Dievcata,
ak mate polovicky, ktore pracuju mimo domu a vidate ich len cez vikendy / kazdy druhy vikend, pripadne este menej - ako to zvladate?
Riesim do buducna mozny problem - ja a maly doma a ocinko by bol s nami len kazde dva-tri tyzdne na predlzeny vikend.
Funguje Vas vztah? Odcudzili ste sa? Alebo dokonca je to lepsie a jednoduchsie?
Ako to zvladaju deti, ze nevidia otecka tak casto?
Dakujem za akekolvek nazory a rady.
@babatkoling toto nepovazujem za rodinny zivot a nemyslim si ze si rodina "zvykne". Skor toho externistu vycleni a ak sa nahodou po rokoch stane ze sa mu prac cas zmeni zvysku rodiny zavadza.
Taketo nieco by som bola ochotna akceptovat len ako docasny stav, aj to max rok. To keby som mala chlapa doma raz az 2-3t na 2dni to ako mat milenca na kavu a este mu ani trenky netreba prat 😖
Z detmi by som si zariadila zivot po svojom.
kamoška takto bude asi fungovať najbližšiu dobu, tak som zvedava, či vydržia..
môj manžel pracuje v zahraničí 11 týždnov vonku a 10 dní doma. Takto fungujeme už trištvrte roka a funguje to. Vôbec sme sa neodcudzili, práve naopak! A to ti určite potvrdia aj iné manželky mužov ktorý pracujú v zahraničí. Nie jeto nič strašné. Dá sa to vydržať. a v dnešnej dobe existuje skype a mobil 😉 😎
Moj syn to zvlada horšie ked ocinko odchádza, ale potom už to bere tak ako to je, že tatik príde, ale bude to trvať dlhšiu dobu než sa opäť uvidia.
Inak vzťah ako taký tým nejako netrpí, funguje to aj tak nadialku, aked príde čas ktorý sme spolu je nám cennejsí a snažíme sa ho využiť na 120% 😵
Môj manžel pracoval rok v Nemecku, to sme sa videli tak raz za 2 mesiace,teraz pracuje v Rakúsku a doma je od piatka do nedele.Dá sa to zvládnuť, máme veľmi pekný vzťah.Syn to horšie znášal hlavne ak ocino odchádzal do práce.Teraz je to už v pohode vie že v piatok príde domov.
My sme si vela písali cez skype, fb alebo WhatsApp.
@babatkoling myslim, ze pred casom to bola bezna realita, ked chlapi chodili na tyzdnovky, ako sa tomu vravelo, do Ciech, napr. Aj moj otec tak pracoval.
Ale pravdupovediac, branila by som sa tomu zubami nechtami. Radsej by som zvazovala stahovanie sa.
@babatkoling nie, nefunguje to. a ak to aj niektora tvrdi, je to preto, lebo to trva zatial "len" kratko. je to zivot o nicom. postupne ako tu jedna baba pisala, manzela nechtiac odstrcite na druhu kolaj, bude vsade zavadzat, nakolko fungujete bez neho. dieta si zvykne, ze otec nie je doma a to je to najhorsie. a zvyknes si aj ty. mozno sa ti roztrasu kolena, ked pride po case domov, motyle v brusku...ale len docasu. a uz vobec nie, ze prdlzeny vikend po 2tyzdnoch, tak vdaka.
s manzelom sme fungovali este za slobodna na dialku 3 roky, skoro sme sa nevzali ( z mojej strany), ano, reci typu, bude ti vzacnejsi a bla bla bla...akosi sme to vsak ustali, ale keby chcel teraz odist do zahranicia, co nechce, nakolko mamme deti, tak by som mu aj pribila 😀 . ano, siel by, ale s nami ako s priveskami. teraz chodi sem tam na tyzdnovky. syn z pociatku kedy pride tatik, ale potom ho absolutne nezaujimal.
a dokazem o tom basnit aj z pohladu dietata, nakolko som dcera kamionistu 😀 takze tak. ak je ina moznost, tak by som od tyzdnoviek upustila. potom sa upusti aj vztah 😖
@babatkoling
tiez toto nepovazujem za normalne a zdrave fungovanie rodiny a taktiez sa vobec nevytvori puto medzi dietatom a otcom.
Peniaze budu, ale to vztahy nezachrani, puto nevybuduje.
