Odcudzenie s mamou
Je mi smutno. S mamou sme sa pred mesiacmi (asi aj 2 roky to bude) akosi odcudzili a ja ani neviem prečo. Cítim z jej strany chlad, akési odmietanie. Nepohádali sme sa ani nič... stále hľadám nejakú chybu v sebe čo som spravila alebo čo som také mohla spôsobiť.
Ako o nevyhnutných veciach komunikuje, keď sa na niečo pýtam tak odpovie ale to je všetko. Záujem o mňa žiadny. Čo mám nové v práci, kde sme boli s priateľom na výlete, kam sa cez víkend chystáme, čo máme nové... Bývame neďaleko v byte, staviame neďaleko dom, nikdy sa ma na nič nespýta, ako pokračujeme, ako to plánujeme, aké farby, kedy... Spočiatku som mala stále snahu jej o tom hovoriť, aj keď sa nepýtala a ani nejavila nejako záujem a ja som si vravela, že fajn, keď ju to nezaujíma tak jej nič nepoviem...ale vždy sa mi jej uľútostilo a povedala som jej čo je nové. Buď mykla plecom alebo len čosi zabručala. Mám pocit akoby som sa jej iba doprosovala a žobronila o pozornosť. Keď telefonuje so širšou rodinou a tí sa spýtajú na mňa, tak to nejako zahovorí, že sa mám fajn a všetko po starom. Nepovie im nič o tom, že staviame, že sme boli na dovolenke v Brazílii...to bolo tiež také, prišla som za ňou, že ideme na dovolenku vtedy a vtedy. A ona odpovedala len tak že ,,no pekne,,. A nespýtala sa ani kam ideme. Vlastne až keď som jej z tade poslala fotky, tak sa spýtala že kde vlastne sme.
Aj keď sme kupovali pozemok, pomaly som ju musela donútiť aby sa išla naňho so mnou pozrieť..ani nič naňho nepovedala, že či je pekný alebo nejaké nedostatky. Sa tam prechádzala a bola ticho. Trápi ma to, niekedy som nahnevaná na ňu, inokedy mi to príde ľúto a zase za ňou dolezem a poviem jej sama od seba čo je nové a zase len mykne plecom alebo to prejde mlčaním a zase som z toho taká smutná. A takto dokola. Keď sa jej spýtam čo sa deje tak povie ,,nič,,.
Pričom o sestru sa stále zaujíma, vypytuje sa jej na všetko, píšu si, volajú si, pýta sa ako sa má švagor...
Cez víkend ma priateľ požiadal o ruku a ja ani nemám chuť jej to povedať. Načo. Jej strohá reakcia mi iba skazí radosť. Je mi smutno z toho. A cítim sa osamelá. Viem, že mi nepoviete čo sa deje, len som sa asi vypísať potrebovala.😔
@petajavor85 mozno nie je chyba v nich.
ked sa obe tak spravaju, skus zmenit svoj postoj.
Ja mam s mamou aj so sestrou vyborny vztah, napriek tomu necakam, ze budu so mnou zdielat kazdy prd (pardon)
napis mame aj sestre, ze ich pozyvas na obed, lebo im chces nieco oznamit.
a tam im s priatelom povedzte, ze ste sa zasnubili
@petajavor85
No dobre, a co tak si sadnut s mamou za jeden stol (iba ty a ona) a normalne jej toto co tu pises, povedat?
@petajavor85 možno sa mamy niečo dotklo, čo si ani neuvedomuješ že by mohol byť problém.. a možno preto je taká a čaká kedy sa jej na to opýtaš. Neviem mne by to nedalo takto dlho chodiť okolo horúcej kaše (dupľom keď je to blízka osoba).
Pozvala by som ju na kávu a narovinu by som sa jej opýtala, že prečo taká zmena v jej správaní, že ťa to jednoducho trápi a chcela by si, aby ste mali taký vzťah ako predtým.
riešim niečo podobné.. my sme sa tiež silno s mamou odcudzili, ale skôr preto, že každá máme svoju domácnosť a každá máme na veci diametrálne odlišný názor.. moja mama je silno konzervatívny človek, všetko si potrebuje vopred naplánovať, nemá rada zmeny, peniaze len odkladá, moc si život neužíva.. ja som presný opak, milujem spontánnosť, žijeme moderným životom, veľa cestujeme, ani ja ani muž nemáme radi stereotypy, milujeme nové výzvy, život si užívame, aj si doprajeme veľa vecí.. názorovo sme teda ako biela a čierna farba, absolútne protiklady.. nehovoriac o tom, že čím je staršia, tým viac sa dokáže na hocičo ofučať, čo u nej nebolo zvykom a tiež sa jej dokáže hocičo dotknúť... keď jej aj dohovorím, som najhoršia.. akoby čakala, že vždy s ňou budem len súhlasiť.. je to pre mňa náročné, lebo odjakživa sme si boli blízke a ja som už ako dieťa bola na ňu extrémne naviazaná
Možno to odcudzenie vyplýva z toho, že mama starne a vaše svety sa vzďaľujú, možno má nejakú chorobu a trápi sa, možno má nejaký pocit krivdy. Urob to, čo ti radia baby hore, pozvi ju niekam a porozprávajte sa, povedz jej, že ťa to trápi. Aj keď sa nič nezmení, aspoň si budeš môcť povedať, že si urobila všetko. Ako sa mame v živote darilo, je tak celkovo spokojná? Napadlo mi, že ti môže závidieť, keď vidí, že tebe sa darí - staviate so snúbencom dom, chodíte na dovolenky...
