Odchod od rodiny
Ahojte možno iba výlev alebo ani sama neviem čo. Mali ste niekedy pocit že lutujete že máte vlastnú rodinu (manžela a deti) a že by ste najradšej od nich odišli? Aby ste má nechápali zle milujem svoje deti len už nevladzem. Je toho hrozné veľa na mna po psychyckej stránke. Každý večer zaspavam s tým že som zlá mama, že po detoch veľa kričím a malo sa im venujem. Najradšej by som šla v noci k ním a silno si ich pritúlila a povedala im ako má to všetko mrzi, že som na nich taká zlá 😢. No viem že by som ich zobudila a tak čakám kedy v noci prídu za mnou a vtedy si ich veľmi pritulim. Už som rozmýšľala aj nad psychologickou pomocou len neviem či to bude mat daky zmysel. Budem rada ak by sa našiel niekto kto mal podobne pocity. Dúfam že som v tom nie som sama už som z toho zufala. Keď som ti povedala mužovi tak len na mna pozrel či som normálna. A namiesto podpory som dostala výplach žalúdka že mám byt vďačná za to čo mám. Ja som vďačná za mojich synov len …
Nad psychologickou pomocou si rozmyslala velmi dobre a bude to mat obrovsky zmysel.
O to viac ked sa ti nedostava podpora od manzela.
Predpokladam ze tahas komplet celu domacnost a starostlivost o deti sama a pre seba nemas trosku casu.
@anjelicek26 do roboty by som šla rada no žiaľ nemožné. Mám prvacika ktorý je integrovaný takze som nonstop na telefóne keby sa niečo dialo. Každý deň od triednej učiteľky počúvam čo sa stalo. Tento piatok mali počas vyučovania zástup a ani jedna vychovávateľka lebo vychovatelky zastupovali mi nepovedali nič zle. Dokonca druha mi povedala tie najkrajšie slova aká som ešte nikdy nepočula. S mojim autistickým synčekom nemala žiadny problém že je úplne normálny. Plakala som cely deň od stastia. Áno na všetko som sama keďže som na opatrovatelskom. Manžel chodieva z prace okolo 18:00 a jedine čo spravi je že sa navečeria a osprchuje. Každý večer uspavam deti ja a aj to potom počúvam niekdedy kde som bola tak dlho že má caka hodinu. Nato mu poviem že nech ich ide uspať on že ja ho rada hodinu pockam. A potom je už ticho.
Si unavena, treba si oddychnut, pripadne sa porozpravat so psychologom alebo nieco zmenit v chode domacnosti. A ked mas este autistu, necudujem sa, ze si tak velmi unavena. Treba chlapa prevychovat, nech sa snazi.
Prvy problem je manzel - ziadne pochopenie, ziadna podpora.
Druhy (nechcem to nazvat problem, skor aspekt) je autisticky syn - asi si vyzaduje vacsiu pozornost, viac s nim pracujes, isto to nie je lahke.
K tomu komplet domacnost, necudo, ze si vyhorena.
Potrebujes urcite pomoc paychologa - to nie je ziadna hanba, naozaj ti pomoze.
Mas niekoho kto ti vie dohliadnut na deti a ty na par hodin vypnes? Masaz, prejst sa po meste, sadnut si na kavu... alebo len spat.
@nafka0483 raz do mesiaca vybehnem na sama na mihalnice ale aj to je take že telefón v ruke a len dúfam aby nezazvonil. Inak mám rodinu vzdialenú 100km. Máte pravdu zienky. V pondelok sa popozeram po dakom psychológovy. Myslite že mi pomôže výmenný lístok od lekara? Alebo na vlastnú päsť?
Nepotrebujes vymenny listok. Odkial si, v ktorom meste budes hladat?
