Otec ma ignoruje a nezaujíma sa
Ahojte.Nedavno som mala 15 rokov ale trva to uz od mojich 11 rokov.Na vsetko bola stale mama sama,otec jej vobec nepomahal iba poslal vyzivne na mesiac a to bolo cele jeho ,,staranie sa”.Nedavno sa aj ozenil a narodilo sa mu aj dieta.Uz vobec nebyva v Bratislave.Za cele leto som s nim bola ze dve poobedia.Chapete?Za cele leto.😞😞Mama robi vsetko preto aby sme si konecne kupili byt. Zo vsetkych síl pracuje ako sa len dá.A otec sa ma raz za to leto spytal: ,,Tak to musis byt stale sama nie ? Co vacsinou robis? Co je to za matku ze nie je s tebou?” Ako vazne????!!!Mne je z toho do placu.Este som mu napisala 4 stranovy list a ziadna zmena.Vkuse to iste po starom.Je pravda,ze s jeho novou rodinou sa vobec nestretavam.Kvoli mojej ,,macoche” kvoli ktorej som chodila k psychologovi.Neustale mi ublizovala,ohovarala doslova som si pri nej zazila psychicke tyranie kazdy den.Postvala proti mne celu rodinu az potom sa mi moja vlastna babka ospravedlnila za to vsetko ako sa ku mne zachovala,ze drzala stranu jej.Tak chapete,ze 11 rocne decko vsetko co mu povedia ostatni vstrebáva a tvori sa mu osobnost.Ja hlupa som o tom co mi robila nikomu nepovedala ani vlastnej mame.Az potom som povedala DOST a nikdy som ju uz nechcela vidiet.Aj tak ona je teraz stastna lebo otca ma celeho pre seba.Tak mi povedze,poradte dava zmysel sa trapit kvoli takemuto cloveku, ktory sa nezastane ani vlastnej dcery.Bojovala som s nou sama.On bol prvy muz co mi najviac zlomil srdce lenze ja ho stale velmi lubim a neviem sa zbavit tej strasnej bolesti.Aj ked mi vela ludi hovori,vykasli sa na neho a on za to nestoji.Ja to neviem stale spravit.Nikdy mi sice nepovedal Lubim ta alebo sa zaujimal ako sa skutocne mam.Tie nase falosne rozhovory a frazy,aby sa nepovedalo su strasne.Asi sa mam naucit zit bez neho aj tak je velmi chladny a cinický.Dakujem za kazdu odpoved🙂Pekný den
na 15 r. slečnu máš celkom slušné vyjadrovanie... má to hlavu aj pätu. 👍
venuj sa škole, krúžkom, kamarátkam a s otcom už radšej ani nepočítaj - on je teraz zaslepený novou rodinou... jen to smutné, ale tak to veru v dnešnej dobe chodí.
@suptdi Kriste toto je čo za debilnu radu?
Jasné aby si v 15ke uviazala prvého magora len preto lebo jej chýba otec. A očividne s tým nie je vyrovnaná čo môže ľahko viesť k tomu, že nebude vedieť púšťať ani zlých ľudí zo svojich životov a bude silou mocou ostávať a donekonečna odpúšťať, to častokrát také dievčatá robia.
Hlavne ak ich otec opustil alebo sa o ne nezaujímal. Dievča sa má venovať sebe, svojmu sebavedomiu aby pochopilo, že aj bez takéto otca sa dá existovať a, že ona za nič nemôže ako sa on chová.
Netráp sa, venuj sa škole, kamarátom, svojim koníčkom. Nezmeníš ho. Som mama dvoch detí dcéra ta ma 22, syn je v tvojom veku začal chodiť na strednú. Odišiel a vôbec sa o nich nezaujíma. Ale on ma problém s alkoholom a keď som syna ( mal 8-9rokiv) dala k nemu na víkend a potom som si pre neho prišla lebo on nebol schopný mi ho doviezť a nasla som schované prázdne fľašky na kresle kde sedel môj syn som povedala dost! Toto takto nesmie byť. Ver mi syn mal z toho určite traumu a povedal mi ze otca nechce vidieť. Teraz sa majú moje deti veľmi dobre, netrápia sa. A majú krásny vzťah s mojim partnerom ktorý im radí, pomáha . Verím ti ze je to pre teba ťažké, ale skus sa teraz sústrediť hlavne na školu a svoje záujmy. On keď bude chcieť možno sa ti ozve , ale skôr si myslím ze nie ako áno. Ale uvidíš ako sa to ďalej vyvinie. Držím ti palce a neboj všetko bude dobré, netreba vešať hlavu, užívaj si život kým si mladučká a netráp sa , usmievaj sa a ži! 😊
Možno nevyznelo najlepšie to, čo som napísal. Mama od nás odišla, keď som mal 17, a verte mi nechýbali mi ani koníčky, ani krúžky, ani kamaráti a vlastne ani mama samotná, chýbala mi žena, s ktorou by som sa mohol normálne porozprávať, zdôveriť sa jej bez toho, aby ma zahriakovala, vysmievala, alebo bagatelizovala moje vtedajšie problémy a starosti, sčasti túto funkciu dokázala zastať moja stará mama z otcovej strany, ale nie úplne. Dievča som si vtedy nenašiel, ale našiel som si kamarátku staršiu odo mňa a ona ma vedela vypočuť a aj ja ju a mám k nej do teraz dôveru, takže viem o čom hovorím, a preto som napísal čo som napísal. Pisateľka by mala mať niekoho mužského pohlavia, komu dokáže dôverovať, aby kvôli postojom svojho otca nezanevrela na mužov. A to, že nemôže za odchod svojho otca od rodiny je jasné, za to môžu obaja jej rodičia, v jej prípade otec určite zrejme väčšou mierou, ako mama.
