Pekny vikend. Som na rodicovskej a mam pocit, ze som od tehotenstva prisla o soc. kontakty. Znami a kolegovia ma netrapia. Ale chybaju mi dlhorocne priatelstva. Vsetko sa to zuzilo na spravy cez soc. Siete, a take zdvorilostne small talky. Akoze realne chapem, ze covid tomu nepomohol. Aj chapem, ze bezdetni riesia uplne ine veci, toboz single. Ved aj ja som bola predtym. Obcas som z toho smutna. Milujem moju rodinu. Chyba mi vsak to, co som poznala, ale cim viac nad tym premyslam, sa akoby este viac vzdalujem od tych ludi v zmysle - volat ich von, nieco akoby pisat v zmysle, ze chybaju mi stare casy, lebo nikdy som nedostala ja podobnu odozvu.. bud su to vyhovorky typu - praca, vela, nestihacky alebo sa nakoniec nieco aj dohodne no kamarat si tam prizve ansabel inych kamosov, ktorych poriadne nepoznam a je to zrazu uplne ine, neosobne, pre mna trochu nezmyselne a povrchne. Prosim, ze nie som v tejto situacii sama? Asi som len chcela vediet, ci to ma podobne somebody out there...a ako s tym pracuje. Ako proste spracovavate v niektorych chvilach materstva osamelost? Vdaka za postrehy
PS: ak nechcete napisat nieco podporne a konstruktivne, radsej diskusiu vynechajte.
Tak to Neboli dobre kamaratstva. Tie ozajstne neukonci nic materska ani Covid ci vzdialenost roky.. svoju funkciu splnili a uz skoncili. Tak ako Mozno uz nie si kamoska s detmi zo skolky kde su Teraz? Najdes si nove. S detmi ako mas ty, ( kamarat ti nebude pisat ako mu chybaju stare casy ked mas muza a dieta ) kazdy je nahraditelny ty ako kamoska on ako kamos .. ale jeden clovek nie je nikdy “ mama.” Je len jedna. Uzivaj si matersku ubehne to pojdes do prace a zas budes mat iny zivot budu ti chybat tieto vzacne chvile s dietatom. Ale socialneho zivota budes mat viac ako dost .
Presne viem o čom píšeš,tiež to postrádam tak…
Všetci milión výhovoriek o zaneprázdnenosti,práci a podobne…
Ale tak my ženy to mame iné…
Myslím si,že kamarátstva si ťažko udržiavame,keďže mame toho nad hlavu deti,domácnosť a povinnosti ,ktoré za nás nik neurobí…
Aspoň teda ja som neni z tých,že dieťa odložím a idem si po svojom
Aj keď vypadnúť niekedy by mi dobre padlo,len…
@ivangeline podla mna robis dost vela pre to, aby si si to spetrila, ja som asi narocna, v zmysle, ze maminy ihriskove napriklad mi nevadia ale malokedy s niekym nadviazem cosi hlbsie. To asi ty tiez nie, len kompenzujes som pochopila ten soc. Kontakt. Som narocna v tom, ze napriklad, ked nejako ma clovek cimsi neoslovi, tak automaticky ja neudrziavam umelo vztahy len aby som s niekym bola. Na kurze som stretla napriklad maminku, je velmi mila aj sme boli kocikovat par x, ale nenahradi to 10r. priatelstvo...no clovek je vdacny aj za takeho partaka nakoniec. Mam nastastie dost konickov a presne vela casu som s rodinou (dokonca aj so vzdielenejsou). No a nad psychologom som pocas karantenych, tazkych dni tiez premyslala.