Obycajne takymto fungovanim je rodina poznacena na cely zivot a obycajne aj znefukcnena, lebo cas, ktory spolu travi a ktory moze spolocne travit, sa uz nikdy nevrati. Takto ani otec nevidi vyrastat vlastne dieta, nevytvara sa tam puto medzi nim a dietatom.
Poznam asi tri pary co takto funguju, zeny si zvykli, maju bubaky, vztah ziadna slava... muzi chodia na dvojtyzdnovky, niekedy tyzdnovky... a uz su same nervozne po dvoch d noch s nimi... proste nechyba im manzel...uz ich skor ich pritomnost otravuje... Peniaze maju, muzova funkcia v ich zivota splnena... ale rodiny zivot, citovy zivot nula bodov...
Nikdy by som do takych podmienok nepriviedla dieta. Dieta si zasluzi mat dvoch plnohodnotych rodicov!
prezila som si to a nepacilo sa mi to, dala som ultimatum. JA som to nezvladala po psychickej stranke, o dieta som sa postarala, to problem nebol, smutne bolo ze ma nemal kto objat, nebolo s kym vecer podebatiovat, nik ma doma necakal...
Píšem z vlastnej skúsenosti... môj muž chodil na týždňovky - dvojtýždňovky od asi druhého mesiaca tehotenstva. Bola to hrôza ☹ Celé dni sama, síce som sa tešila na drobca, ale na všetko som bola sama, tie dva dni, čo chodil domov preleteli ako rýchlik, takto to trvalo vyše roka. Malý sa nám narodil s vrodenou chybou a muž, aby bol bližšie pri nás, vyše mesiaca dochádzal za robotou, každý deň (aby nemusel byť na týždňovkách). Bolo to vyčerpávajúce, samozrejme hlavne pre neho. Vlastne, viac ako dva dni sme spolu boli ako rodina iba na Vianoce, inak bol stále preč. Dokonca si susedia mysleli, že ma nechal 🙂 chodil totiž preč v pondelok okolo tretej ráno a v piatok chodil domov okolo polnoci ... našťastie zmenil robotu a sme spolu každú voľnú chvíľu. Nehovorím, zvládli sme aj horšie veci, ale je to "o držku". Držím palce, aby ste sa tomu vyhli...
@babatkoling .....nevedela by som tak zit.Neviem si predstavit ze by som sa s nim nerozpravala osobne.Ze by sme nepili spolu kavu,nebozkavali,nemilovali sa.
Museli by to byt ,,ine " peniaze aby som nad tym vobec uvazovala a ked uz tak by som sa radsej prestahovala tam kde by pracoval.
Neviem si predstavit den bez toho jeho,,caute,caute som doma" 😀
my sme to absolvovali este pred svadbou, bez deti. na tyzdnovky chodil do CR a vikendy domov, zvykla som si, ale chyba objatie, niekto na porozpravanie... naviac, ked pride domov, treba stale nieco riesit, prerabka domu, rodinne navstevy, takze sme ten cas nakoniec spolu ani netravili tak ze by sme sa venovali sebe navzajom ale skor len vsetko rychlo vybavit a zariadit a ist tam a tam a unahani sme boli neskutocne. po case- paradoxne ked prisiel domov, bola som z toho nervozna, lebo som bola zvyknuta byvat sama a mat veci na svojom mieste a zrazu po niekom stale upratovat a veci su inde a nie je po mojom...nastastie po roku sa nasla praca v blizkosti🙂
funguje,ale nie dlhodobo. Moja teta to tak mala dlhe roky,teraz s manzelom nevie vydrzat nie je na to uz zvyknuta. On chodil na tyzdnovky,takze sa videli len o vikendoch.
Ja osobne som to skusila len par tyzdnov a nevedela by som to dlhsiu dobu vydrzat, chybal by mi ten denny kontakt.
My funguje cez víkendy už dobrých 7 rokov.je to ťažšie,ale doležité je mať niekoho v núdzi po ruke ako napr.ja moju maminu.Inak si to neviem predstaviť.Dcérke je smutno za ním.bolo obdobie plaču aj.najhoršie sú pondelky,ked zostaneme sami.volám to depkový pondelok..🙂 a celkovo taká nuda mi to príde bez muža.neodcudzili sme sa určite.sme si skor vzácní. 😵 ale zvládame..
