Neviem, kde som urobila chybu, ale viem, že som ju spravila. Pripadá mi to, ako keby sme boli cudzí ľudia. Vôbec sa nezapaja do života v rodine, rieši len priateľku a svoje veci. Nevieme sa normálne rozprávať, hneď sa začneme hádať. Mám len jeho, viac detí sme nemali. Dala som mu všetko... A toto je odmena. Vôbec ma nerešpektuje, keď prídem do miestnosti, hneď ide preč, nepomôže mi s ničím. Najhoršie je, že som už rezignovala a nemám ani snahu to nejako napraviť. Aj moje city k nemu sa zmenili, je medzi nami obrovská priepasť. So slzami v očiach spomínam na chvíle, keď bol menší a stále bol na mne nalepený a všetko sme robili spolu. Maminky, čo s tým? Som veľmi sklamaná a bezradná.
No nič s tým.. tak si zariadil ..chce riešiť iba seba a priateľku tak to treba rešpektovať tiež má svoj život . A samé sa to zmení určite v dobro 🤗všetko chce svoj čas
Mozno bude chyba v tom,ze mas pocit ze on ti musi vratit vsetko co si do neho vlozila ty,ale to nemusi,mozno staci polavit z narokov,necakat od neho ze ti bude pomahat,samozrejme ak spolu este byvate,starostlivost o seba sameho a svoje veci je na nom..ale zase necakaj ze ti venuje viac casu ako svojej priatelke...mam pocit ze si ho chces priviazat k sebe a nedovolujes mu dychat..ale deti raz opustia svoje matky a zalozia si nove rodiny,nebran mu v tom... a nazaciatok mozno stacia rozhovory o neutralnych veciach,vyhybat sa konfliktnym temam..nerypat,nevyvolavat hadky,stiahnut sa trochu,dat mu priestor aby prisiel sam za tebou...
v tomto majú jedináčikovia nevýhodu, lebo všetko sa očakáva od nich
manžela máš? ten má so synom aký vzťah?
resp. ak nemáš, tak o to viac sa možno upínaš na syna, a preto uniká čo najďalej
Keďže má gule na priateľku,tak by mal mat gule aj na vlastné bývanie,či priateľku si vodí do detskej izby keď je taký dospelý?
Nepíšeš, koľko má syn rokov. Ale v každom prípade, toto vidím ako problém opičej lásky, kedy matka je na dieťa príliš upnutá a potom je nešťastná, keď chce dieťa začať voľne dýchať. Píšeš, že „Dala som mu všetko... A toto je odmena.“ a potom píšeš, že stále myslíš na to, ako ste boli spolu na seba nalepení a všetko ste robili spolu. No, nie je v poriadku myslieť si, že navždy bude tvoj syn robiť všetko s tebou. Treba prestať žiť v minulosti. Ak ukážeš svojmu dieťaťu, že ho rešpektuješ, že mu dávaš voľnosť, že mu veríš, potom sa váš vzťah môže zmeniť a byť zase pozitívnejší. Ale čím viac budeš tlačiť, tým viac sa ti vzdiali. Buď šťastná, ak je spokojný, veď to by malo tešiť rodičov, ak sú ich deti zdravé a spokojné. A nie robiť z dieťaťa svojho väzňa. Verím, že to musí byť pre teba náročné, ak si takto nastavená, ale čím skôr pochopíš, že tvoj syn má nárok na svoj život a čím skôr sa naučíš tešiť sa z toho, ak je spokojný, tým skôr budeš spokojná aj ty a tým skôr sa váš vzťah môže zlepšiť.
@suzitok má 18 a priateľku má niečo vyše roka. Mňa nerešpektuje vôbec ale napríklad otca áno. Keď mu volám, tak radšej z jeho telefónu, lebo mne málokedy zdvihne. Keď mám ťažkú chvíľu, tak rozmýšľam, že si adoptujem nejaké dievčatko a snívam o tom, že ma bude ľúbiť. Ale to sú len také záchvaty sebaľútosti. Moje dni sú zrazu také prázdne, pripadám si len ako nejaký obsluhovaci stroj.
@mamusa34 ďakujem
Uvažovanie že premýšľaš o adopcii aby ťa dieťa ľúbilo je ozaj už príliš. Tvoje dni nemusia byť prázdne. Ber to ako pozitívum, vychovala si dieťa a teraz sa môžeš venovať sebe. Nájdi si koníčky, venuj sa niečomu. Dá sa to aj počas korony. Len sa treba prestať ľutovať a konať. Apropo, otca rešpektuje, pretože otec ho nedusí. Keď ho prestaneš dusiť, môže začať rešpektovať aj teba.