@miadi materstvo si uzivam, naozaj som ani minutu nerozmyslala nad tym, ze toto je problem. Neobtazuje ma to. Ja len sa citim stale aj ako zena, nie len mama. Bavia ma rozne veci, samozrejme, ked mam na ne cas. A ja na tych kamosov by som si cas nasla rada, hocikedy by mohli prist aj ku mne, ale nikto sa nehrnie 😀 ja viem, ze sa to zmeni navratom medzi ludi... ale mna to sklamalo. A moj muz mi raz povedal na margo jednej znamej, s ktorou som si dlhsie dohadovala stretnutie (stale cosi mala), ze netreba veci silit - ze ci sa mi ona sama ozve, ze mam to pustit a spravila som to. A fakt to funguje, robim to doteraz a je naozaj zopar vynimiek, ktore sa ohlasia same od seba. Vsetci su busy 🤷🏻♀️
@noemi155 ja som od maleho bola zatial najdlhsie asi 4 hodiny. Raz kvoli vysetreniu a raz som sla von, ked uspavat zacal aj moj muz. Ale tak vedela by som si zariadit cas aj bez dietata pravidelnejsie. Len som dufala, ze pre tak blizke osoby toto snad nie je prekazka. Ved bezne chodili aj k nam domov. Ak by bola, tak keby mi to povedali to pochopim (ved pri dietati sa milion x odbehne od temy, atd) Ale nic. Mozno mam vela casu premyslat 😃 ale tak dakujem za podelenie sa, aspon viem ze nie som jedina v tom.
Na hlbsi vztah mam manzela a psycho. :D Bohuzial. Ani mna zas hocikto tak neoslovi...a nepochopi... ale ide aj o to,ze taketo hlbsie vztahy sa dlhodobo buduju.. s malymi detmi na ihrisku...sa niekedy ani hlbsi rozhovor nekona. :D Myslim,ze to chce len cas a davat tomu priestor. ;) Vsak aha...aj take dlhorocne vztahy,ktore kedysi boli hlboke,sa vedia stat plytcinou. :/
@ivangeline ano, je to tak. Inak ja vobec neviem ako to berie ta druha strana... mozno oni sa nad tym tak nezamyslaju, lebo su v kolotoci prace, stretnuti a povinnosti. Mozno oni vobec necitia tu prehlbujucu sa dieru. Lebo nemaju cas na nejake analyzy, zaplnia to inym podnetom. Takze v podstate to ja mam problem 😄 a nejake ocakavania. Lenze ja som vybocila na inu cestu no 🤷🏻♀️ Ale nemenila by som.
Naozaj v dobrom. Poznam to o com pises. Tiez som uz zazila kadeco …. vela ludi ma uz sklamalo. Ale uprimne …” poupratovala “som si a hned je svet krajsi.
Ale povedzme si narovinu: kazdy si najde cas na to naco chce a vsetko ostatne su len a len hlupe vyhovorky!😏🙂
Je to úplne normálne, na materskej sa ti zmení svet, tým pádom aj ľudia sa postriedaju, aj mne sa to stalo. Proste tie bezdetné ženy riešia úplne iné veci a zrazu už nemáte spoločne starosti a témy. Mne ostali 2 kamošky, ktoré mám od strednej školy, ostatné všetko sa nejak prerušilo. Ale zase prišli iní ľudia, ale chápem že nedá sa vybudovať hlboký vzťah za 2 mesiace na ihrisku. Je to iné ako tie staré kamošky. Možno časom natrafis na spriaznenú dušu.
Pre mna je materska tak pestre obdobie-od uplneho naplnenia, travenia krasneho casu az po skusku samoty, meniaceho sa stereotypu 🙂. Ak niekto hovori o 1r karantene, ja uz som takmer 4r 🙂. Ale cez to vsetko aj tazke chvile a pocit samoty, nemenila by som.
