Odchod do zahraničia na rok
Ahojte som zúfala a hľadám niekoho, kto je na tom podobne....s priateľom sme už spolu niekoľko rokov (viac ako sedem). Ja mám ešte rok vysokej pred sebou a on začína pracovať teraz v lete. Myslela som si, že je všetko v poriadku, pomaly som sa začínala tešiť na náš blízky spoločný život (už tak od zimy som sa chcela osamostatniť aj ja a bývali by sme spolu a popritom by som si hľadala už prácu). Všetko bolo ideálne až do včera, kým sme spolu neboli a neoznámil mi, že o nejaké dva roky plánuje ísť na ročný pobyt za oceán za štúdiom a prácou a že či by som nechcela ísť s ním. Opäť ma chytila panika, pretože už pred rokom to tu bolo, lenže prišli zdravotné problémy a všetko padlo. Ja som si vtedy vydýchla a upokojila sa. Včera to prišlo znova-odísť o dva roky na partnerské víza na rok pracovať a študovať. Niečo v mojom vnútri sa zlomilo, neviem. Ja som čakala, že po škole začneme žiť normálny spoločný život, vezmeme sa, budeme mať prácu, budeme uvažovať nad nejakým pozemkom, bytom, potom by mohlo prísť aj bábätko. Ja som taktiež mala nejaké plány, doštudovať, nájsť si prácu v odbore (prax mám dostatočnú aj referencie), odpracovať si nejaké dva-tri roky a potom mať rodinku. Som proste sklamaná, že on ani po rokoch takto nezmýšľa.
Na ten pobyt je potrebných strašne veľa peňazí, ktoré musíme preukázať, že máme na účte spoločne. Je to suma, ktorú by sme nikdy normálne nenašetrili, iba nejakú čiastku, zvyšok si požičať od známych(toto mňa úplne odrádza, chodiť po rodine a pýtať peniaze, rovnako brať si pôžičku na takéto niečo, keď ešte nemám zabezpečené bývanie...). Navyše ja, s momentálne iba brigádnickým platom si sotva viem našetriť zopár korún, o rok, keď budem mať prácu je to reálne viac, ale taktiež sa nedá našporiť veľa. On si za tým ide, pretože hovorí, že potom by to v živote ľutoval, že má poslednú možnosť a chce sa naučiť jazyk (pretože ho to dosť brzdí v práci, ktorú by mohol vykonávať). Ja sama neviem, neviem, či budem mať dobrú prácu (potom by mi bolo ľúto všetko zahodiť iba tak), či našetrím dostatok peňazí a ako to všetko bude a hlavne to, že keby sa po pobyte vrátime, mám už pred tridsiatkou, robota žiadna (peniaze tiež nič, pretože to, čo si tam zarobím aj v podstate miniem), byt, dom, nič, dieťa tiež ešte nie... Dohodli sme sa, že budeme šporiť a o dva roky si zosumarizujeme možnosti čo je re to potrebné urobiť. Desí ma to, že o dva roky už možno nebudeme spolu (ak sa rozhodnem neísť, on je rozhodnutý úplne), myslím na to stále, že proste si nemôžem byť tým vzťahom taká istá (ako som si doteraz bola), keďže neviem, ako to celé dopadne (samozrejme, ja viem, že to nemôžeme vedieť pri žiadnom vzťahu a nikdy), ale proste som z toho sklamaná celého, neviem čo mám robiť a neustále ma to zožiera
Ďakujem za odpoveď....síce chce odísť so mnou, ale dal mi najavo, že keď nepôjdem, on pôjde tak či tak, že by to ľutoval do konca života....ja som zase taká, že aj keď ma pobyt v zahraničí láka, nevedela by som si predstaviť žiť tam nastálo...aj keď sú tam určite lepšie podmienky, som rodinný typ, strašne by mi chýbala rodina a predstava, že by sme sa videli za rok možno raz ma ubíja.....samozrejme, on hovorí, že by to bolo len na rok, že aj sa chce potom vrátiť domov....ale tu ide aj o tie peniaze, je to strašne veľa, ja toľko nenašporím a proste brať si na to pôžičku alebo chodiť po rodine a pýtať peniaze je pre mňa hrozné
Uvidíme, ako to všetko dopadne, horšie je to, že na to nemôžem prestať myslieť, zožiera ma neistota a možná nestálosť vzťahu, keď by on išiel a ja nie.......a zároveň to, že som čakala, že všetko dopadne inak ☹
@simonkaz tak ja len tolko k tomu.
