Osobná kríza a vyčerpanie

@karafiat1234 - ahoj. Podľa toho, čo opisuješ to vyzerá dosť vážne, neviem, či Ti pomôžu bežné rady. Na Tvojom mieste by som zvážila návštevu psychológa, toto chce už asi aj odbornú radu. Alebo, ak by to bolo možné (čo asi bude zložitejšie) - čo najrýchlejšia dovolenka, aby si vyčistila hlavu z toho kolobehu povinností, ktoré máš, navyše ktoré takto ťažko prežívaš. Ale to neviem, či zaberie, keďže zrejme Tvoj problém ani nie sú tie povinnosti, ale skôr spôsob, akým ich prežívaš (tá snaha po dokonalosti).. Ak sineuvedomíš, že dokonalosť neexistuje, ani dokonalý rodič, tak si na dobrej ceste. Pre svoje dieťatko si tá najlepšia mama na svete bez ohľadu na to, či mu každý deň navaríš čerstvé, dokonalé jedlo alebo mu jedlo na druhý deň len prihreješ (už to nie je maličké bábätko, ktoré sa učí papať prvé príkrmy)
Kamarátka je na to, aby nás podporila a vypočula, keď to potrebujeme. A na oplátku sme potom my ochotní urobiť to isté pre ňu. Mne osobne v takýchto ťažkých situáciách pomáha napr. kontakt s vonkajším svetom, ideálne s kamarátkami, nemusí to byť zaručene tá najlepšia, ale niekto, s kým sa môžem porozprávať (o čomkoľvek), a prísť aspoň na chvíľu na iné myšlienky alebo aj rozobrať svoje starosti, alebo len tak popočúvať, že svet sa netočí len okolo mojich problémov. Ja osobne niekedy taký nadhľad potrebujem, aby som na svoj život dostala iný pohľad a možno si niekedy uvedomila, že to, čo vnímam ako negatívne, v skutočnosti je super situácia, len ja ju vnímam z nesprávneho uhla pohľadu. Neviem, či som pomohla, ale držím päste, nech si čo najskôr šťastná.

@karafiat1234 čítam, čítam...a kde je v tomto všetkom Tvoj manžel? OK, má svoju prácu,ale...Ty si jeho žena a on nevidí, že už nevládzeš? Prečo, keď príde domov po práci, neprevezme za Teba štafetu, aby si sa aspoň mohla vyspať? Ste na to dvaja, to nie je len Tvoje dieťa. Keď sa zrútiš, bude neskoro čosi riešiť. Potom mu to všetko padne aj tak na hlavu, čo bude po tom robiť? Ste partneri, v tomto ti nepomôže kamarátka, kamarát by mal byť Tvoj manžel a pomôcť Ti, aby si sa aspoň na pár hodín dňa mohla venovať len sebe.

@karafiat1234 to že varíš denne čerstvé jedlá a zbáš na zdravie je normálna vec..nieje to nič nadštandart ani dokonalosť..
ak si viac potrpíš na tip top domácnosť,bez štipky smietky,čmuhy,komínky v skrini,či vyblískané okná,tak to nieje choroba...to je nuda..
mala by si si spravi systém od rána do večera..ráno navariť,ísť s malou von,po obednom spánku s ňou najesť a znova von..unavíte sa obidve,čerstvý vzduch ti prevetrá hlavu,každý deň stretneš niekoho nového,objavíš nové miesta..
zas len rady,ísť s psychologovi,psychatrovi,to je tu furt na dennom poriadku,namiesto toho urobiť veci úplne z inej strany..
a druhá vec,,ak máš mamu,setru,pozvi ich k sebe na pár dní..strávite pekné dni a teba to naštartuje..

@katrinka8 Ďakujem krásne. Nemôžem povedať, že nie som šťastná. Som. Len som vyčerpaná a zmätená. Problém je, že tu kde žijeme ešte nemám vytvorené nejaké zázemie a neviem kam ísť. Aj keď môže manžel zostať s našou malou, kam pôjdem? Prejsť sa medzi bloky? Musím byť takmer vkuse pri nej lebo akonáhle jej nedám prso hneď ako chce, začne hrozne plakať, ale tak, že sa nedá ukľudniť iba rozprávkami :/ asi aj to ma drží doma ako prikovanú pri nej a stále s ňou.

