Opatera rodiča

V takomto stave buď opatrovateľku a ty do práce aby si prišla na iné myšlienky alebo naozaj aj skúsiť zvážiť ten domov dôchodcov v okolí aby si ju mohla trebárs aj denne navštevovať. Myslím, že keď sa takto veľmi opúšťa môže sa stať, že o chvíľu ti zostane imobilna a to ešte len začne byť náročné.

Čo jej psychiater hovorí ? Aká je prognóza?

Moj otec to ma, zabudaie, problem s vyjadrovanim, artikulaciou, s jemnou motorikou,dezorientacia v case a priestore, prestal citat,pisat, rozpravat, isty cas bol dost vulgarny, potom uz len apaticky, teraz je do toho kombo cievne prihody, zacinajuci parkinson., po operacii je leziaci pacient.. toto co ti pisem sa stalo za 3r, ma 70.
Stara sa o neho jeho zena, prognoza ...nuz nikto ti nic nepovie, ak ti mozem poradit najdi si pomoc , nejaku opatrovatelku.

To že sa jej mení povaha jej nevyčítaj, to je dosledok choroby. A neber na seba viac než zvládneš, obetovať sa a dochovať mamu doma je ušlachtilý zámer, ale nie vždy je to možné. Hladaj dopomoc, stacionár, a ak sa situácia zhorší tak zariadenie kam ju umiestniš.

Aspon by som ju skusila zapisat do poradovnika do zariadeni pre seniorov - su naozaj dost dlhe a vacsinou sa caka… nasledne by som skusila ak denne stacionare aspon, predpokladam tiez pekny poradovnik. Treba si uvedomit jednu vec - pri takejto chorobe uz nebude lepsie, chapem ta, ze nechces dat matku bokom a ze sa chces starat, ale pozor aj na sucasnu rodinu… aby nenastrbovala vztahy do takej miery, ze to dopadne zle. Tak ako mamu, tak aj deti su v istom veku len raz. Potrebuju ta. A tak aj manzel🙏🏼 netvrdim, aby si ju dala prec. Ale aby si velmi dobre zvazila, ze vsetci su naozaj doleziti

Btw. Poradovniky si vies pozriet online… presne cisla

Prišla si o vlastný život. Áno je to ťažké, ale zrejme je už čas na zariadenie. Ty vlastne ani nežiješ - stále si s ňou, strácaš kontakt s okolím, a to je na jedného človeka/rodinu fakt veľa. Jej zdravotný stav už lepší nebude. Žiaľ taký je život. Áno stále je to tvoja mama, ale teba potrebuje tvoja rodina - muž, deti, ty sa tiež nemôžeš na niekoľko rokov zatvoriť doma k nej. Riešenie je pomoc zvonku - opatrovateľka, denný stacionár, zariadenie pre seniorov.

@pribinak mne schválili opatrovateľský nakoľko ma myslím 5 lebo 6 stupeň odkázanosti, a dakychf myslím 12 hodín. Už si presne nepamätám ako je to v rozhodnutí uvedené.
Najskôr som aj myslela, že budem pracovať a vybavím opatrovateľku z mesta na 8 hodín. Ale sme sa s mužom potom dohodli, že ostanem s nou doma, takto by som vstavala do prace na siestu, v práci do pol 3 a doma ďalšia šichta.

@pinkgirl ako som pozerala u nás v TN, denne stacionáre, našlo mi len jeden. A neviem vôbec ci je to aktuálne, no skúsim si to pozisťovať. Možno by to bolo fajn aj pre mňa,že by som si oddýchla aj pre ňu. Len neviem, keby tam nejde dobrovoľne, čo potom. Ona keď dakam ideme, počas jazdy sa, aj 5 krát spýta, kam ju veziem.

@eeffka mama ma 74, rozpráva dakedy veľmi málo, len mlkvo sedí, pozerá, do okna, ale najradšej počúva hudbu. Sem tam aj telku, ale nema pojem dakedy, o com tam beží, čo sa vlastne deje. Rada čítala, teraz už nie, ani krížovky ju nebavia. Vôbec neviem ako ju zamestnať, rozhýbať. Aby mala dáku motiváciu. Platiť opatrovateľky, z tej almuznej co dostávam, to sa, nedá. A ako som už písala, v tn funguje snáď len 1 stacionár, aj to neviem na sto percent

A využívaš aspoň odlahčovaciu službu?