Pokial ho to taha uz teraz a ma taku tuzbu ,tak sa jej nevzda.
Moj mm chcel tiez vzdy ist do Nemecka.Lenze:hned po svadbe som bola tehu a nejako utiekol cas a mala ma uz 8 r.
Mm je v nemecku a my dve ideme za nim
Cize pokial ho to neprestane lakat,tak sa nevzda.A zase povedzme si,aky vyznam ma zit s vedomim,ze niekto s kym sa milujes ostal len kvoli tebe a nenaplnil si svoj sen a vies ,ze niekde v kutiku duse nieje happy??
@simonkaz mna pobyt v zahranici ani nelakal a uz vobec nie predstava zit tam na stalo. tiez som si nevedela predstavit zivot bez rodiny. vyrastala som s bratrancami, starymi rodicmi - to moje deti nemaju.
preto hovorim - spiste si vyhody, nevyhody. co vam to prinesie, co vezme.
obaja si prejdite, ake mate predstavy o zivote - spolocnom. lebo mam pocit, ze ty mas predstavy uplne ine ako on.. a nielen kvoli pobytu v zahranici...
To určite, ja by som ho nedokázala nútiť tu ostať, je to jeho život....len ma to proste trápi
@simonkaz ale tvoj priatel ma pravdu a neplanuje nic take hrozne...ak dobre pocitam, mas 22rokov, na babo mas v pohode cas 5 rokov,dovtedy sa aj vratite aj bude vsetko ok...
A najdolezitejsia rada na zaver - z tvojjo prispevku mam pocit, ze zijesv predstavach a snoch - ak ich chces aj prezit, hovor o nich so svojim priatelom... On nema odkial vediet to, co ty povazujes za samozrejme a prirodzene. Hovor s nim uprimne a konkretne....
@simonkaz preboha dievča zlaté a to chceš celý život sedieť doma na zadku a pozerať z okna a len rozmýšľať nad tým, ako sa nedá, ako nemáš na to alebo na to? okolo detí a šporáku sa ešte dosť natancuješ, ja byť tebou neváham ani sekundu... slobodná, bezdetná, bez záväzkov - ideálna príležitosť, bola by škoda ju nevyužiť... ja som úplne na strane tvojho priateľa 🙂 veď on ráta s tebou, tak neviem čo stresuješ... akurát teda chlap obyčajne nemá potrebu usádzať sa pred 30 a ja ho úplne chápem... pretože keď príde hypotéka, dom, deti, tak už sa sotva niekam pohnete, max tak na dovolenku... jasné, sú rodiny, ktoré sa aj s deťmi presťahovali do zahraničia alebo fungujú v turnusoch na diaľku, ale to už nie je také jednoduché...
čo sa týka požičania peňazí - netuším, o akej sume sa bavíme, ale brala by som to ako investíciu do budúcnosti...
