Odcudzenie sa manželského páru po potrate

veronika218
17. nov 2013

Ahojte....10.9. som prekonala MA v 10tt......potom to islo s nami akosi z kopca .Manzel mi bol oporou asi 2 tyzdne odvtedy nema o mna zaujem dokonca mi povedal ze nechce dieta, stale sa hadame preto lebo netravi dostatok casu somnou a aj ked je doma ide si hned lahnut....sex mame az po mojej iniciative......v piatok a sobotu ide von a vrati sa v neskorych nocnych hodinach sme manzelia 3 roky. Vycitam mu ze uz ma 30 rokov avsak stale potrebuje travit cas s rodicmy kedze byvame u jeho rodicov nemame samostatnu domacnost.....ideme napr. z obchodu a on ma potrebu hned vo dverach zahlasit kolko nas ten nakup stal a zreferovat co mame v taske....nechape ze sa mu snazim vysvetlit ze je cas sa odputat od rodicov a byt samostatny....odtial pramenia vsetky nase hadky.....ale najhorsie je ze sme sa vzdialili citovo a ja som mu uz dala navrh ze by sme to proste ukoncili rozvodom strasne ma to vycerpava byt s niekym od koho necitim ze som pre neho vynimocna a dolezita....neviem ako dalej ☹

jul11
17. nov 2013

@veronika218 mlade manzelstvo,problem trvaju cca 2mesiace,to nie je na rozvod.skor komunikovat,komunikovat,pripadne zajst do manzelskej poradne a potom sa uvidi.mozno ma len strach,ze sa to bude opakovat a ze to nezvladne a hlavne,ze ti nevie pomoct.osamostatnit sa,to by bolo tiez ziadane

veronika218
autor
17. nov 2013

@jul11 .....on na nich neda dopustit vo vsetkych smeroch ja som vzdy na druhej kolaji.......komunikujeme takym stylom ze ked mu poviem ako to vidim ja a co mi vadi tak to tak vlastne nieje len ja to tak vnimam a vzdy som na vine ja.....nevladzem znasat ten jeho nezaujem........nanajvys mi vykrical ze vdaka jeho rodicom mame kde byvat kedze sme u nich a myslim ze tym sme sa UPISALI DIABLOVI!!!!!!!!!!!..............................neviem ako dalej .....

adri266
17. nov 2013

@veronika218 Mrzi ma, co ste prezili, ale aj ja sa priklanam k nazoru, zeby ste mali najprv navstivit manzelsku poradnu. Cez urad prace je to zdarma, nic sa neplati a urcite vam pomozu prekonat problemy. Lebo ako vidno, tych problemov je viac. Ste obaja mladi, posnazte sa najprv vztah zachranit. Mozno az tam, na terapii, mu psycholog dokaze vysvetlit, ake je podla Teba dolezite odist od rodicov. Na druhej strane, ak s nim komunikujes sposobom, ze toto robis zle, a toto sa mi nepaci, a pod, tak to chlapa riadne odradi. Zial, oni su taki, ze ich treba najprv 100 x pochvalit, potom povedat nejaku kritiku zabalenu do pozlatka, a potom zas chvalit 😎

veronika218
autor
17. nov 2013

....naozaj som sa snazila vzdycky mu priamo povedat co sa mi nepaci a paci.....ale treba s nim komunikovat naozaj ako s 5-rocnym detskom.......pekne pomalinky sa mu este aj ospravedlnit ze mam na vec iny nazor a ze by sme mali zit dvaja v manzelstve ..... ☹ ach............nikdy som si nemyslela ze manzelstvo bude take tazke.......ved sme si slubili ze sa budeme ctit a milovat......chcem naozaj tak vela?......myslim ze to uz nezvladam...nemam ani silu uz oneho ,,bojovat,,

merci1212
17. nov 2013

ako to vnimaju svokrovci?

tova
18. nov 2013

Je to ako varovanie ze treba si zalozit samostatnu domacnost a dat si vztah do poriadku. az potom rozmyslat nad detmi. 30r. je este chlapec na dieta a ty mas predpokladam menej.

luy
18. nov 2013

Skôr sa mi podla prečítaného zdá,že to šlo z kopca už aj pred smutnou udalostou ,ktorá sa vám stala.

Píšeš o viac problémoch:ide preč z domu,všetko oznamuje rodičom,nechce intimitu....

Teraz si sadni a napíš si pre a proti rozvodu,ak máš záujem o neho a manželstvo začni riešiť problém za problémom,ak nie radšej odid pokial nemáte deti,lebo problémov v manželstve pribudne a väčších,ak ste nezvládli toto čo budete robit neskôr?