@ckocka nie, zatiaľ nie. Ani neviem ako to funguje. Ta pani na upsvar bola strašne milá, v úvodzovkách samozrejme. Keď som sa jej dačo pýtala, nič mi dokopy nepovedala, ani nevysvetlila. Viem akurát že 30 dní je nárok za kalendárny mesiac

@ckocka pardon, zle som napísala, 30 dní za celý rok

Poskytovateľ je obec. Tu je to celkom dobre vysvetlené.
http://www.studentipacientom.sk/odlahcovacia-sl...

Co ti poviem,je to tazke,otec ma 2vs, bol domaci kutil, elektrotechnik... potom uz zaujem o nic, chodil k psychologovi, potom psychiatel, logoped, cvicil take detske veci obkreslovat lahke tvary ako male dieta.. je to nezvratny proces. Viem ze ak by si mala pracu boli by to 2sichty ale aapon na chvilu by si ty sa trosku zresetovala. Drzim palce.

Ahoj. Napisem svoj nazor ktory asi nebude zhodny s tym, od ostatnych. Nasa babka mala Alzhaimera. Bolo to brutal vidiet, ako upada, zabuda atd. Bolo velmi tazke s nou fungovat, lebo sa jej menila aj povaha atd. Moja mama sa rozhodla, ze ju umiestni do zariadenia. Ponukla som sa vtedy, ze necham vysku, aby som mohla babku doopatrovat. Samozrejme, nechcela o tom pocut. Ego bolo prednejsie, nez babkin zivot.
Studujem teraz Mgr. Na Katolickej Univerzite a dost ma to pozitivne ovplyvnilo. Ja by som nedala moju mamu ani otca do zariadenia, pokial by vyslovene oni sami nechceli ist. (su aj taki seniori)
Moja mama tiez ked som bola mala, sa so mnou natrapila. A tiez si mohla povedat, ze uz nevladze a hodit ma niekam napr do domova atd.
Ja viem, ze je to velmi vycerpavajuce. Ale ak si to nastavis spravne, dokazes maminu doopatrit tak, ze ked ta raz opusti, TY budes mat pokoj v dusi, ze si tu bola pre nu. Samozrejma vec je, ze ak jej stav uz bude musiet byt pod kontrolou v dosledku vazneho zhorsenia a lekar tak urci, to je ine. Pripadne je vzdy dostupna opatrovatelska sluzba, ci sestry ADOS. Velmi Ti fandim, aby si sa rozhodla spravne. Zijeme v dobe, kedy mame tendenciu neprijemnych veci sa zbavovat. Ja si vsak myslim, ze pri spravnej psychohygiene, t. j. Kazdy den aspon 2 hodinky pre seba na aktivitu, ktoru TY mas rada, plus podpora rodiny a bude sa Ti lahsie o maminu starat. Nevnimaj matku ako zataz, lebo ona ta tiez ako dieta nevnimala ako otravny privesok.

@ckocka ani nehovorte o nabrati si všetko na vlastný chrbát....čo sa týkalo chorôb (a nebolo toho málo)vždy som pri každom stala,pomahala,vybavovala,rozvazala po doktoroch a kopu veci okolo toho...do toho moja vlastná rodina....a výsledok???zostala som taká apatická voči niektorým veciam,že dovidenia...už to ,čo bolo premna vzdy samozrejmostou mi je zatazko....😔....

@mother221 áno,keď je jeden člen rodiny odkázaný na opatrovanie s vrucnou láskou a pokorou sa budem starať.Ale, keď máte v rodine takto troch ,ste zrovna z toho dobre na nervy.....nie ,nestarám sa o všetkých ,mam len svokru,ale je to moja najbližšia rodina tak sa zaujímam...teraz čo zažívame so starkou,býva so synom,ale furt vyvoláva,aby sme ju zobrali .. od neho.Raz chce ísť do zariadenia,potom zasa nie....už minule som bola taká vytočena,že som akurát dobre naziapala na uja.A teraz ako sa mám cítiť?Starká nám vždy ako deťom pomahala a ja to takto už nezvládam.Nieje to také jednoduché...teším sa s Vami,že ste to takto s láskou prežili s babkou.

