Opatera starého človeka bez toho, aby ste sa zbláznili
Prosím vás, ako sa dokážete starať o starého človeka bez toho, aby ste sa zbláznili? Našťastie zatiaľ netreba prebalovat a podobne, ale nesmierne ma to vyčerpáva a deprimuje. Mám pocit, že už ani nežijem svoj život. Hanbím sa za svoje myšlienky, ale neviem si pomôcť. Samozrejme robím to s láskou a vďakou a modlím sa, nech je tu čo najdlhšie s nami. Ale bojím sa, čo nás ešte čaká. Prosím, podporte ma alebo mi vynadajte, všetko mi pomôže.
Nájsť aspoň na pár hodín denne opatrovateľku? Opatrovať starého človeka je náročnejšie ako sa starať o 10 malých deti
. Stari ľudia majú svoje zvyky a návyky ktoré nezmenia, majú svoj názor, ktorý tiež nezmenia a už vôbec nie sú ochotni a často ani schopní sa naučiť nove veci
Ja som to tiez takto citila..dnes mi je luto,ze som nemala viac empatie...dnes mi je luto mnou nezvladnutych emocii...co by som zato dala...aby tu bola mama este so mnou...Skus vychadzat z toho co pisem ja.Drzim palce.
Nie je dôvod sa hanbiť za také myšlienky, opatera starého človeka nie je sranda. Tobôž nie, ak človek potrebuje 24hod starostlivosť. Ak to situácia dovoľuje, tak nájsť opatrovateľku na záskok. Inú pomoc nevidím
Najťažšie je starať sa o blízku osobu - rodinu. To je veľká záťaž na psychiku, a každý sa s tým vyrovnáva po svojom. Vidíš pred sebou človeka, ktorého poznáš z minulosti ako zdravého a aktívneho a teraz je odkázaný na pomoc a prichádza frustrácia z bezmocnosti uľaviť mu od bolestí napríklad. Je to vyčerpávajúce. Odporúčam ako len to je možné zabezpečiť starostlivosť osobou zvonku, resp. urobiť v rodine kolotoč služieb. Na jedného človeka je to veľká záťaž.
Nehanbí sa za svoje myšlienky.
Chce to veľa trpezlivosti,aj všetkého možného.
Život sa zmení. Celej rodiny.
Ale....človek musí vedieť,prečo to robí.
A vtedy sa to zvláda ľahšie.
Osoba zvonka neprichádza do úvahy,ak je autorka platená ako opatrovateľka.Ale pripadá do úvahy pomoc od rodiny,tiež takto zaskakujem,ak sestra potrebuje /opatruje mamku/.Takže si naplánuj aj čas pre seba,aj kávu či niečo dve hodiny v týždni,aj víkend pobyt....a požiadaj rodinu o pomoc.
nemáš sa za čo hanbiť, tvoje pocity sú prirodzené, snaž sa aspoň raz, dva krát do týždňa vypadnúť na pár hodín a aspoň dva krát do roka na týždeň. Veľmi to pomáha, keď sa máš na čo tešiť.
hlavne si treba nájsť aj čas sama na seba....či už cvičenie, ísť s kamarátkou na kávu, či len tak niekam pokecať.....ak opatruješ rodiča a nevládze chodiť tak podľa stavu...čiže ak nechod zobrať ho na vozík a denne s ním chodiť na prechádzky či do prírody, do obhodu, hovikam len aby ste boli obaja medzi ľuďmi nielen doma.....ak je naozaj starý a nevládze chodiť, kludne na hodinku vybehni sama ...ak sa máš s kým prestriedať - uplne super.....mne pomáhalo napr.keď sme išli do kúpelov alebo len k segre na záhradu grilovať....