@dominika6 toto je vynikajúca rada. Určite to stojí za vyskúšanie. Máme momentálne obdobie kedy naše dieťa má problém urobiť čokoľvek čo chceme my. To znamená, ideme vonku, to predchádza tomu najprv 20 min. naháňanie, potom krik pri odchytení, prejde ma chuť.
Mama, sestra ktokoľvek nemôžu prísť. Sme dosť ďaleko od nich a konečne je môj brat doma z nemocnice, tak sú všetci s ním. Ja som mimo momentálne čo sa týka všetkého. Kým ja neprídem za nimi, oni za mnou neprídu

Tak choď za nimi.

@emocka to nie je také ľahké. Nemáme tam ani kde bývať a platiť hotel za 300 € je luxus :(

@karafiat1234 poradila by som sa v prvom rade ukludnit. Medzi riadkami som si precitala, ze vo viacerych zivotnych rovinach si v neistote. Si neista v tom, ci vsetko zvladnes ako mamka, nemas pri sebe okrem manzela zazemie v rodine, nestojis teda na vlastnych nohach, nemas vlastny prijem. Toto vsetko je podklad pre stres. Mozes bud zmenit uhol pohladu, teda sa ukludnit a pozriet sa na svoju situaciu inymi ocami. Napr. ked sme na materskej, sme viac-menej vsetky zavisle na prijme manzela, sme spolocensky izolovanejsie atd. Je to vsak docasny stav a je dobre to tak brat. Druha moznost je aktivne svoj zivot zmenit uz teraz. Skusit si najst "vyzivnu" kamaratku, ktora ta dusevne pozdvihne, skusit si najst moznost prijmu hoci cez internet. Problemom moze byt aj perfekcionizmus, ktory je u teba citatelny. Poznam 🙂 Clovek na seba tak vyvija tlak neuvedomujuc si, ze ide sam proti sebe. Niekto ti tu radil odbornu pomoc. Suhlasim, radsej sediet u psychologa a dostat sa do pohody ako nespavat a stresovat sa tym co je a bude. Urcite mas dost sil na to aby si sa dostala do pohody 😉

Napisem ti k casti tvojho prispevku, pises, ze byvate v zahranici a ze nemas ani matersku a ani rodicovsky prispevok, kedze nepracujes. Ale manzel pracuje a je preto aj mozne, ze ten narok ma on, len ti neviem napisat, kedze neviem v ktorej zijete krajine. Ale treba si pozistovat veci, pretoze nasi ludia ani nevedia na co maju v zahranici narok, ak tam pracuju a niektore prispevku ani nie su viazane na pracu, ale na pobyt...

@karafiat1234 ahoj, toto tvoje obdobie som prezila pri mojich detoch.len s tym, ze sa mi narodil chory chlapcek, teraz ma sest rokov, nikto nenachadzal pochopenie, boli sme na to vsetko sami s manzelom, mama moja v tom obdobi dostala rakovinu posledneho stadia. viem, co prezivas, neskor sa to utrasie. ale viem, je to hrozne obdobie.

@twinflame Ďakujem. Toto bola krásna odpoveď. No ja som už bola veľakrát predtým u psychológa 🙂 ako je to citeľné, nemám zázemie ani v predošlej rodine odkiaľ pochádzam - komplikované vzťahy, takže som už riešila kdečo aj takto. Ale zistila som, že to nie je psychológ, ktorý dokáže človeku pomôcť. Človek si musí pomôcť sám, jediné na čo sa musím zamerať je zmeniť uhol ako mi tu radíte takmer všetky (musím povedať, že ste vážne super). Problém je ale ako ho zmeniť, keďže žijeme tu ešte iba rok a ja som si zatiaľ nenašla záujmy, neviem kam ísť. Je pravda, cítim sa izolovane spoločensky. Chcela by som ísť na mnohé miesta napríklad len na večeru s manželom. To sa zatiaľ nedá. Naša malá je iba s nami a zavolať niekoho k nej nie je možné. Nikdy som nechodila von sama, väčšinou stále s niekym. Keď idem sama, zase sa mi vynoria tie myšlienky, že zlyhávam a že som všetko pokazila. To je takmer neustále v mojej hlave. Cez deň sa to dá potlačiť a dokážem sama sebe povedať stačí, ale večer, keď je ticho sa to zase vynára a nedá mi to pokoj spať. Už som skúšala všetko možné, nejde to preč. Je to už asi mesiac takto a neviem sa toho zbaviť