Všetko ma svoje plus a mínus. Tie ktoré majú mužov doma a dobre im zarabaju tak sa nemajú na čo sťažovať a ťažko sa budu k tejto teme vyjadrovať že by si to nevedeli predstaviť, a že takýto partnerský život ani nie je partnerský. Ale tie čo to prežívajú teraz na vlastnej koži na vlastnej rodine a sú odlúčené od manželov a otcov svojich detí pravidelne vedia presne čo tento život obnáša. Ono to nie je len otom že vám partner odíde a vy sa nemáte ským porozprávať, pomilovať, ale vypiť kávičku, to sú také povrchné veci. síce obyčajné veci, a ano patria k životu, ale dá sa z času načas žiť aj bez toho. Je ťažko byť bez objatioa a bozku od partnera dva či tri mesiace v kuse!! To si asi len ťažko bude predstavovať žena ktorá má manžela každý večer doma. Ale pre nás ženy ktoré vyprevádzajú m,anželov sporadicky na dvojmesačenky vedia že odmena za to všetko je zas ten čas ktorý strávite spolu, ked znova príde. Odmena za to je to objatie po niekoľkých tždnoch odlúčenia. No a samozrejme nehovoriaC o tej finančenej stránke. Môj muž si zarobí za týžden v zahraničí to čo priemerný slovák tu za mesiac. 😉
ešte prikladám pár ukážok z rozhovoru v skupine kde ockovia pracujú v zahraničí - bavili sme sa otom ako rpežívame lúčenie od partnerov a ockov našich detí.
----ani my to uz takto neprezivame,za 1.si casto telefonujeme a skypujeme a za 2.mam co robit okolo deti a domacnosti,ze som rada,ze mam vecer klud a za 3.som vdacna,ze moj muz ma pracu aku ma,je jediny zivitel rodiny,vdaka tomu sa nemusim bat,co dam detom jest a ci budem mat na ucty ako bohuzial vela mladych rodin v nasom okoli,ktory ziju z ruky do ust
3. apríla 2014 o 10:13
----Ahoj,aj nam je za ockom moc smutno,isel vo februari a pride na Velku noc,pracuje v Nemecku,1200km od nas,o par tyzdnov rodim a stale bude chodit na min 6-8 tyzdnov prec,budem sama s 2 detmi,ale bohuzial nic ine nam neostava,presne ako pisu baby vyssie,je jediny zivitel rodiny,vdaka nemu mozeme fungovat,mame co jest,do coho sa obliect,staviame si domcek pomalicky a zasa kusok z neho mam vzdy pri sebe,zatial v jednom syncekovi a uz onedlho aj v druhom.Je mi smutno za nim,ale na druhej strane,co by sme potom mali,keby nam sedel pri zadku a nechodil by nikde do prace,bohuzial vacsina mladych rodin takto zije,pretoze tu na SR sa skoro neda zarobit uz nikde...My takto fungujeme uz roky,nemozem povedat,ze som si zvykla,ale utesujem sa aspon tym,ze tam zaraba pre nas a pre nas lepsi zivot
3. apríla 2014 o 13:34
----je to taky trosku provizorny partnerskyzivot ale uz aj ja si pomaly zvykam na samotu, aj ked na to sa neda upln zvyknut nikdy...:o( Je to hanba ze takto sa musia rodiny odlucit aby mohol otec, zivitel rodinu "utiahnut" po fin. stranke...
4. apríla 2014 o 18:09
my takto budeme fungovat najblizsich par rokov.. zo zaciatku som to dost blbo prezivala, bala som sa a neviem cosi kdesi, potom som si uvedomila, ze je to o ludoch a je to cele individualne.. neda sa univerzalne povedat - ano, da sa to, nie neda sa to.. u niekoho ano, u inych nie..
