Opatrovanie agresívneho člena rodiny
Ahojte,
idem si po radu a aj sa vyžalovať. Opatrujem otca, kt. je čiastočne odkázaný na pomoc, niektoré samoobslužné činnosti, doprovod po lekároch, vybavovanie liekov, nákupy a pod. Mama je po operácii, ešte má čiastočné obmedzenia. Nebývame spolu, starám sa o nich, robím všetko čo je v mojich silách, pomáham im so všetkým / zostala som sama, súrodenec žiaľ zomrel /.
Ide o to , že otec si nič neváži, žiadna pomoc mu nie je dobrá, nič sa mu nepáči, dosť často na mňa útočí, nepekne mi nadáva až kľaje, minule sa snažil fyzicky zaútočiť a robí také veci, že sa to tu hanbím aj napísať. Nie je až taký starý / 68 r. / a má zdravý rozum, len sa nevie ovládať a zvládať svoju agresivitu.
2 krát do týždňa prespávam u nich / potrebuje pomoc do sanitky kvôli dyalýze /.
Posledný výstup bol neznesiteľný, bez príčiny slovne na mňa útočil tak nepekne ,že som nespala celú noc. Vykrikoval úplné bludy, až rozmýšľam ako toto môže otec dcére , čo sa mu o všetko stará povedať. Sama mám svoju rodinu, manžel je na týždňovkách.
Teraz po poslednom výstupe rozmýšľam , že vrátim opatrovateľské , len čo ďalej , ústav ani domov dôchodcom nepripadá do úvahy / som veriaca a nevedela by som sa s tým vysporiadať /.
Čo by ste robili na mojom mieste? Bojím sa , že takto prídem pomaly o nervy ja. Mama mu to trpí celý život.
Ďakujem aspoň za vypočutie.
Vykasli sa naň.. mame pomáhaj… ale otcovi.. neviem čo je to za zvyk že musíš rodiča dochovať, pomáhať mu… nic nemusíš … a keď si to neváži .. nech si poradí…
ine by to bolo kebyže má niaku demenciu … ale ak je pri vedomí tak by som ho nechal nech mu to dôjde…. Je to hnusne a kruté ale to je on tiež…
Ak si nedokáže pomôcť… bohužiaľ smer starobinec..
Moja známa takisto opatruje otca… a raz jej vlepil zaucho … ako k decku sa k ním vždy strašne správal… tak začo takéto opatrovanie … nezaslúži si nic
A navyše neviem čo má s tým spoločne viera… neni tam noc napísanie že sa mas nechať utyrat k smrti ….
Psychiatrická pomoc, pripadá mi to akoby bolo otcovi trápne že sa o seba nepostara a nevie ako inak sa so sebou vysporiadať. Voči tebe je to maximálne nefér ale sú také typy ľudí, narcisti (aj keď neviem či tvoj otec je), ktorí sa nad druhých povyšujú lebo sa do toho druhého jednoducho nevedia vžiť. Psychiater by určite pomohol
Takže ak chápem správne, otec bol taký celý život a samozrejme ako to býva, na starobu sa tie črty ešte viac vyostrili. Je taký ku všetkým či si dovoľoval len k tebe a mame? Ty nemáš už 5 rokov a on 30, máš viac síl ako on, či by nepomohlo nedovoliť to a byť na neho rázna a dať ho dole slovne? Prípadne nech mu ostro dohovorí tvoj muž?
@marsmykkok celý život bol taký, vždy ponižoval celú rodinu, tu psychiater nepomôže, on si potrebuje na nás vybiť zlosť , že je chorý, žiaľ ☹
Tiež som veriaca a nie som v vôbec v kontakte s mojou mamou. Prebrala som to s viacerými kňazmi, ktorí moju situáciu schvaľujú. Takze toto mi príde skôr výhovorka na vieru, problém u teba odísť bude niekde inde. Je napísane - miluj blížneho svojho ako seba samého. Nie viac ako seba samého, ze sa necháš psychicky zničiť otcom a za chvíľu bude z teba troska, máš svoju rodinu, ktorá potrebuje matku, manželku, silnú, psychicky vyrovnanú. Žiaden človek si nezaslúži, aby sa šliapalo po jeho ľudskej dôstojnosti a tvoj otec nemá žiadne právo ti po tej ľudskej dôstojnosti šliapať. Ešte raz - miluj ako seba samého a nie viac ako seba samého. Otcovi vybaviť domov dôchodcov a zobrať ho na psychiatriu. Moja matka liečbu odmietla, žiaľ, viac som pre ňu urobiť už za tie roky nemohla a na psychiatrii som kvôli nej tiež nechcela skončiť. Každý mame slobodnú vôľu, tvoj otec sa rozhodol byt taký, ale to neznamená, ze ty to musíš trpieť. Nemusíš.