A popravde každý sa ventiluje po MA inak,niekto sa uzavrie do seba,niekto to potrebuje vykričať,niekto sa upadne do depresie,......je vela spôsobov vyrovnania sa yo situáciou,sadni si s nim a porozprávajte sa najprv o tom,povedzte si svoje pocity a potom urobte hrubú čiaru a chodte dalej,nemá zmysel rozmýšlat prečo sa to stalo a utápať sa v slzách a depresiách,musíš vstat a ist dalej.chodil vonku aj predtým?to,že ide vonku,nie je len o tom,že chce zabudnúť?...

mamavera
18. nov 2013

@veronika218 u vás nie je tak ani problémom odcudzenie po potrate. Zažila som ho aj ja, ale trvalo ani nie dva týždne, kým som si uvedomila, že nie len ja cítim veľkú bolesť nad stratou dieťatka, ale aj môj muž, len to prežíva inak, po svojom.Potom sme sa jeden druhému vyrevali v náručí a všetko sa vrátilo do starých koľají.
U vás je problém v tom, že tvoj manžel nepochopil, že žije v novej rodine a tú tvorí on a ty. Ako to, že ide v piatok, v sobotu von, kde si ty? Prečo nejdete spolu? To by mi asi vadilo viac, ako to, že referuje rodičom, čo máte po nákupe v taške. Trvaj na odsťahovaní sa od rodičov, na vytvorení vlastnej domácnosti, vlastných pravidiel v nej. S ďalším dieťatkom zatiaľ počkaj.

veronika218
autor
18. nov 2013

@mamavera ano myslim ze nechape co sa mu snazim vysvetlit akoby mal klapky na ociach ....vcera sa mi dokonca nabural tu na ucet a vycital mi ze co to tu pisem ze on bude zit so svojimy rodicmy lebo oni nam platia ucty byvame ,,zadarmo,, avsak dan zato je ze nemame nasu rodinu o nas dvoch v tom mas pravdu ☹ nemame sa kde a zaco odstahovat a on tuto temu uplne zavrhol ze ziadny dom mame kde byvat......som zufala lebo uz nevladzem

mamavera
18. nov 2013

@veronika218 ťažko sa k tomu vyjadruje, nepoznám ťa, neviem, koľko máš rokov, či si zamestnaná, koľko sa poznáte, ale podľa toho, čo píšeš, keby si s týmto človekom mala dieťa a musela s ním za takýchto podmienok žiť u jeho rodičov, tak by si bola veľmi, veľmi nešťastná. On pracuje, či? Na tvojom mieste by som dieťatko odložila, ak nepracuješ zamestnaj sa, postav sa na vlastné nohy, uvidíš, ako sa bude správať o pol roka, o rok. Asi by som na tvojom mieste zvážila, či chcem spojiť svoj život s človekom, ktorého absolútne nezaujíma, ako si ďalší život predstavujem ja. Chová sa ako rozmaznané decko, ktoré visí rodičom na krku. Kde dáva peniaze on? Ak nie je schopný sa o rodinu postarať, potom chápem, že ani dieťa nechce a schvaľujem mu to. Neviem, či má ešte súrodencov, čí je to dom, kde bývate, ale to nie sú dobré podmienky pre rodinu. Neuraz sa prosím, ja sa ťa v žiadnom prípade nechcem dotknúť, ale si z okresu Námestovo, tak tam je bohužiaľ v prevažnej väčšine rodín normálne, že žijú mladí s rodičmi, muž sa chová ako keby bol slobodný, prípadne z práce hneď do krčmy a žena doma s deťmi držať hubu a krok. Ospravedlňujem sa všetkým, ktorý do tejto kategórie nespadajú, ale u tvojho muža to žiaľ takto vyzerá. Predpokladám, že dieťatko plánované nebolo, aspoň i neho asi nie....Ako si to s ním predstavuješ o päť rokov, o pätnásť, keď teraz, chvíľu po svadbe sa k tebe takto správa? Nebuď zúfalá!!!! Si mladá, celý život máš pred sebou!!! Len si dobre rozmysli, ako s ním naložíš!!!! Keď otehotnieš napriek tomu, že on dieťa nechce, bude časom kašľať nie len na teba, ale aj na to dieťa. Ak začneš pracovať odkladať si peniaze, budeš stáť na vlastných nohách, potom môžeš na neho pritlačiť, že si schopná samostatného života bez toho, aby si niekomu visela na krku. Ak teda ako samostatná žena budeš ešte o neho stáť....Teraz nemôžeš nič. Ale keď urobíš to, čo ti radím, o nejaký čas to bude iné. Veď predsa nemusíte mať dom!!! Ale vlastná domácnosť je pre vás nesmierne dôležitá. Veľmi ti želám, aby si sa čo najskôr psychicky dala do poriadku a zariadila si život tak, aby si v ňom bola šťastná.

mamavera
18. nov 2013

@veronika218 ešte som chcela dodať, že si to napísala presne - ak cítim, že pre partnera nie som výnimočná a dôležitá, ak u neho nemám oporu, na čo mi je taký partner? Ľahšie je sa rozísť, keď nemáte spoločný majetok a deti.