Uz si podla mna dost velka na to a sama vies, ze proste nema zmysel sa nad nim trapit. Je to sice smutne, kedze je to tvoj otec, ale ak ked on nema zaujem, je najlepsie sa s tym aj sama tak nejak vysporiadat
@viestta Na tejto stránke som zaregistrovaný len preto, lebo som viac ako 10 rokov zháňal jednu knihu, nemali ju ani v antikvariátoch ani na weboch s knihami a cez google som ju objavil v inzerátoch práve tu, a ver mi, že mi v ten moment mi bolo srdečne jedno aký nick tu budem mať, išlo mi o to aby mi tú knihu niekto nevyfúkol.
A moja rada mi nepríde stupídna, len sa ťažko vtesná do jednej dvoch viet, tak som to trochu rozpísal.
Nerieš, snaž sa čo najviac pomáhať mamke. Aby ste to spolu zvládli, to že on sa nestará nechaj tak, on dôjde na to časom, vekom mu to bude ľúto a spamätá sa, ale to už ty budeš inde.
Naozaj bude najlepšie nadobro sa od neho odstrihnúť. Prestať mať očakávania, a prijať to. Mala som niečo podobné. On si ťa nezaslúži, si super dievča aj bez neho. Pokojne vyskúšaj aj porozprávať sa s psychologičkou, pomôže ti vyrovnať sa s tým. Čím skor tým lepšie, aby si si to neniesla celý život. Držím ti palce a posielam objatie. Zvládneš to si silná❤
A keď by si sa potrebovala kedykoľvek vykecať, pokojne napíš 🙂
@jay_j Ďakujem.Stále si hovorim ci chyba nie je vo mne.Či to moc nepreháňam ale je to všetko tak ako som to tu napísala.On by si na to urcite nasiel dalši argument.Stále sa vyhovára,že má malé dieťa ,že nemôže len tak od neho odísť.Zase predsa keď niekto niečo chce tak sa dá, nie?Ale ja som tu tiež bože nemal si robiť deti ked sa stale stazuje , ze nestíha a nemá cas.On nevie ani čo jedávam na raňajky a ani čo mam rada.Ach,zase som sa vypísala.Myslíš si,že keby mal skutočny zaujem tak by urobil vsetko preto aby bol so mnou?
Moje deti prežívali to isté. Dcéra mi vyčítala, že som ich presviedčala, že ich otec ma svojim spôsobom rád. Mala 11, keď nás rozviedli. Videla som, že deťom otec chýba. Stretávali sa len na par hodín raz do týždňa, ich otec to bral ako povinnosť, pretože mal vlastne zaujmy. Dcéra potrebovala, aby ju mal otec rád, potrebovala to sebavedomie, že si ju najbližší chlap v jej živote váži. Syn potreboval aj vzor. Ale budem písať len o dcére a otcovi. Modré z neba by mu zniesla kvôli trošku pozornosti, pochvale. Potom, cca od dcerinych 15. rokov, pravidelne stretávanie prestalo, bolo čoraz zriedkavejšie. Niekedy sa nevideli aj pár mesiacov. Ani telefonát, nič... V 18.r. spoznali jeho priateľku a zistila, že majú niekoľkomesačné dieta. Priatelku som pred deťmi obhajovala, kým som nezistila aká je, ako žiarlila na dcéru, zaujímala sa len o to, koľko peňazí stoji jej studium. Dieťa, na ktoré otec ani výživné neplatí brala ako tovar a súperku? Ospravedlnila som sa deťom, ze ich dojmy boli správne. Pomaly sa vzťah medzi deťmi a otcom upravoval, zázrakom im začal volavat. Po cca 10. rokoch sa zacal o nich zaujímat. Vtedy, keď ho najviac potrebovali, museli to zvládnuť samé.
Rob, čo cítiš, ale hlavne si nič nevyčítaj. Odpusť partnerke, otcovi, ich dieťa za nič nemôže. Možno sa časom s ich dieťaťom zblizis. Dcéra sa zamerala na učenie, čítanie. Tým tu prázdnotu po otcovi zahnala, veľmi sa jej to zišlo v budúcnosti. S otcom majú v súčasnosti taký svojský vzťah, záleží mu na ňom, vidím to. Jej otec akoby si začal uvedomovať, že nemôže s jeho deťmi "narábať", že sú to živé bytosti. Teraz je dcéra dospelá, syn bude čoskoro dospelý, už ho bytostne nepotrebujú, teraz práve naopak, ich otec sa potrebuje s nimi stretávať. Na rozdiel od otca, deti mu robia tu "láskavosť", aj keď by radšej dali prednost kamarátom.
Máš to ťažké. Boli ťa to, trápi ťa to. Koho by to nemrzelo? Nechaj čas plynúť, sklamania bolia a budú. Mne je ľúto, že dcéra sa už prestala na niečo tešiť zo strany otca, lebo to skoro nikdy nevyslo. Uvidíš, ako sa situácia vyvinie. Ak máš potrebu, otca kľudne kontaktuj, ale nič necakaj od neho, nechaj to plynúť, sustred sa na školu, kamarátov, záujmy, aj s mamkou sa porozprávaj. Určite chce pre teba to najlepsie
Nájdi si čím skôr chlapca, a otec ti potom nebude skoro vôbec chýbať a nebudeš to riešiť.