@karafiat1234 nerozmýšľala si nad návštevou psychologičky? Veď to nie je ani hamba a myslím si, že by ti mohla pomôcť. Veď nie si prvá ani posledná, čo navštevuje psychológa. Ja by som ju tiež navštívila, keby mám podobný problém. Vyrozprávaš sa jej, poradí ti, vypočuje ťa a bude ti ľahšie uvidíš. A v niektorých veciach sa nedá byť perfektnou, viem to podľa seba. Tiež som sa snažila všetko mať na poriadku a aby bolo všetko super a tip top, ale niekedy sa to nedá a treba si to len pripustiť, veď nič sa nestane, keď človek nezvládne pár vecí a ich nespraví. Treba poriadne zrelaxovať, spomaliť tempo a trošku si oddýchnuť

@dominika6 - no len @karafiat1234 sama píše, že "chcem robiť perfektne, aby som náhodou neublížila nášmu dieťaťu, to znamená každý deň varím iba čerstvé jedlá, všetko starotlivo vybrané, precízne pripravené." - to nie je o tom, že čo konkrétne robí a že je to "normálne" (neviem nájsť iné slovo) - mne to z toho opisu pripadá, niečo medzi riadkami, čo tam ja ako čitateľ cítim, že pre ňu je to veľmi, veľmi dôležité, možno viac ako bežne, a že to, že to tak nebude vždy mať, by ju ťažilo, mala by výčitky svedomia a pod. A tým pádom vlastne tomu venuje veľa času a vyčerpáva ju to. Nie to, že väčšina sa snaží zdravo stravovať a denne varí (keď som bola s deťmi doma, tiež som varila denne čerstvé do určitého veku) a že to nie je snaha o dokonalosť. Proste ten prístup k tomu - mne tam "bliká kontrolka" - ale možno je to len pocit.
Plus tieto slová: "Som v permamentnom strese. V noci nespím. Zaspávam o 4:00 ráno. Nezáleží na tom kedy si idem ľahnúť. Nedokážem zaspať. V noci ma prepadajú myšlienky čo všetko som pokazila a pokašľala. .... Začínam cítiť občas príšernú bolesť pri srdci, ja sa obávam, že mňa postihnú zdravotné problémy...nedá sa to už ďalej. " Mne toto nepríde, že je to len tak zvládnuteľné s internetovými radami - všetko je to len môj pocit z tých slov. Píše, že nemá nikoho, s kým sa porozprávala, trávila s ním čas... Cítim z toho príspevku proste určité zúfalstvo, volanie o pomoc, to, že je sama. Možno aj nie je, ale sa tak cíti. Neviem, či má @karafiat1234 schopnosť nájsť v sebe vnútornú silu a pozrieť sa na svet inými očami - nepoznám ju, je to len o tom, čo píše. Toto môže byť na jednej strane "len" vyčerpanie, vyhorenie, ale na druhej kľudne aj začínajúca depresia - a to je proste veľmi krehká hranica. Ja mám z tých slov pocit, že v jej prípade by tá psychologička pomohla, keďže sama aj tvrdí, že nemá ani kam a s kým ísť vyvetrať si hlavu.