@mother221 bud mas obetovaci komplex a si masochistka, alebo ani len netusis, ake je sa REALNE starat o stareho cloveka s takymto stupnom odkazalosti. Je to na maslu.

a ako sorry, ale aby sa zena v produktivnom veku takto nicila?

@mother221 dakujem.

Opatrovanie je fyzicky a psychicky veľmi náročné. Každý máme iné limity síl, každý kto je na pomoc odkázaný vyžaduje iné nasadenie, každá rodina inak dokáže alebo nedokáže podporovať opatrujúceho.
Núkať niekomu myšlienku že je jeho povinnosťou sa obetovať považujem za arogantné a nebezpečné. To že ja niečo zvládnem neznamená že to musia zvládnuť všetci. A že to zvládať s vypätím síl stále chcú. Rozhodovanie je čisto na konkrétnej osobe, v konkrétnej situácii.

Bude to isto horšie a horšie ak sa už teraz takto opúšťa tak časom to bude horšie až môže ostať ležiaca . Potom budeš rada ak sa podarí to suché wc dovnútra a keď nastane obdobie plienok no poviem to žiadna sláva 🙈 popravde ja keď budem stará tak bude hovoriť ak sa niečo po💩 a mali by sa o mňa starať radšej nech ma dajú do domova nech aspoň oni žijú lebo starať sa o takého človeka je niekedy ťažké aj na psychickú pohodu. Nehovoriac že človek v takom stave môže byť aj pár rokov kľudne aj ďalších 10 rokov .. babke sa sníval sen že 12.12.2012 zomrie tak sa opustila že ostala úplne ležiaca teda pohybovala sa na vozíku a šla na suché wc . Minulý rok zomrela vo veku 84 rokov takže toto celé obdobie sa starala moja mama o ňu

Presne takýto prípad prežívala svokra, ale na rozdiel od vášho prípadu, že stará mama žila sama v dome. Roky dozadu zomreli jej dvaja synovia a zostala sama na ňu, keďže nevesta (ako som stále počúvala) sa nestarala o ňu. Ale to neviem posúdiť...
Demencia je choroba, ktorá má buď rýchly priebeh alebo pomalý. U starej mamy trvala choroba tuším až 15rokov ak nie viac. Je to náročná choroba, čo chápem. Naposledy, keď sa jej stav zhoršil bol ten, keď nevesta s deťmi odišli z jej domu a prišli sme tam my pomaly prerábať izby, aby sme tam mohli byť s ňou. Možno to bol ten hlavný klinček... Choroba sa jej zhoršila a keďže do toho mala aj silnú cukrovku, po riadnych posledných prebdených nocí skolabovala a museli sme volať sanitku. Vtedy sa jej demencia dostala do posledných štádií a na odporúčanie doktorov ju pustil z nemocnice len do domova dôchodcov. Už nebola kandidát na domáce liečenie. Naozaj všetko záleží od stavu vašej mamičky a o rozhodnutí doktora... Demencia a všetky ostatné choroby ju trápili ešte polroka, ale boli sme aj my pripravení jej povedať, ako ju veľmi ľúbime. Keby odišla náhle, nie je to také jednoduché pre nás...
Žiaľ, demencia sa bude len postupne zhoršovať. Buď krôčikmi alebo skokmi. Pripravte sa na útoky ako slovné, tak poznám prípady, ktoré aj fyzicky útočili. Váš prípad to nemusí byť. V histórii by povedali, že do toho človeka sa vtelil diabol...
Jediný liek na to, čo sme si všimli s manželom, sú dotyky a prejav lásky. Mamička si neuvedomuje tú zlobu, čo ide z nej a že vie byť naozaj nepríjemná. Je to ťažké obdobie, ale potrebuje vás. Keď pôjde od vás, priebeh demencie sa zrýchli a zhorší sa jej stav...
Vystískajte ju za mňa, keďže ja už svoju starú mamu nemôžem. ❤
Vydržte to, ona to tiež počas vášho detstva nemala jednoduché, čo viete aj vy, ako matka 😘