a ešte taký detail - píšeš, že si pred 30 - čo konkrétne si máme pod tým predstaviť? lebo ak končíš vš a išla si plynulo z gympla a študovala si doteraz štandardne (bez odkladov, opakovania ročníka), tak mi to vychádza, že do 30 máš ešte sakra ďaleko 🙂
@simonkaz ak sy ty studentka tak mozes prerusit posledny rocnik, co ale nechces a ist na program Work and Travel, idealne pre dennych studentov a a ani nepotrebujes mat velku sumu penazi na ucte, to znamena, ze staci ti zaplatit letenku, najst si robotu a si tam, do tych 1000 eur ta to vyjde na zaciatku, co sa ti hned po mesiaci vrati a uz ekd budes v ausa TKA POTOM SI PREDLZIS VIZa priamo tam, ale to asi nie je tvojapredstava tam ist, kedze pises ze ta to nelaka, tak potom nech priatel ide sam a ty si v klude dokoncis skolu a ked skoncis on uz bude aj pomaly doma
ja som bola na pobyte Work and Travel 3 mesiace a kamoska ma prehovarla aby sme ostali rok, ja som nechela teiz kvoli skole a teraz ked sa na to spatne pozriemt ak to lutujem, lebo skolu si dokoncis kedykolvek a aspon uvidis svet, zarobis si a osamostatnis sa cize je to urcite dobra skusenost, s tym, ze nejdes tamna cely zivot ale iba na rok
@sissy27 svata pravda, na to aby clovek len do roboty chodil a domov bezal a ine ambicie nemal ma zakladetelka temy fakt este casu habadej. ja sa tomu chalanovi ani necudujem ze jej dava akesi ultimatum -ak je to jeho sen preco by sa ho mal vzdat hned na zaciatku svojho samostatneho zivota - teraz je ten moment aby robil to co chce robit - jeho rodicia mu uz nemozu diktovat co bude robit s vlastnym zivotom a vlastnu rodinu o ktoru by sa musel starat este nema tak preco nie. drzim mu palce aby mu to vyslo chalaniskovi.
ja si pamatam ked sme my koncili skolu akurat sa otvorili hranice len 2-3 roky pred - konecne sme mohli zacat cestovat i ked vsade este od teba chceli viza ale mohli sme ist - dodnes sa pamatam ako som prvy raz isla do viedne a hovorila som si ze aj ja musim pocestovat nieco a nie hned ostat doma a len rodina robota a plotna 😀
Ďakujem za príspevky....máte pravdu, je to pre mňa nová situácia, ale zvládnem to....uvidíme, čo bude o dva roky...možno budem ledva čakať, aby som to vyskúšala 🙂na jednej strane ma to láka, na druhej strane mám obavy, ale to je asi normálne...kým človek nevyskúša, tak nevie 🙂
Nestresujte. Teraz sa sústreďte na to, aby ste dokončili úspešne školu.
Ak váš partner chce ísť, pôjde. Okrem môjho manžela poznám veľa mužov, ale aj žien, ktoré to proste ísť von lákalo a nebola iná možnosť. Ak by nešiel, bol by frustrovaný a možno by ste sa nakoniec aj tak rozišli. Alebo by ste sa vzali, ale celý život by vám vyčítal, že kvôli vám si nesplnil sen. To asi nechcete.
V kľude si sadnite a všetko spolu preberte. Hlavne, ako si to on predstavuje. Ako tam budete bývať, či aj vy budete ten rok študovať, alebo si nájdete nejakú prácu, proste sa na to pripraviť. Nepíšte, do ktorej krajiny sa priateľ chystá. Lebo iná je Amerika a niečo iné Európa (Anglicko, Nemecko...). Ak sa viete v danej krajine dohovoriť, tak to nebude také zlé, ako sa vám na prvý pohľad zdá. Máte ešte rok na to, aby ste sa trošku zdokonalili a nabrali slovnú zásobu. Ak daný jazyk vôbec neovládate, odporúčam ten jeden rok absolvovať nejaký kurz.
Dopredu si však ujasnite, že naozaj plánuje zostať len 1 rok. Aj keď ste rodinne založená, tak ten rok to vydržíte. Horšie by už bolo, ak by sa zrazu rozhodol, že chce ostať viac rokov, prípadne navždy. Myslím, že to by ste už asi "nepredýchali".
Ale ten rok je v pohode. Uvidíte, že v konečnom dôsledku to bude pre vás výborná skúsenosť a nakoniec budete rada, že ste jeden rok strávili v zahraničí.