@katkami123 ďakujem za povzbudivé slová, chystám sa v najbližšej dobe tiež za kňazom, lebo čo je veľa , to je veľa, u neho v poslednej dpbe až priveľa ... , psychiatra odmieta, ale rozmýšľala som , pri najbližšom ataku zavolať sanitku a uvidíme, vyčerpáva to celú rodinu, deti tam už radšej ani nevodím, aby ich to nejako nepoznačilo
Psychiater by pomohol, dal by mu niečo na utlmenie, keď si na vás potrebuje vybíjať zlosť. A tvoja matka je po psychickej stránke v poriadku? Žiť s takým muzom, nechať týrať psychicky aj seba, aj deti… veď to je hrozné. Ako sa na to ona mohla celé tie roky iba prizerať a neodísť?
Vybav ten domov. Inak sa psychicky zrutis. Zazila som podobne, mlela som z posledneho. Potrebovala som robit do prace, opatrovatelsky prispevok vo forme almuzny neprichadzal v uvahu pri hypoteke a 2 malych detoch. Stale mi vrta v hlave, ci by som to zvladla a ze som ho nemala davat do domova. Ale situacia cez koronu a to, co sa dialo, ma len utvrdilo v tom, ze to bol spravny krok. Ak chces, napis IP. Nemaj ziadne vycitky, nik nie je svaty a nema povinnost komletne odsunut svoj zivot na neurcity cas a obetovat sa. To, ze sa o teba starali, kym si bola dieta, nie je argument. Dieta sa neustale rozvija, napreduje a pokrok je vidiet. U starych ludi to ide len dole kopcom a povahove crty su dane, tie nezmenis. Mozes este skusit nejake ukludnuuce lieky.
@katkami123 vieš život na malej dedine, myslíš, že na začiatok by pomohlo niečo aj od obvodného , keď mu poviem čo je vo veci? Najhoršie je, keď si zmyslí a vykrikuje nejaké veci dookola v noci, človeka chytá zúfalstvo
ano, zacni u obvodneho
@sissik stále nad tým rozmýšľam, len sa bojím urobiť ten krok, vieš život na malej dedine, poznajú ho ako usmievavého , ochotného človeka , ale keby ľudia vedeli, čo je doma ... Môžno aj tušia, niekedy tak zúri, že ho je počuť na celú ulicu. Lieky by boli asi dobrá voľba, len pri jeho diagnózach ich užíva veľmi veľa, denne 20 ale začnem to riešiť, lebo už aj ja, aj mama melieme z posledného
Zavolať sanitku, ohrozuje okolie, vyhráža sa, je nebezpečny a vtedy prídu a keď ho budú chciet hospitalizovať na psychiatrii, nechať.
Prečo si myslíš, ze ako veriaca musíš byt už iba kazdeho handra? Veď aj ty máš svoju dôstojnosť. V prvom rade ma byt na 1.mieste tvoja vlastná rodina. Aj Biblii máš napísane - “ Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a prilipne k svojej manželke, a budú jedným telom.” a to iste platí aj o tebe. Ty si už jedno telo so svojim muzom a priorita ma byt tvoja rodina. Rodicom pomôcť, v rámci možnosti, aké keď ta to psychicky ničí, tak to nemá žiaden zmysel. Z môjho pohladu máš veľmi zvláštne ponímanie viery, život nie je len o tom, aby si iba trpela a neustále sa sebaobetovala. To máš potom z neho akú radost? Pomodli sa za otca, aj každý deň, ale nenechaj sa zničiť. S takýmto tvojim myslením sa necuduj, ze mnohých veriacich považujú za hlupákov. Zas všetko ma svoje hranice.
Skus sa odrezat citovo, emocne a rodinne a skus svojho otca vnimat ako bezneho cloveka a rozhodni sa. Si veriaca a mas milovat blizneho svojho ako SEBA sameho. Ak mas samu seba rada, tak si nenakladaj viac ako zvladnes, deti ta este budu dlho potrebovat.