tortelinka
18. nov 2013

@mamavera prepáč, ale netuším odkiaľ máš to, že muži z okresu NO chodia z roboty do krčmy a pod veci....?resp. viac ako inde? 😕

mamavera
18. nov 2013

@tortelinka máme tam aj rodinu, aj známych, tak keď som tam,tak vidím, počujem, ospravedlnila som sa všetkým, u koho to tak nie je. Netvrdím, že zrovna v tých dvoch dedinách je vzorka ľudí, ktorí tak žijú, ale v okolí môjho domova to až také bežné nie je. A čo ma na tom najviac zaráža, že to tam niektorým ženám vôbec neprekáža a to sú mladučké baby. Ešte raz sa ospravedlňujem, nebolo mojím zámerom sa niekoho dotknúť.

veronika218
autor
19. nov 2013

@mamavera je velmi starostlivy , sme spolu 7 rokov, ma sestru ktoru miluje a myslim ze sa k nej sprava lepsie ako ku mne.....neziarlim na nu len sa mi zda ze sa niekedy montuje do veci do ktorych by sa nemala a mozno si to neuvedomuje ale vrta sa do manzelstva a je tiez velmi rafinovana v urcitych veciach!!!!.......dietatko sme chceli a velmi som dufala ze potom pochopi ze sme MY rodina......nemam nic proti jeho rodine mam ich rada ale chyba mi ten pocit ze je moj :/

mamavera
19. nov 2013

@veronika218 daj tomu chvíľu čas, aspoň do nového roku, možno bude lepšie

kykka
19. nov 2013

@mamavera Pacia sa mi tu tvoje prispevky, ktore si napisala. Velmi rozumne jej radis a suhlasim s tebou.
@veronika218 Stratit dietatko je velmi tazka a citliva zalezitost. Je mi to uprimne luto. neviem, ci ma teraz pochopis, co ti teraz napisem, ale dufam, ze ano. V zivote sa vsetko deje z nejakeho dovodu. Nic sa nedeje len tak. To, ze si stratila dietatko bolo mozno zariadene zhora, ved sama vidis, v akej situacii a s kym zijes. Mozno by ste sa s dietkom cely zivot len trapili pri takom otcovi. Niekto ti dal druhu sancu zacat zivot odznova, tak ju vyuzi. vyzeras byt rozumovo vyspela baba, skoda by ta bolo cely zivot nejaku zahrabanu u svokrovcov s muzom, ktory je citovo prazdny egoista... Neviem, ci veris na karmu. Ja verim, ze dusa cloveka sa znova rodi. Teraz si asi povies, ci mi sibe, ale to, ze si stratila dietatko este nenamena, ze sa ti v buducnosti jeho dusicka nenarodi znova...

mamavera
19. nov 2013

@kykka ďakujem 🙂

meusicka
19. nov 2013

@veronika218 ahoj nebudem sa tu velmi rozpisovat ale baby maju pravdu. musis sa osamostatnit. mam pri tvojich prispevkoch cudny pocit. totiz ze tvoj muz sa asi neciti na to, aby odisiel od svojich rodicov. je tam spokojny, co samozrejme nie si ty. ja to viem velm dobre pochopit, lebo to bol dlho aj nas pripad. istym sposobom bol manzel zmanipulovany a vobec neuvazoval o inom zivote nez u svojich rodicov. az casom sa to zacalo nejak krystalizovat aj u neho a zacal vidiet veci nie cez ruzove okuliare ale trvalo to dost dlho. viac ako dva roky kym si to uvedomil. takze ja by som povedala skus pockat a uvidis. zatial sa pokus dat dokopy a hlavne nesil dietatko. kym z neho nemas pocit, ze to tak isto chce tak to skus nesilit. viem ze to je tazke ked po babatku tak tuzis. ja sama som presla tym istym, prisla som o mimi v 11tt a aj my s muzom sme to tazko znasali. a dokonca aj dnes ked uz je tomu viac ako 3 roky to malinke spominame a ja verim ze na nas caka hore v nebi. ale my sme si po tom vsetkom ujasnili jednu vec, ze to dieta bolo chcene a teda len co budem v poriadku tak sa pokusime znova. noooo zadarili sa nam hned dvojicky 😅 ale naopak poznam par, tedya byvaly, kde sa zial po strate babatka rozisli. lenze oa je dodnes sama a on tiez. nevedia ako dalej jeden bez druheho. nevedia urobit krok dalej a najs si niekoho ineho a zalozit si rodinu. takze vravim pockat. vsetko chce cas. aj tvoj muz potrebuje cas sa dat dokopy aj ty. skuste si urobit spolocny program. niekam ist spolu, mozno na vikend, dat si vecer pohar vinka a troska romantiky a mozno sa podari aj rozhovor, kde zistis ake ma tvoja polovicka pocity a ocakavania. drzim palce 😉