Nech to už dopadne akokoľvek, držím palce 🙂
@simonkaz no pokial ti neoznamil ze tam chce rovno emigrovat, ale iba na rok, tak by som to na tvojom mieste skusila 😀
Takto podobne to bolo aj u nas, len s tym rozdielom, ze teba aspon varoval dopredu, mne moj drahy oznamil v auguste, ze od septrembra bude rok studovat v Nemecku (isiel na konkurz a vybrali ho, takze ani on o tom o moc dlhsie nevedel ). Ja som mala akurat 20 rokov, skonceny 2 rocnik na vyske. Tak som prerusila na rok skolu, nasla som si nedaleko od neho jednu rodinu kde som rok robila Au-pair. Pri tom som sice tiez nic nezarobila, ale naucila som sa aspon poriadne po nemecky, co sa mi zislo dalej pri hladani prace 😀
Rok po navrate som bola tiez na Work a Travel v USA - na to som si tiez musela pozicat kopu penazi od rodiny (ako bolo to "len" cca 1500 EUR - ale na moje pomery ked som za 2 mesiace brigadovania v lete dostala po zdaneni cca 180 Eur to boli vtedy strasne prachy),a po navrate som vsetko pekne vratila. A tiez to bola super skusenost do zivota 😀
@simonkaz Ak on chce ist tak nech ide..je to jeho sen....ak ty nechces tak nechod...ak sa mate naozaj radi tak to ustojite. Hlavne ak na to nemas tak urcite nedavat peniaze (a hlavne tolko!) na nieco co vlastne nechces. Ak on pojde nech si to financuje sam - bez tvojej pomoci.
Pises ake plany mas a ty a si prekvapena ze on ma zrejme ine. Tak je zrejme cas si normalne sadnut, porozpravat sa co kto ocakava a zistit ci je to rovnake alebo aspon podobne a ci sa viete zosuladit. Ak ano super, ak nie tak rozmyslaj o tom ze najdes niekoho kto budeme mat rovnake priority ako ty. Lebo chlap, ktory je donuteny do svatby, rodinnej rutiny a deti....ten casom utecie s tym, ze on si chce uzivat.
peniaze musis preukazat ale to neznamena ze ich musis aj minut. letenku budes mat tam aj naspat. a ked sa ti nebude pacit, tak zmenis termin odletu a pojdes domov. to co chce tvoj priatel nie je zit z nasporeneho ale najst si pracu a spoznat inu krajinu, ako sa zije kdesi inde a naucit sa jazyk - co je v terajsom svete len plus.
ty sa bojis coho. ze ti bude co chybat - ta istota???? ze budes mat pracu??? o ktoru mozes hocikedy prist???? ze nebude vedla teba tvoja rodina???? aby za teba co urobila???? skolu budes mat skoncenu a cely zivot pred sebou aby si potom mohla sediet doma a hovorit ze co si za ten rok-dva zazila.
ak sa necitis ist, tak mu to povedz a ostan doma. alebo skus prekrocit svoj vlastny tien a urobit nieco nielen pre neho ale aj pre seba. nieco co ti moze len pridat skusenosti a zazitkov do buducnosti
@simonkaz myslim si ze tvoj partner ma uplnu pravdu, je to velmi dobra volba, odist, nieco vyskusat, zdokonalit sa v jazyku, vidiet moznosti, skusit svet a to vsetko skor ako si zalozi rodinu a deti. Inac by to urcite lutoval zvysok zivota, ze kde mohol byt keby nezahodil sancu. Pozri sa na to z jeho pohladu, skus v tom najst tiez nieco pozitivne, ako nove skusenosti, zdokonalenie jazyka, to vsetko vy dvaja spolu a na rodinu mate cas hned potom, splnite si sny, ukazes mu ze stojis pri nom a on pri tebe, nieco spolu preskacete. Ci uz si zalozite rodinu, kupite dom..... o rok skor alebo neskor, na tom sa nic nezmeni, ale cely zivot pocuvat ze sme zahodili vsetky sance na nieco co mohlo byt a nebude.... Vyzera to byt sikovny a ctiziadostivy clovek. Taktiez sa porozpravajte o tom odkial vziat tie financie, ak ta len to brzdi, aj na to sa najde riesenie. Predostri mu problem a nech da riesenia 😉 Neboj sa novych skusenosti. Nevravim ze mat rodinu, deti a vlastne byvanie nie je fajn, ale ked to uz mas, uz sa nikam takto nedostanes a pod vplyvom stresov a problemov mozes mat dojem ze si sa niekam zahrabala a nic ine si si nesplnila 😉