my sme s muzom spolu "chodili" 2,5 roka na dialku, kym sme sa rozhodli, kde sa usadime (on je cudzinec), fungovali sme tak, ze ja som chodila na cele leto (kym som bola na VS a mala "prazdniny") a na velku noc a on chodil ku mne na vianoce.. dalo sa to, v dnesnej dobe so skypom, mobilmi atd je to vsetko v pohode 🙂 potom sme byvali 2 roky spolu, narodil sa nam maly, ale cely ten cas sme vedeli, ze on vycestuje, nakoniec sme stanovili aj datum a uz su to 2 mesiace, co je prec a co sme s malym "sami".. no zdaleka sami nie sme.. s tatinom sa vidime kazdy vecer na skype, mam tu blizko mojich rodicov, ked nieco treba, tak pomahaju.. onedlho nabehneme na rezim, kedy bude muz za nami cestovat cca kazdych 6-8 tyzdnov asi na 7-8 dni, tak bude zase lepsie 🙂 my sme obaja taki, ze sa vieme zatat, mame stabilny vztah a to, ze sme daleko nas nerozhadze.. no a hlavne, mame ciel a vieme preco to robime a dokedy to tak bude 🙂
podla mna sa vsetko da, len musi byt snaha na oboch stranach a nie aby si jeden povedal - aaa tak ja si teda zariadim zivot inak..
som myslela ze tvoj otec...vhodnejsi nazov temy by bolo Partner/Muz/Manzel a nie otec! Inak moj otec toto velmi vycital mojej mame ked sa rozvadzali, ze odkedy sa im narodili deti(ja a surodenci) ho mama oslovovala uz len ako otec a nie krstnym menom, tak bacha na to!
@babatkoling tak my tak fungujeme už 10 rokov, a teda nie že by nám to vyhovovalo, ale tak keď chceme slušne žiť, splácať hypotéku na domček, a tak. Ale ja sa nesťažujem, deti sú zvyknuté,lebo u nás to tak bolo od ich narodenia, 3-4 týždne mimo, a týždeň doma, a občas aj dva týždne.
Môžem to porovnať, aj s tým ako prvý rok po svadbe robil na Slovensku na živnosť, odchádzal ráno o 4.00, prišiel okolo 19.00, a ešte aj v sobotu, ja doma tehotná na Pn, tak to bolo horšie, lebo vždy keď prišiel, tak odpadol a zaspal a ja nervy, že som sa nemala ani s kým porozprávať a aj tak bolo všetko na mne....
Teraz komunikujeme často, dnes to už nie je problém, a my sme si vzácnejší, viac si užívame spoločné chvíle, neriešime zbytočnosti, nehádame sa, už ani neviem kedy to bolo naposledy, asi pred 9 rokmi 🙂 .
A zase si nemyslím, že to negatívne ovplyvní vývoj detí, samozrejme, že im je smutno, ale sorry, problémových detí by bolo neskutočne veľa, keď zarátame slobodné mamičky a rozvedené, aj ich deti vidia ockov sporadicky.
A nikdy nehovorte nikdy, neviete kedy budete nutené existovať nejakú dobu aj takto.
@mima4 nuž, ale sú regióny na Slovensku, kde sa práca proste nedá nájsť... možno sa dá, ale otec - častokrát živiteľ rodiny nemôže robiť za 300€.... takže niekedy naozaj nie je východisko a musí odísť za prácou, lebo deti potrebujú aj jesť 🙂 A nie vždy sa dá zbaliť kufor a odísť za manželom.... Môj muž odišiel za prácou našťastie "len" na opačný koniec Slovenska... 🙂
Ale ako som písala... my sme to nezvládali a takto by som nechcela a nedokázala žiť. Ja zvládam ťažko aj jeho služobné trojdňové cesty občasné 😅 😔
@piacere no mas pravdu ale stale je mi zahadou ( som z KE) ze ked idem na rusnaky alebo k polskym hraniciam, kazdy ma postavene 3poschodve baraky... kkso dvihnem rit a idem do prace a nie ze placem vo velkom baraku ze "muz" musi ist zarabat na hypoteku... nezijeme v bangladesi
ja som uz takto zila 4mesiace ked bol muz na dôstojníckej skole, ja s 4r dcérou, on dosiel v piatok poobede a v nedelo poobede tahal naspat, a uz by som to nikdy nedopustila
Nie na to som sa vydavala aby som po veceroch sama sedela pred telkacom, a kukat do skypu, hahaha isteze ma neobjime, nepomoze s nákupom, nezdiela moje starosti/radosti... Nech mi nikto nehovori ze je to normalne.