U mňa je to presne tak isto, vytesnili ma kolegovia, šéfka (mali sme dobré vzťahy, kamarátske), bezdetné kamarátky, zostala som postupne sama. Občas príde zdvorilostný email, ako sa má malý, ale inak nič. ALE....v pôrodnici som spoznala jednu fajn babu, na príjem sme prišli rovnako a deti sa nám narodili v ten istý deň asi hodinu po sebe....skamarátili sme sa a stretávame sa raz týždenne na kočíkovanie, je to fakt fajn baba. S ďalšou babou z pôrodnice sme sa zatiaľ nestretli, ale píšeme si, tiež je fajn, plus našla som si cestu ku kamarátkam, ktoré už deti majú a ja som ich tiež v minulosti tak trochu vytesnila aj keď nechtiac - asi sa mi to vrátilo =). Asi staré kontakty momentálne neobnovíš, tí ľudia Ťa zaškatuľkovali do sekcie "mamina" a zrejme majú pocit, že si s Tebou t.č. nemajú čo povedať, aj keď to nie je pravda. Skús sa tiež popozerať po nejakých mamičkách v okolí, aj nové kamarátstvo môže byť veľmi prínosné a deti sa Vám môžu hrávať spolu.
Myslím, že to nie je len materskou.Mam pocit, že aj my sme boli fajn partia a od Covidu sa strašne veľa veci zmenilo.Tiez sa nestretávame jedni nechcú ísť na kúpalisko, lebo veľa ľudí, druhi naši partaci na turistiku jej muzovi operovali platničky ďalší sa neockovali a prilis nechodia medzi ludi a my sme tiež prestali stále niekde chodiť práve som to mužovi včera hovorili, že sme zostali akoby v takom mode ako v karanténe.Deti podrástli a prišla nejaká nuda:(
Je to tak aj u nas...a este daleko som sa vydala od kamaratov...pri malych detoch tazko odist a s nimi najlepsie tiez k rodinam co maju deti. Sme radi, ze stihame aspon rodinu ked teraz je covidovo volnejsie. Ale okolo domu stale vela prace.
Par blizkych priatelov staci.
Presne to riesila nedavno aj moja kamoska, ze uz ani kamosi k nim nechodia. Lenze uz pri jej prvom dietati, ked ich clovek navstivil, tak to dieta ma celu zaspinilo, vkuse po mne skakalo, lozilo, rozcapkalo po mne jedlo, co mu nachystala...ona sa smiala na tom...mala akoze volno od neho, lebo sak nech si ho ja uzijem. Vobec sa s nou o nicom nedalo bavit...temou bolo len jej dieta a jej zivot. Potom mala druhe, ale medzitym dosla korona. Tak si piseme na nete, ale ona sa vie len o detoch bavit. Ked ja chcem nieco porozpravat o praci, ci uz sa pochvalit alebo postazovat, tak ona sa o tom bavit nechce...vzdy len napise v zmysle "neries". Ked ju volam von, tak ona nikdy nemoze...jej muz nikdy nie je ochotny ostat s detmi, lebo on je vraj vzdy zaneprazdneny. Pricom pracu som mu ja vybavovala a viem presne, co robi a ako to chodi vo firme. A este teraz, ked sa robi z domu ani nehovorim...lenze on je lenivy...radsej sa vyhovori na robotu len aby s detmi nemusel byt. Tak potom sa niet co cudovat, ze k nim uz nikto nechce chodit. A ona na navstevu nedojde, lebo auto nema (vraj nepotrebuje) a s dvoma detmi sa trepat MHD nebude... No proste necudujem sa, ze ani ini kamosi k nim uz nechcu chodit. Takto to nejde.
Velakrat som uz pocula, ze "pockaj, az budes mat svoje". O chvilu rodim, ale o ziadneho kamosa som neprisla. Aj ked ja vo svojom sukromi teraz riesim dieta, vysetrenia, porod, co treba pokupit...tesime sa s manzelom velmi, ale ked som s kamosmi, tak sa bavime o spolocnych temach. A ked k nam dojdu, ked sa maly narodi, tak im ho urcite nehodim na 2 hodiny nech ich dogrca, zaspini a dofacka, dostipe len preto, aby si aj oni uzili...Mne by sa to nepacilo, tak to neurobim ani inym.