tak to ťa potom asi až tak nemiluje,a nechce sa ženiť,ani zakladať rodinu,kedže neplánuje ostať pri tebe,hoci vie,že ty chceš ostať tu🙂zamysli sa nad tým
osobne by som asi sla, ale co najskor a spolu (studijne a pracovne pobyty su zabijaky vztahov na dialku). Poznam velmi vela ludi, co nesli, cely doterajsi zivot stravili tu a teraz, ked maju medzi 30-40, tak to lutuju alebo robia radikalne rozhodnutia. Frajer kamosky odisiel v tridsiatke po sedemrocnom vztahu na cely rok prec do Australie (oznamil jej to fakticky zo dna na den, ona nemala kvoli praci moznost ist s nim), ale ustali to (co vlastne i planovali) a po navrate su harmonicky spolu a maju uz i dieta. Moj manzel bol doma cely zivot a teraz to nanho prislo, o par mesiacov i s uplnym babatkom zrejme zbalime kufry, nechame tu byt, rodinu, priatelov a vyrazime inam. A hoci by som chcela zostat tu, pretoze sa mame fajn a nic mi nechyba, nechcem ho nijak obmedzovat, ja sama som stravila cast zivota v zahranici, bolo to super, a bolo by pre mna sebecke chciet po nom, aby cely zivot stravil doma na zadku☹. Z mojho okolia mam pocit, ze ta tuzba po zmene sa proste prejavi skor ci neskor a cim skor, tym menej komplikovane to bude.
Co sa tyka tych penazi, podobny pripad som riesila, stacilo mi poprosit rodinu, aby mi na tyzden poslala peniaze na jeden ucet, z toho banka vystavila potvrdenie a to zaslala do zahranicia. Peniaze som o par dni vsetkym vratila.
ved to je nahodou super ze takto priatel zmysla...je to super ked mladi ludia hladaju moznosti, s tym naucenim jazyka ma uplnu pravdu, je to v dnesnej dobe nevyhnutne...a urcite si to uvedomuje a uvidis, ze aj ty zistis aku velku vyhody to malo..takisto skusenosti co nadobudnete su na nezaplatenie..a nikdy nehovor nikdy..mozno sa vam tam aj zapaci..
ja som tiez domaci typ...ale ja som aj vysoku skolu prerusila aby som odisla na rok do Nemecka...skusenosti, jazyk boli hlavna motivacia...po skole opat este si nieco zarobit, zdokonalit sa v jazyku....s mojim teraz uz manzelom sme sa vratili aj na SK na 3 roky a potom este na 2 roky sme sli do Irska...on tam urobil dalsiu skolu, ziskali sme prax..a vsetko to je nam na nezaplatenie teraz aj ked zijeme uz aj s dietatkom doma na SK...moj muz by bol ostal v zahranici, ja som ho tahala spat..prave kvoli rodine...ale aj teraz ak by bola moznost, napriklad z prace, tak bez mihnutia oka pojdem zas na rok-dva do zahranicia...aj pre syna by bolo super chodit tam do skoly a naucit sa plynule svetovy jazyk...tieto veci su v zivote nenahraditelne...aj spoznanim ineho sposobu zivota, kultury a myslenia ludi sa vela naucite...ste mladi, su to super prilezitosti....rodinku, deti, svoj dom a vsetko este mat budes....mas este kopec casu...
My ked sme sli do Irska tak som mala 28 a mm 32...je prevda, ze ja uz som tiez rozmyslala tak, ze po 4 rokoch chodenia, nejakej praxi, zarobenych peniazkoch uz by sme sa mohli usadit..uz ma premahala tuzba po dietatku..ale mm ma ukecal este, ze este rok-dva ist...isla som a nelutujem.....dieta som mala ked som mala 31, ale uz aj ine skusenosti, co mi pomohli dalej postupit v praci, manzel tiez tam velmi vela ziskal ci uz studiom ci praxou...a teraz je to vsetko ovela lahsie...a nic nam neuslo...