@katkami123 ďakujem , pomohla si mi otvoriť oči, možno potom , po týchto krokoch sa uvedomí
On sa neuvedomí nikdy, vyrastal v tom, choval sa tak cely život a je čoraz horsi... TY ! - sa musíš uvedomiť a uvedomiť si koľko ľuďom dovolíš. Zbytocne budeš čakať na nejaké jeho uvedomenie, nedočkáš sa ho. Bohužiaľ, títo ľudia si nikdy chybu nepriznajú, budú iba obviňovať okolie a ničiť ho.
@katkami123 presne toto máme doma , žiaľ
@katkami123 ako si sa s tým vysporiadala, že sa nestretávaš s mamou?
No, tak si si vybrala takého manžela v čom si vyrastala doma… a bohužiaľ, tvojim deťom zas len iný príklad nedavaš. Ja poznám kopu rozvedených žien, hlboko veriacich a mnohé majú veľké charizmy. Takze tým, ze opustili muza, keď tam už nastalo psychické tyranie (alebo fyzické) nie je hriech. Myslím, ze skôr nechať týrať aj seba, aj deti je hriech, spoluúčasť, lebo nič neurobíš a prizeras sa ako všetci trpíte. Aby ti to raz tvoje deti nevycitali. Pozri na svoju mamu ako dopadla, ak chceš skončiť podobne, tak sa drž svojho muza.., za tie roky by si už mohla vidieť, ze nikto a nič sa nemení a je to iba horšie.
Ahoj.Pracovala som v DSS,to čo opisujes je typické pre 90% seniorov.Ja to vravím tak,že vlastnosti sa vekom zvýrazňujú.Oni sú niekedy veľmi nešťastní,či už sú opatrovaní doma alebo od cudzích,ale bohužiaľ tí ešte mobilní a pri zmysloch bez nejakej vážnej diagnózy sú v podstate najhorší,lebo nedokážu prehryznúť odkázanosť na iného (teba) a zvlášť ak celý život boli v pozícii,nazvime to nadnesene,tyrana.Myslim si,že je namieste kontaktovať psychiatra.Dostane lieky na upokojenie,možno na spanie ak má aj s tým problém.Bude sa to zhoršovať,to ti píšem z každodennej skúsenosti.Aby ti aj nechtiac fyzicky neublížil,keď bude vo švungu a neuvedomí si čo stvára.Uz teraz si to neprizná a zbytočne s ním debatovať.Mozes reagovať najlepšie tak,ze odídes do inej miestnosti,von,chod sa prejsť.Nemusis to počúvať.Je to nesmierne ťažké,ale drž si odstup.Inak sa zblaznis,čaká ťa ešte veľa rokov.Si veriaca.Ja nie,ale išla by som na tvojom mieste sa porozprávať buď za kňazom s normálnymi názormi alebo s kýmkoľvek kto ťa podporí.
Práve preto, ze sa nestykame a teda mi už nemôže neustále ubližovať sa mi podarilo sa s tým všetkým postupom času vyrovnať, necítiť voči nej nenávisť ani hnev. Len je to proces. Pokým ten človek neustále ubližuje, myslím, ze pokým žije sa to veľmi tazko uzdraví ak ste stále v kontakte. Lebo títo ľudia z teba svojim chovanim vyťahujú tie najhoršie pocity.
a co ze je to na malej dedine. Hlavne ak ho aj ini pocuju, ako pises. Takze nic neboj, urob ten prvy krok. Inak skoncis v blaznivci ty. Ja napr. chodim ako jedina otca stale pravidelne navstevovat, pocuvam jeho vecne staznosti, ak viem pomoct, pomozem. Ale hranicu som urcila - deti su mi prednejsie. Nastastie ma v tomto podporil manzel. U nas bolo horsie to, ze mam 2 surodencov, ktori sa jednak koli svojmu stavu nemohli podielat na starostlivosti v takom rozsahu ako ja a jednak mi neverili a verili otcovi. Teraz uz vidia, ze to s nim nie je jednoduche. Nic si nevycitaj, ries svoje deti. Tie su na teba odkazane viac ako otec
@kubkovamama
Ja len doplním, ze je veľký rozdiel, keď ti nadáva nejaký cudzí dedko, babka, ja som tak opatrovala 3mesiace popri škole babku cez prazdniny. Tá mi toho narozpravala až až, aj sa raz na mňa zahnala. Vtedy je to iné, nedá sa to porovnať s vlastným rodicom. Keď však tieto slova hovorí vlastný rodič, to je to, čo ničí, bolí.