To len ti chcem ukazat pohlad z tej druhej strany. Ze preco sa napr. ja s tou kamoskou uz nechcem tak casto stretavat, odkedy ma deti. A to nehovorim o tom, ze casom sa aj nase nazory na vela veci lisia. My sme s manzelom museli makat, aby sme mohli zobrat hypo a kupit byt...kupili sme auto, lebo je to pre nas brutalny pomocnik. Najprv sme chceli daco nasetrit a tak si urobit dieta. Ona sa o nic take nestarala, lebo je z bohatej rodiny a vsetko platia rodicia...cize spolocnu rec ani v tychto temach nenajdes...
Lenze mam aj kamosky, ktore nezabudli byt okrem matiek aj zenami a s tymi sa stale dokazeme bavit o vsetkom tak, ako kedysi a deti su len prijemnou sucastou stretnutia a som s nimi rada 😊
Som rada, že su aj mamičky, ktorym chybaju kamaratky, väčšinou je to naopak, že ked chlap nastokne snubny prsten na prst, cely svet zrazu zastal a prestal existovať, Tiež som tak prišla o kamaratku, aj segra mala taku, že po svadbe skončili kontakty, a ty si vynimka, čo chce pestovať kamaratstva, čiže ti davam jedno plus a jeden dobry bod.
@karolinakr Ved zivot materstvom neskoncil...ja som stale rovnaka, aj nad lepsia a velmi si vazim priatelstvo, ale nechcela by som byt ta, co im teraz nieco bude vycitat alebo nejako ich nasilu k sebe tahat. Snad sa to casom zmeni a ja to nejako spracujem. Uz som aj ja premyslala, ci som ich neunavila temou dieta, ale nemyslim si. Ja nie som vobec typ co spamuje ludi fotkami a videami dietata. Bavi ma mnozstvo tem, viem pochopit, ze nie pre kazdeho je toto "tema". Ja som bola ako slobodna tiez menej tolerantna k detom, uprimne teraz som vela veci pochopila a uznavam toto sa zmenilo az vlastnou skusenostou.
Nikdy vsak neberiem navstevy tak, ze prisli sa mi starat o dieta, to ani od mojej sestry necakam 😃 kazdy na to musi prist sam, nie je to nikoho povinnost travit cas s mojim dietatom. No niekedy ani materstvo nestaci na udrzanie kamaratstva - hoci by sa to zdalo ako super tema, jedna z kamaratiek ma tiez dieta v inom veku, lenze hned skoro isla spat do prace. Proste sme akoby sa nestretli ani v tejto etape, lebo ja si to naopak doma snazim uzivat, toto je najkrajsie obdobie. Aj ked nemam prijem ako som mala, necestujem atd. atd., no neprezivam to vobec ako stratu.
@surama Nikdy neockavam, ze sa bude navsteva venovat mojmu dietatu. A zvycajne to aj tak je 😀🙈 ale naozaj je to tak ok. A prajem ti aby sa ti priatelstva udrzali, napriek vsetkym zmenam, ktore zivot prinasa...🤍
@luccija urcite aj tym je to. Podla mna sa to uz stalo aj takou barlickou, ked sa nam nechce niekam ist. Lebo ja si tiez davam pozor, ale ked niekto sa nechce stretnut ani vonku 🤷🏻♀️ A este som chcela dodat, ano su super tie socialne siete, pocas prvej vlny som bola za ne aj vdacna, teraz som z nich uz len unavena. Nemam zaujem si pisat, komentovat inych zivoty... viem, co mi chyba a toto mi to nedava..