@karafiat1234 - mne pri takej "psychóze" s detí, domácnosti, kolobehu všetkého pomohlo väčšinou ísť von - aj s nimi, keď to inak nešlo. Vždy mi vonku deň ubehol veľmi rýchlo. So synom dokonca aj v daždi - u nás základ nepremokavé oblečenie a gumáky - do každej ročnej doby. Dokonca som si na materskej kúpila vari prvýkrát v živote gumáky. Či už s kočiarom alebo neskôr na ihrisko. A naučila som sa prihovoriť iným maminám - prekonať hanbu, ktorú som zo začiatku mala. A zistila som, že obvykle to dobre padne aj tej druhej mamine, lebo mnohé zažívajú rovnaké pocity. Tak som si našla super kamarátky - cez deti. Také, s ktorými sa navštevujeme, hoci už netrávime spolu čas s kočiarom a na ihriskách, lebo už sme späť v práci, alebo aj také, ktoré stretneme len na tom ihrisku raz za čas, ale porozprávame sa o novinkách.
A ešte som raz dávno zistila, že sa musím naučiť vedieť byť aj sama so sebou - aj vonku. Istú dobu som žila v zahraničí, bola som sama v cudzom meste, nevedela som jazyk, len angličtinu (bolo to v Barcelone), učila som sa ho len. A celé mesto som niekoľko týždňov obchádzala sama, kým som si našla kamarátov, prechádzala som sa, obzerala. Vždy sa našli ľudia, ktorí sa mi prihovorili - cudzí. To ma naučilo, že napr. byť niekde sama pre mňa znamená byť len so svojimi myšlienkami, slobodná, myslieť si, čo chcem, na čo chcem, fantázia lieta po svete, cestujem, prerábam byt, šijem, dekorujem... A vôbec minevadí, že sa sama so sebou niekam vyberiem. Aj keď myšlienky môžu blúdiť aj k negatívnym veciam, ja si ich sama cielene posúvam na tie príjemné, skrátka na snívanie, na ktoré nemám čas počas bežného dňa. A niekedy sa mi naozaj aj podarí niečo z tých pološialených nápadov zrealizovať - to ako bonus 🙂

@karafiat1234 tak chod ty za nimi..vieš obliekanie dieťaťa,vyzliekanie,krmenie,uspávanie,vyjednávanie,prechádzky atd atd...to všetko vyžaduje energiu,trpezlivosť a predýchavanie..nie dokonalosť,preto hovorím že ty hovoríš aký si pedant ale len na práce v domácnosti..nie na dieťa..🙂

@katrinka8 ked niekomu chýba rodina,nech za ňou ide...ked niekomu chýba zmena stereoty,nech niečo urobí..ked niekomu niečo chýba,nech to hladá a robí pre to niečo,nie sa len hodiť do depresie,potrvdiť to pre istotu od lekára,nasadiť antidepresíva a utápať sa v tom..
to by sme ako dopadli všetci,keby sme s každým nezdarom,depkou,náladou,či pocitom bežali k odborníkovi,ked stačí tak málo..
pohnúť sa a zmeniť to sám od seba..je to aj depka na MD čo je normálne.chlap v robote a dieťa ešte nieje parťák do pohody,kedy si povie čo mu je a ked samostatný jedinec..
ale to sú normálne veci,zato sa nechodí k cvokárovi
ja som asi stará škola a nechápem dnešné zmýšľanie,ako obhajobu na seba v každom smeree...nedarí sa mi tak robte so mnou niečo 🙂

@dominika6 - ale toto je presne to zľahčovanie situácie a neznalosť toho, čo je to skutočná depresia. Človek, ktorý tou naozajstnou depresiou trpí, poväčšine vie, čo by mal urobiť, ale nemá duševné sily to vykonať, je proste paralyzovaný, a toto nedokáže ovplyvniť vôľou. A tam je rozdiel medzi vyhorením, kedy sa sám dokážeš zmobilizovať, a kedy si sám pomôcť nedokážeš, hoci by si aj teoreticky vedel ako. A práve to je to nebezpečné. Je "depka" a depresia.
Psychológ nepredpisuje antidepresíva - si mýliš pojmy lieky môže predpisovať iba psychiater, a tam ju nikto neposiela. Psychológ môže veľmi výrazne pomôcť človeka naštartovať - a nie, neurobí to zaňho, ale pomôcť môže, ak je kvalitný. Má úplne iný pohľad na vec.

