Nuda vo vzťahu po 8 rokoch, čo ďalej?

Za seba môžem povedať, že síce zamilovanosť z prvých dvoch rokov je dávno preč, ale také pochybnosti som o svojej manželke nikdy nemal. Sme spolu už 16 rokov, z toho 11 rokov sme manželia.

Tak taketo niečo som zažil. Veľa rokov chodenia a riešenie svadby zo zvyku. Akože - no keď už sme tak dlho spolu, tak sa zoberme. No a potom trebalo riešiť že svadba nebude a koláče nech nepečú. Ale to ti niekedy príde ať vtedy keď sa pred termínom zamýšlaš nad celým životom a zistíš že to možno nie je to čo by si chcela. A potom príde niekto iný a vieš presne že s touto osobou chceš žiť celý život. Alebo prídeš na to že to výnimočné si už mala a spravila si chybu. Nikdy nevieš.

To že nemáš motýle v bruchu po 8 rokoch je však normálne. Pozri sa na to ako vám to ide a či máte nejaké nezhody. Hádate sa? Mali ste za tých 8 rokov fázy kedy ste sa chceli rozísť? Alebo je tých 8 rokov pohodových a naozaj vychádzate spolu na jednotku? To ti veľa napovie. Bývate spolu? Či len teraz po 8 rokoch idete spolu bývať? Lebo to je iné kafe s niekým chodiť a iné žiť s níekým 8 rokov v jednej domácnosti.

Podla mna ste spolu dlho bez nejakych vacsich zmien- svadba, dieta, stahovanie niekam dalej a podobne. Vtedy cloveka napadaju taketo myslienky. Mna byvaly nechal po 7 rokoch, nasiel si inu. Tyzden pred tym ako to na mna vybalil sme oslavovali vyrocie a bavili sa o tom, ze o rok, ked skoncim skolu sa vezmeme. Doma kreslil navrhy domu, aky si postavime a zrazu toto. Ked ma nechal, jeden kamarat sa ma pytal, ako sa citim, lebo ze on uz je s tou jeho dlho, ze ju sice lubi, ale chcel by aj nieco ine, ze nevie, ci je to len zvyk. Ja som sa zatial vydala, mam krasnu dcerku, oni su spolu, tiez maju krasnu dcerku. Podla mna, ak nemate problemy, ak tam nie je nasilie, ak si rozumiete v dolezitych otazkach ako financie, vychova pripadneho dietata, nevymyslaj.

@whistler Zili sme spolu v zahranici pred pol rokom a vtedy som vedela ze chcem s nim byt uz navzdy bolo nam dobre, jasne ze boli nezhody , nedohodli sme sa na dajakych blbostiach ale vsetko sa vyjasnilo, vydiskutovalo... Nas vstah bol na zaciatku dost komplikvany, ja som bola na inernate , viedla vysokoskolsky zivot on bol doma tam to bolo dost "talianske manzelstvo" ale viac sa zaujimal a snazil ked si mnou nebol taky isty.. potom sa to ustalilo a boli sme 4 roky bez takychto prbolemov, akoby uz si bol mnou isty a tym padom sa nesnazi uz takto. Tie pochybnosti zacali ako sme sa vratili domov zo zahranicia a isli sme od seba ja k rodicom on k rodicom... trosku mi to vadilo z dôvodu ze po tolkych rokoch chodí ku mne s prepacenim len prespat , lebo je dlho v praci ma popri tom aj futbal alebo je z prace unaveny a uz nepride... chyba mi ten jeho zaujem ... som typ zeny ktorá chce byt u muza a prvom mieste , milovaná a obdarovana pozornonstou ...no niekedy mam pocit ze som na druhej kolaji.. On je dost flegmatik a tym myslim ze fakt mu je vsetko jedno, nikdy nic neriesi ... aj ked mu na rovinu poviem ze je na male ... akoby jednym uchodm dnu druhym von . No na druhej strane je fakt mily dobrosrdecny, a chapavy..Ale tak kazdy máme plus a mínus.. len akoby som mala v sebe vojnu kde bojuju jeho dobre stranky so zlými :/ a nechavju ma sa zamyslat ci to zvadnem tolerovt ..