Asi to netreba siliť tiež pokým som mala malé dieťa sme sa stretávali kamarátky robili výlety, chaty nástupom deti do školy a žien do prace sa to už zmenilo a teraz, keď sú deti staršie už úplne.Kazdy je unaveny z roboty cez víkend doháňa či navštívi babky, rodinu či chcú mať spoločný čas s rodinou.Tie roky na materskej s deťmi boli najkrajšie milión zážitkov...ono aj tak to v podstate zažíva väčšina žien na MD prídu o kolegyne, muža vidia pomaly večer a tak sa fixuju na deti a čo iné zostava rob si dni pekne s dieťaťom.Kazdy už začína byť individualista.Ja som pár x zobrala deti sestre na ihrisko a to už nie je čo bývalo kazdy ticho len okolo svojho dieťaťa ledva sa pozdravime.Volakedy sa mi to zdalo také druznejsie a hneď si si našla kamošku aspoň na tú zmrzlinu s deťmi či prechadzku
@surama Ano niektoré ženy sa takto zmenia, aj tie dve kamarátky s ktorými som postupne prerušila pred rokmi kontakt ja, sa správali podobne (obe jak cez kopirák), nikdy nemali čas, pretože deti, keď už napísali, prípadne zavolali, tak témou bolo len dieťa a aj to mi po chvíli, keď som sa konečne dostala k slovu ja zložili, alebo napísali, že už nemajú čas lebo malé plače, prípadne myslím, že ma ani nepočúvali, lebo neprichádzali reakcie. Skrátka boli mi už také cudzie, akosi sme si už nerozumeli, teda ja som to tak vtedy vnímala, akoby ich už nezaujímali moje problémy a mňa zas nebavilo počúvať furt o počte plienok a o tom ako sú unavené a ako sa mám na čo tešiť, aké je to ťažké. Neviem, nejak som sa prestala ozývať a bolo. Paradoxne teraz sme znovu v kontakte lebo už tejto reči rozumiem o niečo viac...taký je asi život, že vrana k vrane sadá. Ale nie každá žena sa takto zmení....poznám ženy čo majú deti, ale neprestali vnímať svet mimo detskej izby...
@dominikak4 Suhlasim, ako som pisala aj vyssie, tak tiez mam aj kamosky, ktore sa vobec nezmenili a musim povedat, ze tie sa mi ani raz nestazovali, ze stratili kamosky 🙂
Presne to teraz prežívam..... ako by moje deti boli im na príťaž atď....väčšinou.bezdetne a single kamošky a to máme okolon40! Je mi z toho smutno no verím keď deti budú väčšie sa to zmení a aj chápem žea nechcú večer ťahať do reštaurácie a batoh keď mám rodinu ..
@lily14 Pekny vecer, je tazke si zvyknut na ten novy zivot v tomto aspekte. Na druhej strane sa snazim viac pochopit samu seba a tiez prijat aj to, ze ak mna niekto nevola von alebo neiniciuje stretko - tak to nie je nejaky moj nedostatok. Je to dost o nastaveni mysle a najdenia naplnenia aj inym sposobom. Ale obcas ma prepadnu take myslienky, ci moj spolocnesky zivot nadobro skoncil 😀 verim vsak, ze iba docasne 🙂
Mno ja som prisla skoro o vsetky kamosky... Asi s 2 ci 3 som v dost sporadickom kontakte...tak ze raz za par mesiacov. :D Chyba mi socialny kontakt. Korona nepomohla ani mojim planom ako napr chodievat do materskeho centra ci na nejaky kruzok s detmi... no zaroven sa nevzdavam. Kecam s mamickami na ihrisku. Snazim sa najst si cas na seba (s detmi chodieva obcas von teta na strazenie),na stretnutie s inymi dospelymi xD, a som v skupine mamiciek,ktore si pisu a 2x za mesiac sa vidia (bez deti a s detmi). ;) Som viac v kontakte s blizkou rodinou. Mam psychologicku na vykecanie sa. :D Snazim sa mysliet aj na manzela a nas spolocny cas (aj ked energie vela nemam,cakam 3. babo) a uz neriesim znamych a priatelov,ktori nie su ani schopni odpisat... ;) Bohuzial,tak to byva,ze sa takto vzdialuju priatelia,ktori su bezdetni alebo aj single.. Mam nadej,ze ked budu mat deti,mozno sa niektore kontakty obnovia. 🙂