@katrinka8
súhlasím s tebou ale ty hovoríš už o konečnom štádiu,kedy je to posledná možnosť..ja hovorím aby tomu predchádzala lebo tieto stavy sú na MD bežné a mala by mať oporu v mužovi..čo asi nemá ked sa tak trápi 🙂
ja ti neviem..

@dominika6 - to je práve to, že z písaného slova je ťažko posúdiť, ako to je v reále a v akom štádiu sa nachádza. Nepoznáme zakladateľku, nevieme, aký má prah bolesti - v tomto prípade tej psychickej. Niektorá žena, čo toto tiež bežne zažíva - myslím také tie pocity a situácie typické pre MD a RD - to môže vnímať úplne inak a vie si nájsť spôsob, ako sa nakopnúť alebo niekoho, kto jej pomôže sa nakopnúť. Iná to zase môže vnímať takto, ako @karafiat1234 - že proste nevidí východisko, absolútne netuší, kam sa vydať, na koho obrátiť. A to, že my jej píšeme, že by mala to a to, ju môže ešte viac dávať do pozície, že nedokáže urobiť niečo, čo vie, že by jej mohlo pomôcť. Dokonca ona môže mať oporu aj v tom mužovi, ale môže byť v stave, že ju nevníma.

@katrinka8 áno problém má vždy dve mince,len netreba hnať ľudí automaticky na psychiatriu,či k psychologovi..ved život sa dá krásne uľahčiť a ešte ked má niekto dieťa ktoré si má užívať naplno,aj ked sa to nedá a sme vyflusnuté a znechutené..
preto píšem že rozhovory donekonečna musia byť doma s mužom,rodina,kamošky,známi..a až konečné štádium je odborník..🙂

@karafiat1234

prestan robit veci perfektne, prestan byt podla poziadaviek druhych, prestan byt dokonala...bud iba obycajnou zenou, matkou, manzelkou, ktorej vynimocnost tkvie v jej vnutri, z ktorého ide laska a naplnenie 🙂

nezanedbavaj aj seba, dieta nepotrebuje vôbec 24 hodinovu neuroticku stihacku, dopraj si ked je manzel doma teply kupel, dobru knihu, nauc sa relaxovat... tvoj stav moze byt zapricineny tym, ze si seba odsunula na druhu kolaj a je to zle, najviac tym trpi to dietatko. Najdi si konicky, ktore ta naplnaju, venuj sa im, zacni sit, vysivat, kreslit, chod vonka behat... zacni fotit...

hladaj tie pozitiva a tie negativa vo vsetkom eliminuj, znizuj 🙂

@karafiat1234 Najdi si na youtube motivacne videjka, nejake povzbudive. Nemusis ist psychologovi, mozes si pekne v teple vecer popozerat... napriklad niektore prednasky z Umenie byt zenou https://www.youtube.com/channel/UChhfiHk9LFvB3c... alebo niektore od Kalinu: https://www.youtube.com/user/kalinaales/videos Nehovorim, ze vsetkomu uver, utried si a vyber si podla seba, podla svojej natury a situacie. Vyber si svoju cesticku 🙂 A vies co - ak tak rada varis, zacni o tom blogovat. Ziadne vyhovorky, zacni hned tu na konovi - pis clanky o tom, co varis pre dieta, a preco vyberas potrvainy, co vybreas... mozno najdes mnoho sledovateliek a potesi ta to. Ak je to tvoj konicek, podel sa s nim.

@dominika6 - no len zakladateľka zjavne na ten rozhovor nikoho nemá. Keby problém nemala, resp. ho mala s kým riešiť, nepísala by to zrejme ani tu. 😉 A psychológ môže niekedy pomôcť ako nezávislá osoba viac ako blízky, lebo ten má úplne iný pohľad na vec, taký zvonka - a môže ho ukázať v úplne inom svetle 😉

@dominika6
ta psychiatria/psychologicka..to zavisi, ci si clovek dokaze pomoct, ci to co preziva je len urcita etapa... alebo je to dlhodobého charakteru a ako to ovplyvnuje jeho zivot

@mima4 ved ja viem..ja píšem presne to isté čo ty..nech sa snaží niečo s tým robiť..