Z mojich zopar skusenosti: Su takyto ľudia a nezmenia sa. Bud to budes ignorovať, pochybujem ze teraz ak sa mu postavis po rokoch, co sa takto sprava, tak sa zmeni., alebo obmedzis kontakt na najnutnejšie. Moj ex mal takehoto otca, vela u neho robil alkohol (kt. Uz ani nepil kvoli diagnoze), tiez samotna choroba a to ze v podstate nemal spatnu vazbu od okolia (cize sa to zhorsi v dochodku, ked uz sa nemusí ovládať ako ked chodil napr. do prace, doma voli zvyknuti, este jeho zena sa na niektorych jeho výstupoch aj zabavala - v podstate co ine jej ostavalo). Pomohlo na chvilku, ked mu odpapulovali spat, ale psychicky to bolo náročné, nedalo sa na to ani pozerat. On ale ked začal robiť cirkus, bolo vidno ze je uplne mimo, ako keby chrlil slová a urazky, pripadne vyvadzal a nerozmyslal co hovorí.
Najlahsie je prestať k nemu chodit, ale zase mame pomoct asi treba.. Ci? Ja by som ale urcite rodičom povedala preco viac nemajú rátať s mojimi návštevami, ze správanie otca je neprijateľné. Nech si vyvadza kolko chce. Aj keby cokolvek si urobila, si dospela zena a on si nema dovolovat akokolvek na teba utocit, ci slovne alebo fyzicky.
ahojko necitala som komentare, ale moj nazor tiez veriaceho cloveka je, ze ak clovek nezvlada svoju chorobu doma v rodinnom prostredi, mozno je pre neho lepsie ist do domova dochodcov, kde sa o neho odborne stara personal. nie je to o viere ale o potrebe pre daneho cloveka, co on so svojim zdravotnych stavom vyzaduje. tiez si myslim, ze by nebolo zle skusit cez psychiatra nasadit nejake lieky na ukludnenie. chapem ho chodit na dialyzu, mat bolesti nie je nic moc a evidentne svojou povahou si len komplikuje zivot takze vsetko dohromady a nevie sa ovladat. tiez by som s nim diskutovala, kedze hovoris, ze rozumomo je ok, ze ak sa neumravni nechces ale budes to musiet riesit napr. zavolanim sanitky nech ho hospotalizuju na pschiatrii nakolko ohrozuje seba aj inych, tam ho nastavia na lieky zmiernia vybuchy zlosti a malo by byt lepsie. takze toto vidim ako schodnu cestu. a hlavne to ze je clovek veriaci neznamena, ze si necha znicit svoj zivot a svoju rodinu. drzim palceky aby si to ustala a vedela situaciu vydiskutovat danou osobou
@katkami123 myslela som tým otca, manžela mám super, úplný opak otca
@kacena4 skúšala som to x krát s ním prebrať, ale keď chytí atak a to je v poslednej dobe veľmi často, som pre neho len tá najhoršia , ani nejdem písať aká, pritom nemá žiaden dôvod, zájdem najskôr za obvoďákom , aký dá návrh a skúsime aj toho psychiatra , ďakujem
@simca06022011 najhoršie bolo asi to, že sa mu to celé roky tolerovalo, len aby bol "pokoj" a teraz sa to celé rapídne zhoršilo, ja chápem , že má bolesti, kopec doktorov, vyšetrení, uľahčujeme mu to po každej stránke, manžel keď je doma, chodíme po vyšetreniach autom, aby nemusel ísť sanitkou, čo si zažiada , na čo si len spomenie hneď sa rieši, ale už to prerastá cez hlavu, lebo máme za to len nevďak
@katkami123 to je pravda, od rodiča to bolí oveľa viac, hlavne keď nemá na to príčinu
Myslim ze tu treba dat vieru bokom..nic a nik nestoji za to,aby si prisla o nervy.co ak ta fyzicky napadne?prave preto ze mu to mama trpela cely zivot,treba tomu utnut. Mate od lekara potvrdene ze je zdravotne ok?u nasho deda takouto agresiou zacal alzheimer,az sme sa ho bali.spravne lieky mu pomohli potlacat taketo stavy..otca by som si posadila pred seba,a spytala sa ho ci chce aby si sa onho starala nadalej alebo pojde do domova.lebo pochybujem,ze daka opatrovatelka bude toto tolerovat...