Obavy z budúcnosti

Napĺňalo by ťa naozaj to povolanie? Sama hovoríš, že vidina bieleho plášťa a úspechu... takže si v prvom rade pomenuj aká je tvoja skutočná motivácia, či máš vzťah k predmetom, ktoré sa tam vyučujú, či by ťa štúdium bavilo, či by ťa práca s ľuďmi bavila a chceš pomáha alebo ťa láka iba tá prestíž a obdivné pohľady, ktoré medici a lekári často dostávajú a či si to nepredstavuješ tak trošku ako v seriáloch? Je niečo iné čo by ťa bavilo a vieš si to predstaviť študovať a robiť? ... Poznám viacerých medikov a aj tí, pre ktorých to bol celoživotný sen a teda mali neskutočnú motiváciu mali obdobia, kedy jednoducho chceli so všetkým seknúť a vtedy ťa udrží nad vodou to, že vieš prečo to robíš.... Je normálne mať pred takýmto rozhodnutím, ktoré ovplyvní tvoju budúcnosť rešpekt, ale zároveň nejde o život... nie je to buď alebo, neznamená to, že už navždy budeš môcť robiť iba jednu vec, neznamená to, že sa nemôžeš rozhodnúť inak a začať od znova, 5-6 rokov VŠ sa zdá ako dlhá doba a aj je, ale zároveň je to iba zlomok života... držím prsty, aby si sa rozhodla správne, ale nezabúdaj, že to nie je celoživotný rozsudok.. k cestovaniu, jedna z dobrých kamarátiek skončila medícinu pred a stážuje kade tade po svete, nie je ľahké nájsť miesto a financovanie, ale dá sa to...

Prepac, ale neda sa ani vyznat v tom, co pises, posobi to velmi chaoticky.🙈
Na jednej strane ta laka vidina bieleho plasta a uspechu, no odradza ta cas straveny ucenim, nemoznost „zit”… Cize ta laka to pozlatko, ale makat sa ti uz nepozdava a nechas sa lahko odradit recami inych. Naozaj si zvaz, preco nad medicinou premyslas. Zda sa, ze to mas dost zidealizovane.
Byt MUDr. sa nerovna automaticky stastnemu zivotu, stastna vies byt aj ako ucitelka, ekonomka, atd..

Za vsetkym je drina,disciplina az potom sa dostavi uspech. Mna mnozstvo ucenia neodradzalo nikdy. Nevravim,ze som nemala dni pod psa,kedy som nadavala na ucenie,ale vedela som,ze na konci ma caka vitazstvo. Titul ti nikto nevezme a cestovat mozes aj potom. A cestovat bez penazi sa neda. Z nizkeho plati velmi nepocestujes. Chod si za svojim snom,vydrz to a bude dobre.

na nete som nasla clanok o lekarovi ktorz cestoval, aj take ze polrocny trip. popozeraj si. ale ak ta laka velmi medicina, tak by som do toho sla, urcite pocestujes aj popri, ale robit nieco cely zivot co ta nebavi, len kvoli cestovaniu, tak by ma urvalo. ja som sa tak rozhodla miesto mediciny(moj sen) ist na stavebnu, uz ani neviem preco, a teraz to lutujem , ale ked su uz deti, uz sa neda ist len tak na skolu, medicina nie je externe.

dostaneš sa vôbec na tú medicínu? aby si ešte rok nepobudla nedobrovoľne v zahraničí v práci 🙊

Ked sa ti podari dokoncit medicinu mozes viac cestovat ako keby si dokoncila hocico ine, lebo za ten plat si budes toho moct viac dovolit.

Ved mozes byt lekarka v Afrike a spol. Zazijes o com sa ti ani nesnivalo. A to myslim vazne. 😉

proste chces vela zarobit a nenarobit sa (resp neinvestovat vela casu do ucenia atd)
skus ine povolanie ako medicina

Prečo si myslíš, že keď nebudeš doktorka, budeš robiť nezaujímavú prácu za minimálnu mzdu? Veď je toooľko iných možností!

@beata_k ano moj gyndos vravel, ze bol za mladi v Afrike, takze ano mozes byt doktorka a ked budes sikovna dostanes sa mozno aj do tej Afriky. Moj ujo zase robil lekara futbalistom , takze tiez precestoval svet. Ti lekari co sa zapredaju farma firmam si tiez pocestuju na kadejake kongreso-dovolenky ...

Možno to pre niekoho príde ako preháňanie, lenže ja som celkom stratená, chcem žiť len tak a nič neriešiť, nevidim zmysel v tom sedieť nad knihami a ,,takpovediac nezit,,. Cele naše bytie mi pride zbytočne, škola, práca, dôchodok a to cele pre čo? Mozno si snažím aj nahovoriť a presvedčiť sa, aby som nešla na vysokú kvôli tomu toľkému učeniu, kvôli zle zvladnutelnim stresovým situáciám alebo to vážne nechcem. Sama neviem čo so sebou. Ano je aj ďalších xy povolaní, lenže ja sa v nich nevidim a nenaplnalo by ma to, od malička som o tom snívala, lenze momentálne som plná pochybnosti a neistoty.