Ďakujem vám žienky. Ste naozaj úžasné. Ďakujem za vaše postrehy, naozaj ma potešili. S mužom máme pekný vzťah, ale on je cudzinec, čiže nie stále sa dá všetko vyjadriť v jeho reči tak, ako to cítim a zase nie všetko čo poviem mi rozumie v tej mojej 🙂 rozprávame cudzím jazykom. Všetko je možné, ale niekedy mám problém sama v slovenčine sformulovať to, čo cítim. Čo sa týka koníčka mám klavír. Ale vrátila som sa k nemu po x rokoch a moje prsty nefungujú a keď pozerám a počúvam skladby na youtube, to ma deprimuje, pretože ja chcem hrať ako profík (zase). Ohľadne varenia, to by som mohla začať, len mám pocit, že je toho toľko aj videí, fotografií len zbytočne tu dám ďalší album o ničom. Môj názor. K psychológovi nebudem chodiť. Povedala by som, že som sa odsunula na 20. koľaj, ak sa to vôbec dá takto vyjadriť. O seba som sa prestala úplne starať a tam asi tkvie celý problém.

@karafiat1234 tiez si myslim, ze tvoja nespavost a negativne myslienky izolovanost je uz pociatocna depresia.Chces byt dokonala vo vsetkom a si z toho uz unavena a potom si sama vycitas,ze si zlyhala.Aj bratova choroba mohol byt spustac si skratka unavena fyzicky psychivky musis ist minimalne k psychologovi, ak nie k psychiatrovi po AD
dieta je na teba upnute aj z toho mozes byt nervozna, na vsetko sama ani nevies ako Ti rozumiem🙂cim skor to ries toto nezlepsi teply kupel ani kupit si nieco pekne na seba

@karafiat1234 a tiez si myslim, ze by Ti pomohol odist chvilu domov, alebo nech niekto pride za tebou.nejaku zmenu akukolvek....alebo nech si muz vezme dovolenku.A este jedna rada mozno sa Ti nebude pacit mala by si prestat kojit a dobre sa vyspat.Musis vypnut hlavu unavit sa a vyspat sa cim menej spanku, tym Ti bude horsie psychicky.Skus dieta naucit na kojenie len pred spankom po spanku....nie kedykolvek si ona vynuti.Ja som kojila veeelmi dlho, ale nikdy to nebolo takto, ze kedykolvek a pomaly pod natlakom.Nesmies samu seba podcenovat su zeny, ktore by nezvladli byt v cudzej krajine same s dietatom....aj ja sa liecim som na AD a chodim na terapie prave kvoli takemuto podcenovaniu, myslienkam a strate sebadovery

Vidím, že mnohé z vás majú predstavu, že preboha len nie k psychológovi, či nebodaj psychiatrovi...mám s niečím podobným osobnú skúsenosť s mne to doslova zachránilo život. Lebo ono sa môže kľudne stať, že to neprejde a "dobré rady" prejde to samo, choď sa prejsť, nájdi si činnosť, kamarátky..vobec nebude pre toho človeka riešením a jeho problémy sa zhoršia. Keď máte chrípku, tiež si poviete, že to prejde, treba sa prekonať? Alebo sa zoberiete a idete k lekárovi? Mnoho ľudí, čo tieto problémy, nezažili, nevedia toho človeka pochopiť a už vôbec nie určiť, či je tam vážnejší problém, alebo nie. V prvom rade by som skúsila psychológa, ten posúdi, či je to potrebné riešiť odbornejšie, alebo pomôže inak a tebe sa uľaví. Nie je to hanba a netreba to nechať zájsť ďaleko, pokiaľ sa budú problémy zhoršovať. Máš predsa dieťa, ktoré ťa potrebuje a koli nemu potrebuješ byť zdravá a v poriadku. Veľa síl prajem.