Ahoj, my sme sa so sestrou starali o našu babku, po CMP. Zomrel nám dedko a tým to všetko začalo, bol to koniec našej babky, absolútne to nezvládla.
Neskôr sa pridružili ďalšie komplikácie a dg ako následok cmp, bolo to naozaj hrozné.. no myslim si, že viac pre babku ako pre nás.
Opatrovateľský mala na babku ofic sestra a teda ona s ňou aj bola 24h denne lebo babka sa o seba nevedela v žiadnom smere postarať. Bolo to veľmi-veľmi náročné obdobie, boli situácie a dni kedy sme si mysleli, že to snáď ani nemôžeme zvládnuť.. Nehrali sme sa na hrdinky v žiadnom prípade ale vzhľadom na udalosti v rodine (zomreli im obe dcéry a aj o dedka babka prišla) sme sa zaprisahali, že do žiadneho zariadenia nepôjde.
Náročné to bolo samozrejme pre sestru extrémne, ten koniec už bol naozaj extrém a boli časy kedy som sa aj o sestru bála ale mali sme už len babinu, vždy sme si racionálne povedali, že je to ťažké ale je naše všetko - aj keď už o sebe na konci moc nevedela.
O babku sme prišli..a poviem Ti, že obe so sestrou by sme dnes boly rady keby sme sa mali o koho starať, aj keď to bok extrém.
ALE ! ak to už nezvládaš, zaobstarajte pre ňu vhodnú starostlivosť. Nie je to zlyhanie. Teba bude Tvoja rodina potrebovať v plnej sile ešte veľa rokov.
Posielam Ti veľa-veľa energie a trpezlivosti❤

@katkaba1 dakujem

Skús si zohnať nejakú pomoc, opatrovateľku, manžel na pár hodín napr, dvakrát do týždňa aby si sa odreagovala. Niekam ísť podľa toho čo máš rada. Poinformovať sa na miestnom úrade aké máš možnosti. Tiež mám mamu s demenciou ktorá nechodí, starajú sa o ňu bratia lebo ja bývam 80km od nich. Snažím sa aspoň dvakrát do mesiaca prísť a vtedy sa jej venujem.

@kaktusik007 napisala som, ze je to moj nazor.
Ja Ti tiez nepisem, ze si sebecka hnusoba, lebo to vnimas inak ako ja. Nie som masochistka, mam osobnu skusenost ale moj nazor na to je proste taky.

@mother221 napísala si to krásne. Žiaľ realita, to čo píšeš, často nedovolí. Autorka síce odprevadí s čistým svedomím mamu ale zákonite tým zanedbá svoju rodinu, predovšetkým dieťa (neviem aké veľké) a potom bude do konca života riešiť, že materstvo šlo bokom. Moji rodičia by nikdy nechceli aby som deti odstavila na druhú koľaj. Moja kamarátka prežila detstvo "v tieni" vážne chorej babky. Okrem neustálich hádok, zhoršujúcej sa situácie, absencie vlastného priestoru, lebo babka zaberala jednu izbu a oni ako deti nakoniec museli spať v kuchyni, nadávok... A kto vie čoho všetkého ešte, nakoniec kamoška ako 14 ročná skončila v nemocnici, lebo babka ju napadla, panvicou. Nespoznala ju, mala ju za zlodejku a dotĺkla ju skoro na smrť. Až po tomto incidente babku umiestnili do domova, dovtedy ani počuť, lebo to sa predsa nerobí. Kamoška v tom má úplne jasno. Nikdy svoje deti tomuto nevystaví. Sama vždy povie, že tých 14 rokov boli muky, plne hádok, nadávok od nevrlej babky, všetko jej museli prispôsobiť, nemohli ísť na dovolenku, nemohli nič. Tá bitka bola čerešnička na torte ale na druhú stranu to bolo vykúpenie, lebo konečne mohli normálne žiť.