@nafka0483 zilina
Ano. Psycholog a terapia ti pomozu. Velmi. Chod do toho. ;)
Myslím, že takáto myšlienka preletela hlavou nejednej z nás. Je to vo chvíľach, kedy proste už nevládzeš, si vyčerpaná s v jednom kolotoči. Potrebuješ zmenu. Aspoň občas. Aspoň 2x za týždeň krátka prechádzka bez detí a striehnutia na mobile, alebo 1-2x do týždňa si zacvičiť. Pomôže aj pol hodina. Musíš nejakú prácu delegovať na manžela, lebo sa zblázniš. Porozprávajte sa, úprimne mu povedz, že potrebuješ pomôcť, že si po tých rokoch v domácnosti a starostlivosti o deti proste vyhorela a potrebuješ niečo zmeniť. Pretože tvoju frustráciu za chvíľu budú cítiť doma aj tak všetci. Popros maminu alebo niekoho z rodiny, nech ti prídu na pár dní pomôcť a robiť spoločnosť.. čokoľvek, len "odísť" z toho kolotoča. Držím ti palce, si dobrá mama ❤️
Myslím, že tiwto pocity máva každá matka... Ja tiež, teraz mam deti už vyše týždňa doma so soplikmi a kašľom, co ich neobmedzuje v robeni bordelu, hulakaniu, bitiu sa, strkaniu,.. Stale sa hádajú o niečo.... Už má ide trafiť šľak niekedy, v tom najväčšom kriku sa nedajú ani pre kricat mnou, nwspoluchaju, odvravaju... Mam pocit, že nič iné nerobím len hresim jedného alebo druhého, kričím po nich a občas aj po zadku dostanú ak si nedajú na 50ty krát povedať.. Ptm keď zaspia a je kľud, rozmýšľam nad tým a mrzí ma to, sľubim si, že ďalší sa polepším.. Ja sa mi to darí z rána, ale vždy k večeru už pohár trpezlivosti pretečie,.... Sme na začiatku... Ale ja viem co je spúšťačom môjho emocného mentalbreakdown... Snáď mi návrat do práce pomôže 🙂 a tebe tiez niečo iné ako stereotyp..
V ziline neviem poradit, ale urcite pogoogli a najdes, cim skor sa objednaj. Drzim palce
Pises o mne pred par rokmi? 😉
@lucinka12356 presne takto sa cítim. Mladší mal zlomenú kľúčnu kosť takze bol mesiac a pól doma. Všade som musela chodiť s ním. Ani na chvíľku oddych. Kým bol doma len so mnou tak bol dobrý. Ako náhle už boli obidvaja tak si po čase začali robiť zle. Kým som bola pri nich tak bolo dobre pekne sa hrali. Dohodla som sa s nimi že idem dať prať a len som sa otočila už boli kriky, vresky a plače ako henten podvádza ako ho henten udrel a tak dookola. Myslela som si že sa zbláznim. A presne v tomto obdobi začali tie najhoršie myšlienky. 😕
si unavena. vycerpana. mas narocne dieta a cas za sebou. potrebujes psychohygienu oddych a vypnut. ak vyhoris tak detom nepomozes. na fb su viacere podporne skupiny ore maminy s auti detmi. a vela auti organizacii co davaju podporum najdi ich a vyuzi ich. potrebujes to
@eva8 môžem vedieť čo ti pomohlo?
Mam 3 deti a neraz som mala tento pocit.A to mam manžela,ktorý mi naozaj so všetkým pomáha a zdravé deti.
Terapia Ti síce pomôže na chvíľu,no nebude mať zmysel,ak niečo v živote nezmeníš.
Prečo nejdeš do prace?Pochopila som to tak,že nikto reálne Ti zo školy nevolá,čakáš len Ty.
Neviem,aký stupeň postihnutia ma syn,ak nízky,nie je dôvod pozerať na telefón.
Skus si urobiť radosť a nájdi si čas pre seba.Chodte niekam na výlet,najlepšie,keď pošleš len muža so synom,a Ty si práv víkend pre seba.Ja si myslím,ze i vieš,čo by si mala urobiť,len nájdi silu to urobiť.
@amel no s prácou je to ťažko keďže syn nechodí do družiny. Pondelok a streda musím s ním byt na telesnej to znamená že musím byt o 11 v telecvicni. V utorok má len 3 hodiny takze to ho zo školy beriem 10:25 a štvrtok piatok sú jedine dni kedy je dlhšie do 11:30. Takze by to bolo viac ako komplikovane.
Áno viem len je to ťažké.
Pomohlo mi vedomie, ze moje 2 deti nemaju nikoho, kto by sa o ne postaral, len mna. A tie nevinne ocka. Ich pritulenie.