@walentina7 aj keby reinkarnacia fungovala, tak chcem žiť naplno aj tento život

@zuzanka.zuzu podľa mňa ano, na druhej strane som rozmýšľala, že by som na rok vycestovala úplne niekde preč od všetkého a všetkých, zistila, ci za to všetko to stojí.

@aeruginosa momentálne moje pocity sú chaotické a nastáva vo mne zlom, neviem, čo sama chcem a kde sa chcem v živote ešte posunúť. Viem, čo to všetko obnáša, sama chcem na sebe pracovať a zlepšovať sa, lenže neviem v akom smere ísť.

Po precitani tvojich prispevkov, ty za lekarku nechod. Celkovo pochybujem, ze zvladnes nejaku VŠ. Myslim, ze ta ani nevezmu, takze mas po probleme.

Myslím že na teba len doľahol pocit zodpovednosti a to nie je zlé. Znamená to že si zdravo uvedomuješ dôležitosť rozhodnutia. Neobávaj sa učenia ak si dobrá žiačka ak na to máš. Budeš musieť nájsť motiváciu sedieť nad knihami. Tú si nájdi v rutine. Natrénuj si učenie vyzvor si z neho rutinu a teš sa z cesty nie z cieľa. Ciel by mal byť sekundárny motivátor hlavna motivácia aspoň u mna bola zvedavost po poznatkoch. Cestovať budeš môcť ako lekárka. Počas štúdia ako študentka môžeš pochopiť vlakom celu Európu cez prázdniny. Ale pozor na jednu vec: veľa lekárov sa sklame náročnosťou prace a nechce sa im ju robiť, potom lezú do politiky alebo su z nich obchodníci. Proste nechce sa im učiť ďalej a pracovať s ľudmi. A mám kamaráta ktorý mal na to ísť na medicínu šiel na techniku skončil ju s jedničkami ale robí záchranára. Pretože chcel pomáhať ludom. A to ho napĺňa. On kebybol lekár bol by fakt dobrý. A aj sa vzdeláva stále. Potom su napríklad skvelí ľudia zverolekári. Úžasne sa vedia správať k zvieratkam. Teda tí ktorí nestratili tu motiváciu im pomáhať. Preto si myslím že lekár aj zverolekár by mali stále mat tu motiváciu ktorou je vzťah k objektom prace - proste že ho nenahnevá nepríjemný pacient alebo zvieratko choré aj o pol noci. To iste platí pre sestry. Mali by to byt z princípu láskaví ľudia ktorými nemáva ich vlastne ego. Na druhej strane najlepši chirurgovia a odborníci su niekedy egocentrici a grobiani ale u perfektní. Och motiváciou je dokázať si, že som najlepši alebo súťaživosť. Nedá sa to všetko zovšeobecňovať. Ty si musíš nájsť svoju vlastnú cestu. Ktorá bude tebe vyhovovať. Niekedy aj egoistické ciele vedú k dobrým výsledkom. Nemusíš byt nutne len altruista lebo sa to tak má. Mysli na seba. Učenia sa neboj ak v ňom nájdeš záľubu. Treba len tréning.
Ak ti ide o peniaze lekári budú vždy iná kasta a určite budú do budúcna veľa zarábať. Aj to ťa môže urobiť šťastnou. Pocit finančnej istoty. No to môžeš dosiahnuť aj inak. Vo všeobecnosti platí že nie je dôležité mat veľa peňazí ale mat pocit finančnej istoty. Príliš veľa peňazí zas prináša iné problémy a frustrácie ale to sme pri inej teme a veľa peňazí sa nemusíme ani ja ani ty báť🙂

koľko máš rokov?

Určite by som na prijímačky z medicíny šla, ešte sa pripravila na maximum, snažila sa ich spraviť. A nechala to na osud. Ak by ma neprijali, rok by som šla robiť do zahraničia (Au-Pair vo viacerých štátoch, aby som precestovala a zarobila si na to, dá sa ísť ako dobrovoľnícka (napr. ekológia) vypomáhať cez rôzne organizcie do zahraničia, alebo jednoduchý ,ber jabĺk v Taliansku ako brigáda, robiť na farme niekde.... Stretneš kopec ľudí, spoznas zvyky, tradície, zorientujes sa v charaktere rôznych "národov". .. A potom, už so skúsenosťami by som sa na tú medicínu pokúsila ísť zas, ak by ma medzitým neuputalo viac nieco iné.
Aj medici majú po skúškach voľno, cez leto šli niektorí na Siciliu mať "stáž", neviem ake sú teraz možnosti. A keď nič iné, tak si vybaviť letnú brigádu v zahraničí, buď do hotelov ako animátor a podobne.
Je úplne normálne, že máš pochybnosti, že si zmätená. Je to šialený pocit. Z mojich skúseností - keď neviem kedy kam, idem za pôvodným cieľom a vykryštalizuje sa to. Držím ti palce ( to ti moc teraz nepomôže), si zodpovedná osoba (to ti pomáha)

„ nevidim zmysel v tom sedieť nad knihami a ,,takpovediac nezit,,”

„ aby som nešla na vysokú kvôli tomu toľkému učeniu, kvôli zle zvladnutelnim stresovým situáciám”

Tu si si sama odpovedala, či ísť na medicínu, alebo nie.