Ako casto mu volas?Totiz,chlapy nemaju radi telefonovanie vseobecne a ak mu volas denne s kravinami stylom ako sa mas a co robis,sa mu necudujem ze nezdvihne..chlapy su pragmaticky,riesia problemy,pokial sa nic nedeje,nevidia dovod telefonovat vobec..Obmedz volanie iba v nutnych pripdoch..to je jedna vec..Druha-mas nejaku zalubu?Konicek?Sport?Najdi si nieco co ta bavi,sebecky mysli na seba,nie na syna,je dospely,zacina si tvorit svoju vlastnu buducnost,teraz si ty vytvor svoju..mas cas a priestor robit veci,ktore si doteraz nemohla 🙂
Muselo sa niečo stať, keď Ti nezdvihne telefón čo to bolo?ale ako mamu Ta chápem aj, keď je dospelý je to stále tvoje dieťa a chces normálne komunikovať.
dieťa predsa človek nemá mať na to "aby ho niekto ľúbil", to je strašné dusenie
ty sa ľúb
vieš, ak mu stále vyčítaš, že nemá na teba čas, že hento, tamto... tak jasne, že ti ani nedvihne telefón, načo? aby počúval výčitky a tvoju sebaľútosť?
stiahni sa a uvidíš po čase, čo to urobí
@suzitok presne toto som zažila aj ja u nevlastného syna. Nič ho doma nezaujímalo, nedalo sa s ním baviť, 2 mesiace po maturite sa odsťahoval do podnájmu s priateľkou a zrazu sa vzťahy zlepšili, volala som ich na nedeľný obed a brali sme ich ako dospelých a tak sa s nimi aj bavili. A vzťahy sa otočili o 180%.
@cabby88 ďakujem za odpoveď. Vieš, nečakám, že mi bude venovať viac času ako priateľke. To by ma ani nenapadlo. Ale čakala by som, že keď ma vidí robiť nejakú ťažkú prácu tak povie mama nechaj to tak, ja to spravím. Ale nič... Jemu je to jedno. Alebo že by sa spýtal, či niečo netreba urobiť, kdeže... Ale často mi splechne do tváre, že sa nevie dočkať kedy už odtiaľto vypadne. Do jeho súkromného života nezasahujem, priateľku má slušnú a dobrú a nikdy som na ňu nepovedala krivého slova.
Ahoj aj ked ta to trápi, nechaj ho tak, nic sa neda nasilu, mozno mu ides na nervy, skuste si spolu sadnut kde bude aj otec pritomny. Povedz mu, co ta trápi, ze chces vediet jeho pohlad,.... nie je v tom priatelka? Skus si nerobit naroky, bud mamou nadalej... a uvidíš, ked nechce aby si mu volala, mozno ma dôvod....
Božeeeeeee, ja chcem dievcatkoooooooooo, mam len chalanov....
Ďakujem všetkým za rady veľmi ste mi pomohli a ukázali mi aj trochu iný uhol pohľadu ♥️
do činností v domácnosti si ho mala od detstva zapájať
Úplne ťa chápem, ❤
Urobila si viac chýb a zrejme si si ich vedomá,ale mala by si sa v prvom rade zobudiť do reality a riešiť prítomnosť. Uvedom si podstatnú vec,ty si vzduch,doma ti nepomôže,neopýta sa,ale sukne vláčiť pod maminu strechu to je už ok??? Toto by som zatrhla ako prvé! Ti to nepríde ani trochu smiešne? Aby 18 ročné decko ťahalo do detskej izby rodičovského obydlia akože "frajerku"? Chces mať frajerku,v poriadku,nech sa páči,osamostatni sa. Pozor aby ti na krku neostali nielen dve deti ale ešte aj tretie. Sa prestaň ľutovať a ries veci vecne a reálnych pohľadom na prítomnosť.
A čo tak presmerovať pozornosť na samu seba ? Keby si začala cvičiť jogu, chodit na turistiku..
Alebo si s manželom vynahradiť roky, a skúsiť niečo spolocne. Možno nejaká škola tanca - dá sa aj online podľa videi..
alebo si skus zaobstarať psíka.. aby si mala zábavku...
Ale bohužiaľ si treba zvykať, že syn už bude mať vlastný zivot
Ja mam tiez syna v tomto veku a uz som zistila, ze cakat je zbytocne. Je sice ufrflany, ale ked mu predostrem svoju predstavu dostatocne dopredu, vacsinou mi vyjde v ustrety. Vcera som napr. povedala, ze by som bola rada, keby mi v stredu pomohol umyt okna. A je to v pohode. Keby som mu to povedala v stredu, tak som mala povedat skor, on uz ma vlastny program. Sam od seba urobi len maloco...
Normálna puberta a u teba syndróm prázdneho hniezda a pocit, že si sa mu obetovala starala sa s láskou a zaslúžiš si viac.Velmi časté pocity u veľa žien, ktoré dali do rodiny a výchovy veľa.
@ivkazba nerada to píšem nechcem, aby to vyznelo zle, ale žena, ktorá nemá deti toto nepochopí ten druh citu, lásky...
@anita6666 keď sa osamostatni, tak syna neuvidí už vôbec...
Je úplne normálne že v 18ke ešte človek rieši štúdium alebo prvú prácu a jednoducho nemá na bývanie..
Dnes je kopec 30-tnikov čo sú stále máme pri sukni ( čo je extrém, ale chcem poukázať na to, že v 18 tich je to normálne že býva u rodičov)
@anita6666 vieš čo, toto presne som už mala dnes na jazyku, že sme mu dobrí len na to, aby sa mal kde stretávať s frajerkou. Ale nepovedala som to... To by som len priliala olej do ohňa.