a nebude to náhodou tak, že rozhovor sa vždy točí len okolo teba? Spýtaš sa aj ty mamy, ako sa má, čo robí, čo má nového, či prípadne od teba niečo nepotrebuje? Či musí len počúvať, čo ty, ty, ty? Ty od mamy vyžaduješ extrémny záujem, ale poskytuješ ho aj ty? Vieš, vo vzťahoch to býva tak, že koľko dáš, toľko dostaneš
Urobila by som rodinny obed a pozvala by som aj mamu a sestru, neriesila by som odcudzenie, tema by bola tabu, ale o par dni by som prisla len tak k mame napriklad s kolacikom na kavicku, inokedy k sestre a tak postupne by som sa pokusila prelomit lady....Nieco sa jej asi dotklo a mozno je taky typ, ze to nechce riesit, len sa to v nej zbiera....ja sa vzdy snazim pripadnu nezhodu hned vydebatovat, ale zivot ma naucil, ze to nie je dobra taktika, veci treba nechat dozriet a potom sa vyriesia a mozno vysvetlia....a mozno to treba nechat tak a neriesiť, len iniciovat konakty a byt velmi mila a ustretova......a tiež ma napadlo, ze to co pise mandzula moze byt pricinolu.....
@danica2711 Samozrejme, že sa jej pýtam na jej život. Veď to by sme boli ozaj ticho keby nie. Pýtam sa pravidelne ako v práci, čo robila doma, či nepotrebuje pomôcť s niečím, kde bola, čo videla, či ochutnala to a to, nosím jej zákusky, atď atď. Nemyslím, že chcem od nej extrémny záujem...ja len že sa budeme sťahovať, tak reku by ju to aj mohlo trocha zaujímať čo mám nové. Ale možno máš pravdu a nemám ju tým zaťažovať... v podstate stačí oznámiť, keď už budem preč, že na tej a tej adrese ma nenájde. prípadne keď sa narodí vnúča jej poslať sms, že je babkou.
@zmrzlinka2021 kolko krat som s nou sedela za stolom a pytala sa jej co sa deje sa uz neda ani spocitat snad.
@54tinka54 rozpravala som sa s nou x krat. nic nepovedala, vyhybala sa, otacala temu inam. a ku mne na navstevu nechce chodit. vraj sa jej nechce.
@mandzula mame sa nedarilo a neni spokojna so zivotom...ale neverim, ze by zavidela. je predsa mama.
@petajavor85 nema nejake psychiatricke ochorenie? Napr. depresiu?
@petajavor85 viem o takom prípade, preto mi to napadlo.
@petajavor85 Možno nezávidi priamo. Ale uvedomuje si,že jej život sa blíži ku koncu. A tým,že tebe sa darí veľmi dobre v živote,podarí sa ti plniť to,po čo čom túžiš,je ona o to viac konfrontovaná so svojimi pocitmi,že jej život, skrátka, podľa jej predstáv nevyšiel. Nemusí závidieť,nemusí neznášať,len sa cez to nevie preniesť.
@petajavor85 keď sa jej nedarí a nie je spokojná so životom, nemá depresiu?
Ak nie tak potom je veľmi ťažko niečo zmeniť, keď ona nemá snahu ani povedať že čo je vo veci. A chápem aj teba že ťa takýto vzťah-nevzťah vyčerpáva.
Potom by som jej možno povedala že ozaj ju máš rada aj ti je veľmi ľúto že to je medzi vami tak ako to je, ale ak ona nie je ochotná to riešiť tak potom ozaj sa nemusíte stretávať. Teba to len zraňuje. Možno to s ňou pohne a zlepší sa to.
Alebo ďalšia možnosť, oslov sestru a spýtaj sa na to jej.
@petajavor85 myslim ze ti zavidi a preto nechce s tebou zdielat radosti zivota
Ocka nespominas, vychovavala vas sama? Alebo teraz je sama? Ma nejake kamosky, ma sa s kym stretat, ma s kym ist ona na dovcu a pod.? Mozno je jej ozaj luto a cudne, ze zostala sama. Syndrom mladat vyletenych z hniezda. Ak sa jej nedari financne a nemoze si dopriat, mozno naozaj tu nespokojnost prejavi aj takto. Nebrala to tak, ze az vas vychova, potom ona zacne svoj zivot zit a zrazu je na vsetko unavena a stara a nema kam ist?
Ja by som to na ňu vybalila priamo bez okolkov, spravila som ti niečo, ci ten tvoj kukuc je už navždy? Budeš na mňa zazerat s tým okom co na psa? A na segru prajne?
@petajavor85 neziarli na priatela, mozno nevie prekusnut, ze si odisla z rodneho hniezda?
Ja by som sa uz nevtierala nema zaujem tak nema.Ale je to zvlastne...nieco sa muselo stat co sa jej dotklo.
@petajavor85 tak nič, to mi len tak napadlo...je to smutné, aj keď je človek nahnevaný a sklamaný z takého správania, je dosť ťažké povedať si "no a čo", predsa len je to mama...ľutujem, ale fakt neviem poradiť, len držím palce
Inak sestra detto...Býva na opačnej strane krajiny, ja jej občas napíšem ako sa má, čo má nové, kedy príde domov...odpovie samozrejme ale sama sa ma na nič nespýta ani nikdy sama od seba mi nenapíše (o rok staršia odo mňa).