Odcudzenie sa s partnerom - alkoholikom.

lalota
4. jan 2020

Mam problem... partner hladinkovy alkoholik(uz raz pisane na fore), obcas relaps, inak sa snazi. Je introvert, co som vzdy vedela, no posledne mesiace je to extrem, az na par svetlych chvil je tichy, malo komunikuje, jednoducho citim sa sama vo vztahu... tazky stereotyp, vacsinu casu depresivny...ani sa mi rozpisovat nechce, neviem, kde zacat. Niekedy uz pomyslam na ineho chlapa, s ktorym by som mala pocit, ze zijem zivot...ja som zivel, temperament. Predstava takehoto zivota ma desi, o to viac, ked tu uz nebudem mat deti - aspon ony su ako takym socialnym kontaktom pre mna. To vecne ticho...uz mam toho dost, ajvsom mu to povedala, ale uz mam taky pocit, ze ta snaha o komunikaciu, prezivanie spolocnych chvil mu vydrzi menej a menej...uz mi to pripada akoby sa coraz viac asocializoval...ako je to u vas po rokoch?

eliska13
4. jan 2020

Si ešte príliš mladá, aby si tak žila.Aj môj muž je podobný typ a tiež mi to vadí a ty si preňho zase urozpravany hlučný nepokojný extrovert😀viac by mi vadil ten alkohol.Mas ešte malé deti prečo si chcela druhé veď sa nemohol tak zmeniť?
Musíš žiť ty, keď on nechce....mať kamarátky s deťmi, chodiť von, výlety, opekacky a buď sa pridá, alebo nech sa doma rozjima
Bude Ti to rokmi vadiť viac a viac ako deti podrastu.

lalota
autor
4. jan 2020

@eliska13 alkohol je samostatna epizoda... pre mna problem nezlucitelnu so vztahom, ak podlahne este raz... ale k tomu este toto vsetko. Prvu dceru mam s muzom, co ma bil, tak som od neho utiekla - tiez iny pribeh... druhu dceru mam s nim... vyzeram ako "behna"...Ale tak to nie je, jednoducho mi zrejme nue je sudene mat plnohodnotny vztah. Nikdy som nepodviedla, no poslednu dobu sa sama seba pytam, ci ta nevera (citova) by aspon nejakym dielikom vyplnila tu samotu, co prezivam... vsak som nestastna...niekedy v duchu kricim z toho smutku... samota uprostred ludi je najhorsia...

eliska13
4. jan 2020

@lalota už si Ťa pamatam:(ja si myslím, že tvoj muž to má z toho alkoholu depresie, nicota.....kde robíš chybu, keď už druhý partner je nanič?
Myslím, že ty s ním dlho nezostaneš viac menej si rozhodnutá aj tak dôvera v prdeli za to, čo povystrajal.Tvoja duša Ti hovorí, že nie si šťastná pocuvaj

lalota
autor
4. jan 2020

@eliska13 ano to som ja... ide ku psychiatrovi, ale o chvilu tam budem vhodna aj ja. Ani spavat s nim uz nechcem, aj to mi vycita...snad naberiem odvahu pocuvat ju. Dakujem

eliska13
5. jan 2020

@lalota a nechodí kvôli tomu alkoholu k psychiatrovi som myslela, že berie nejakú podpornú liečbu.Raz naberies odvahu, alebo sa odosobnis a budeš si žiť s deťmi a po svojom.Este je možnosť, že sa postaví na nohy a zmení nikdy nevieš....a vy ste sa sťahovali?tusim, keď sme minulý rok písali som pozerala, že v meste si bývala.Ty si lekárka vsak, ak si pamätám....ľúbiš ho, je Ti ho ľúto, si s ním kvôli deťom, čo by druhí povedali určite máš dôvod.Ak ho doma len trpis a žiadna radosť nastupis do práce a pošleš ho preč.

eliska13
5. jan 2020

@lalota a možno by Ti pomohlo niekde u psychologa porozprávať sa vidieť veci aj z inej strany, ako mu máš pomôcť či sebe?

deti95060810
5. jan 2020

prvej ti nevadilo že bol mm taký tichší typ?
možno keď pôjdeš do práce situácia sa zmení resp. ty to budeš inak brať - budeš rada že je ticho..

chocolatte1
5. jan 2020

@lalota sme spolu 19 rokov a vzťah mozem povedať ešte krajší ako na začiatku. So mnou truchu zamavalmodchid dcéry z domu, ale práve on mi pomohol to všetko prekonať. Mame spoločne záujmy a čas radi trávime spolu, ale snažím sa nebyt mu na krku nonstop. Takze pekne krásne chodí s kamošmi na tenis, občas posedieť, aby zo mna nezosedivel😂😂😂
Ja som tiež temperamentná on kludas, ale kde je vola tam je cesta a všetko sa dá zvládnuť.

lalota
autor
7. jan 2020

Dnes sme mali fajn den, bol normalny. Po uspati deti som ho nasla spat na gauci - to je v pohode, vela prave makame na prerabke. Ale tie jeho reakcie... vyspim sa aj na zemi (k dispozicii je gauc, ja som v noci pri najmensej), po rozmluve o tom, ze mame gauc, ho siel rozkladat (podotykam rozkladal ho stylom nadvihovania len matraca, nie konstrukcie, tak by ho teda nerozlozil), pozerala som nan ho, troska, naozaj len troska horsie drzal rovnovahu. Ale narovinu som sa ho spytala, ci si nieco dal. Jeho protiotazka : dala si si ty nieco ? Odmerany... davam si telefon do nabijacky a chcem si ist zapalit pred dom - on na to : telefon musis nabit, lebo ho potrebujes ? Opytala som sa ho, ze co s nim je, ze pokial deti boli hore bol uplne iny, uz mi slzy sli do oci z jeho odmeraneho a neuctiveho chovania... povedal, ze to vtedy taky musi byt (pokojom anglicana)... tak som sa ho spytala, ci to teda pocas dna predstiera pred detmi, ze je v pohode a ze nie je normalny. On na to - ano, ja viem. Bolo pocut, ze uz mi je do placu...za to mi povedal, ze ci som normalna, ze idem plakat... kludne ten stav moze byt aj z unavy, ale neviem, neviem... co si o tom myslite ?