Tiez som kricala, aj zbila jedno obdobie, to si neodpustim, niky nepoloz ruku na svoje dieta ako ja. Lub ich, vydrz. Ked su deti v skole, aj ked len par hodin, sprav si cas len pre seba. Zeny maju taku "uchylku", ze ked su doma same, tak vsetko chcu stihnut - popratat, navarit, nakupit, aby mali potom cas na rodinu. A su unavene. Sprav si doobedie len pre seba. Nic, len film, kniha, hudba, chipsy, cokolada, co mas rada. Len ty a nic viac 🙂
Mala som ziaka. Rodic sa nan pytal. Vychvalila som ho. Mamka neverila, ta radost v ociach. Potom som sa dozvedela, ze je problemovy. On bol len zvedavy, tak som ho nechala nech sa rozvija a vobec nevystrajal. Tym chcem povedat, za ked sa niekto nesustredi na to, ze co zas vyvedie, moze sa vytvorit krasny vztah. Ja som stala vzdy pri ucitelke a tym som ublizila svojmu synovi. Teda zisti, preco syn opat nieco vyviedol, ked pri neznamych vychovavatelkach bol v poriadku. Mozno aj ucitelka sa nan az prilis zameriava, v dobrom, pretoze je integrovany ziak. Treba asi vytvorit uvolnenejsiu atmosferu v skole. Vsetci sa ucime.
Mne naozaj pomohlo to, ze deti maju len mna. S ex sme sa rozviedli kvoli psychickemu a fyzickemu nasiliu
@eva8 ďakujem za krásne slova. To si vravím aj ja každý deň aj večer. Moji chlapci sú mojim vesmírom aj keď občas hnevajú.
❤️
Mne pomáha ten čas osamote... Proste keď sú v škôlke a ja ešte som doma tak od rána niečo navarím, upracen zbežne a oddychujem pozerám telku, alebo si pustím krížovky, pozerám internet, niekedy si aj pospím. Hovorím si, že už nikdy nebudem mat toľko času pre seba ako teraz (deti v škôlke a ja čerpám dovolenku po materskej)... Takže to ma tak posilňuje.. A teraz o týždeň ideme prvýkrát na dovolenku do tatier v zime. Vzdy chodíme len v lete niekam na par dni a teraz sme sa rozhodli, že to potrebujeme tak ideme 🙂 neskutočne sa všetci tešíme. A len na margo toho ze môžete aj vy niekam vypadnúť na predĺžený víkend a nemusí to stať mesačnú výplatu. Ideme do aquacity _Poprad a polpenzia s úbytkom pre 4 nás vyjde 290€, z čoho si ešte uplatním rekreačný poukaz a máme to aj ako vianočný darček s mužom🙂
Ahoj, podľa mňa más na seba málo času. Málo času byť sama so sebou, v tichu, kedy nie si v strehu byť vždy k dispozícii, byť len tak uvoľnená a nič neriešiť. Mali by ste si s manželom nastaviť isté pravidlá, lebo dlhodobo sa toto zvládnuť nedá. Podľa mňa je najvačší problém v tomto, že celá ťarcha starostlivosti o dieťa/ deti je na tebe. Ak budeš viac uvoľnená, budeš mať iné reakcie. Bola som v podobnej situácií a dnes sme úplne iná rodina ako pred rokmi.
@happy31 no tak popravde je to Božím zásahom. Na základe toho, že som začala skúmať svoj zmysel života, ktorým sa nestala ani moja rodina, ani moj manžel a deti, tak som začala hľadať pravdu a Boha. A bolo to ťažké obdobie, ale Ježiš sa mi dal spoznať a úplne zmenil mňa aj mojho manžela. Zmenil naše osobnosti, náš pohľad na svet, na všetko. Ale bolo to ozaj postupné a vobec nie ľahké. No som vďačná Bohu, že nám dal milosť a vstúpil do nášho života. Chcem iba prízvukovať, že teraz nehovorím o náboženstve a tradícii žiadnej svetskej cirkvi, ale o skutočnom živom Ježišovi,ktorý sa nám dával a dáva stále spoznať a žijeme svoj život s Ním v Jeho prítomnosti ❤️
Ale mas burn out ci depresiu, ktoru si uz davno mala liecit a nechat si pomoct, lebo "utiect" od toho celeho ti nepomoze... tie vycitky, ze si nechala deti same, ze si opustila manzela, ze budes tahat s vyplutou dusou byvanie a platit na nich vyzivne a este ti kazdy z jednej druhej strany nalozi aka si nevdacna a strasna matka, ze si ich opustila...
Ja len dotiahni prosim tieto myslienky do konca... zbal sa k lekarovi, daj si poradit, pomoct, nastavit liecbu. Deti do skolky, skoly, druziny, ty do prace prevetrat hlavu, zmenit myslienky, zmenit uhol pohladu na zivot... a paralelne s liecbou u lekara a nie len jedno alebo len druhe, lebo to proste nestaci...
Si proste na hrane toho, co tvoje telo a psychika znesie, mrzi ma, ze to muz nepochopil... ale riesenie je v tvojich a len tvojich rukach.