Hlavne sa neboj..su to cenne skusenosti do zivota..mas praveze velmi rozumneho priatela..
@simonkaz Ved to je skvely napad! 🙂 Je super precestovat si zahranicie,ked este nemate deti.My sme s manzelom toho strasne vela pocestovali-Europa aj mimo.Teraz su deti a potom na starobu dufam zas 🙂) Podporuj jeho sny, mozno aj Tebe sa tam zapaci nakoniec alebo sa okolnosti tak pomenia,ze ani nikam nepojdete.
iba este jedna otazka - preco az o dva roky? nemozete ist uz hned ako ty skoncis o rok skolu? Vybavovacky trvaju nejaky cas, niekedy aj rok...tak aby si nemala pocit, ze zabijas cas, tak chodte hned ako skoncis skolu hm? skus napriklad priatela na to prehovorit..nech to neodkladate...🙂
@marina24 to je hlupost...chlapi niekedy potrebuju viac casu, netikaju im biologicke hodiny a viac chcu zazit ako sa hned viazat a pri detoch vieme, ze sa clovek na dlhsi cas uviaze a casto nikam nedostane..hadam by nechcela aby takto odisiel ked uz budu mat rodinu....praveze rozumne uvazuje mlady muz...urcite ju ma rad a chce s nou mat rodinu, ale trosku neskor...este investovat do buducna v inom...jazyky, financie, skusenosti..
@nithy I ja si myslim ze Australia. Moja oblubena krajina, manzel je Australcan. Nedivim sa ze by priatel lutoval cely zivot ak by neskusil!
@ingelika78 ja v Australii zijem, som v Perthe .. odkial je manzel, z ktoreho mesta? 🙂
@simonkaz ak je to Australia, tak mi kludne napis, tak ta navnadim, ze si budes chciet ihned balit kufre 😀
@marina24 To je predsa skor o kompromisoch, urcite by som nepovedala ze to dokazuje ze ju nemiluje
ja takymto cielavedomym mladym ludom velmi fandim! v mjich ociach nie je nic lepsie pre zivot,ako odist na par mesiacov alebo rokov do zahranicia-vyskusat si zivot ,kde je clovek dkazany uplne sam na seba,spoznat iny styl zivota, inu kulturu ,ujasnit si priority v zivote . toto praveze treba vyskusat ,kym je clovek mlady a nema rodinu. presne toto sm urobila ja a nikdy som to neolutovala-nastastie som mala partnera ,ktory ma velmi podporil a ulahcil mi moje rozhodnutie vyskusat si zivot v zahranici. toto iste chce aj moj syn a ja ho v tom podporujem. myslim,ze je to od neho fer ,ze ti otvorene povedal,ako si predstavuje on buducnost . predstav si,ze on nepojde, vezmete sa budete mat deti a o par rokov ti to bude vycitat,ze to nevyuzil? bolo by to vzdy medzi vami.
@nithy Aj moj manzel je z Perthu! Wanneroo 🙂
@nithy dostaneme sa tam v pohode? Aj ako 3-členná rodina?
@simonkaz preco by ste o 2 roky neboli spolu? on predsa chce odist s tebou, nie sam. skratka si sadnite, prehodnotte moznosti, spiste si pre a proti a rozhodnite sa. a diskutujte o tom. preco ty nechces odist, preco on chce. a z vlastnej skusenosti - radsej skusit odist a vyskusat zivot v zahranici kym nemam deti, ako sa stahovat s celuo pereputou, ci nebodaj, jeden v zahranici zaraba a zivi rodinu, ktora ostala na svk...
mne moj vtedajsi priatel povedal v auguste, ze v septembri odchadza. tak som dokoncila VS, rok sme mali vztah na dialku a po skonceni VS sme sa vzali a ja som odisla za nim. 😉