@babatkoling my funguje na týždňovkách už viac ako 7 rokov,máme dve deti a fungujeme,nie je to jednoduché,ale nemáme veľmi na výber a tak sme sa tomu prispôsobili.ja to znášam dobre,beriem to tak,že to tak musí byť a hotovo.horšie to znášajú deti,resp. momentálne ten mladší,má 4 a je veľmi smutný prvý deň manželovho odchodu,potom sa začneme spolu tešiť,rátame,koľko ešte dní do ockovho návratu.presne aj starší bol v tomto veku taký,teraz to už berie ako ja,je to tak a hotovo.je zbytočné sa trápiť niečím,čo sa nedá zmeniť.ale je pravda,že nám chýba.deti to budú znášať tak,ako to budú podávať rodičia.ak sa bude mamka doma trápiť,tak dieťa sa bude hnevať na otca,lebo bude cítiť mamkinu zlosť,ak sa s tým mamka zmieri a budú sa tešiť na spoločné chvíle,tak.......................... nie je to ako píše @eeffka,je to rodinný život a možno lepší,ako mnoho rodí,kde muž je doma,pretože odíde o piatej ráno,vráti sa o siedmej večer,je unavený,nervozny..............môj manžel príde na víkend a snaží sa nám plne venovať,najmä deťom.nie je to ideálne,to nehovorím,ale dá sa to,len si treba nájsť režim,systém a prispôsobiť sa tomu
@eeffka a preto píšem, že ja by som tak nevedela a nechcela fungovať. Teraz odíde na tri dni na služobku kdesi "do prdele" 1000km odo mňa a ja mám žalúdok stiahnutý, nonstop naňho myslím čo robí, kde je, či dôjde tam a potom späť v pohode. Cez deň ako-tak fungujem, pretože mám 2 deti, čas letí.... ale ako príde večer, tak som "stratená"... steny pištia... a to viem, že za tri dni je doma a najbližšie sa spakuje na služobku možno za mesiac-dva...
@piacere
pozri, ja by som do takeho prostredia nepriniesla dieta. Dieta potrebuje oboch rodicov, to ze bude mat dieta co jest, mat dom, oblecenie, to proste nestaci na vztah. Dieta potrebuje otca rovnako ako matku, pretoze obaja su rovnako dolezity pre jeho vyvin. Matka nikdy nenahradi otca, detto opacne.
@amba ale tych problemovych deti je neskutocne vela, pretoze v rodine chyba muz a muz vedie rodinu a ma zodpovednost za vychovu deti. Kolke mamky su vynervovane, vystresovane, lebo su na vsetko same + idu aj do prace a vobec maju problem sa aj uplatnit v tej praci, kedze opat su na domacnost a deti same...
Nezavidím Vam .Nemam skusenost ze by priatel chodil prec ale zazila som to ako dieta ked otec odchadzal....a trvalo to takto asi dva roky...nerada spomínam na tento cas....je to hamba celeho Slovenska ze chlap musi takto cestovat za pracov aby rodina aspon neako dostojne zila....co ma ten chlap z manzelsta,co ma zo zivota, co ma so svojich deti??? je mi az do pacu ake to je cele smutne.....manzel sa len a len nahana....cez tyzden praca a cez vikend sa naplno venuje rodine...kedy si ma oddychnut?.....HAMBA cleho slovenska ze clovek pracuje a plat o nicom....
My fungujeme 10 rokov. Ked tu nedostanete vyplatu niekolko mesiacov potom hovorte ze za to peniaze nestoja. Bohužiaľ svet nie je cierno biely. My sme v pohode, len z lásky sa zit nedá. Môj muz ma fyzicky narocnu pracu a aj led bol doma chodil ráno a prisiel po tme. Najedol sa a zaspal. Su proste profesie ktoré sa nedajú robiť na jednom mieste. Reči typu to nie je vzťah ma dvíha zo stoličky a otvára sa mi nozik vo vacku.
Ak sa chce tak sa fungovat da 🙂 nechapem niektore komenty fakt ....
my sme takto fungovali tri mesiace (kým sme sa za manželom nepresťahovali). Manžel chodil domov každé dva týždne, ja som to "zvládala" - bývala som s mojou mamou, ale synátor to nezvládal. Plakal, zlostil sa, až to dospelo do štádia, že sa na muža hneval, nechcel s ním telefonovať, na skype sa mu ani neukázal, len stál chmuravý za dverami....
Ale, žiaľ... mnoho rodín dnes takto funguje a rodina si jednoducho zvykne... nemá na výber.