@amelie2017 No su veci v ktorých sa zhodeme a su veci v ktorých nie. Uprimne mam trošku pochybnosti lebo ja som zarobkovo činna asi 2 roky, kým som sa financne drzala na uzde, setrila vo velkom aby sme mali niečo na rozbeh..... on pracuje 7 rokov a nic neusetril .. Trapi ma to pride mi to akoby som bola na vsetko sama ... :( mam potom pochybnosti ze som sama co si chce tosku ulahcit cestu za spoločnym zivotom ... Je pravda ze namal dobre platenu pracu tak bolo asi tazko usetrit, ale ani ja som boh vie ako nezarabala ale drzala som sa na uzde ekupovala som zbytocnosti ale setrila na spolocne byvanie ... nie ziadne nasilie tam nie je , mam ho rada a viem ze on by bol najlepsím otcom na svete, jeden cas som si myslela ze som tehotna , a namiesto obav som sa aj potesila... Neviem no ako si to zrovnat v hlavičke , nechcem sa zameriavat len na to zle... ale denne ma tie myslienky terorizuju...

@marseillefan to je krásne 🙂 ale myslim ze vela zálezi aj od povahy cloveka, som dost pochybovacny a nerozhodny typ ... preto som sa chcela to podelit a pocut aj iny nazor, nechcem aby mi tie pochybnosti zničili zivot. Ako sa vraví ked clovek vela premysla , vytvorí si aj problemy ktoré tam nniesu.. takze takto je so mnou.

Ako riešite otázku svadby a bývania? Je to niečo čo chcete obaja a obaja máte reálny záujem a obaja podnikáte kroky napr. k tomu bývaniu ... alebo je to o tom, že ty by si aj chcela ale partner zaujíma postoj "áno jasné" keď ide o reči ale k ničomu sa nemá keď ide o skutok napr. nehľadá bývanie, nehľadá možnosti?

vZťah...pls vZťah

@janinka007 az teraz som si to uvedomila :/

No neviem. Ťažko sa ti dávajú rady, keďže nevieme čo vlastne od toho vzťahu očakávaš a hlavne keĎ nevieme aj zvážiť tú druhú stranu mince.

Ja ti to poviem tak že, mňa takéto myšlienky zožierali takmer pol roka. Stále som rozmýšlal nad tým či toto je naozaj najviac čo mi život či láska dá. Dlho som si hovoril že to tak asi je a že nič viac už od života nedostanem že toto je vlastne tá láska. A nakoniec som si uvedomil so všetkými konsekvenciami že tomu neverím. Že to predsa nemôže byť ono, že láska predsa musí byť krajšia.

.... a mal som pravdu. Akokoľvek to vtedy bolo ťažké, neľutujem dodnes moje rozhodnutie.

Ale musíš si byť veľmi istá takým rozhodnutím pretože cesty späť niet. Čiže zamysli sa nad tými výhodami aj nevýhodami a nad tým čo vo vašom vzťahu prevláda. Rozmýšlaj nad tým či si s tým naozaj spokojná a či chceš riskovať že zažiješ niečo iné, lepšie, alebo či uprednostníš to čo máš a s čím si možno spokojná. Mne to ale príde tak, že si vlastne v priateľstve s výhodami ako vo vzťahu. Ale - neber ma za slovo, môj názor nie je dôležitý, sama si si strojcom tvojho šťastia.

@sima789 My sme sa brali po 3 rokoch vzťahu, neskôr sme mali dieťa a tak na krízu v 7 roku nebol čas. Kríza aj tak prišla, ale neskôr. Manželovi bolo všetko jedno keďže je flegmatik, nechcel sa o tom rozprávať, bola som rozhodnutá odísť. V tedy ma pri ňom držali hlavne spomienky na to krásne čo sme spolu zažili. Našiel si navyše nový koníček, ryby. A keď som párkrát s nim išla na ne, odrazu mal čas sa so mnou rozprávať bez toho aby som ho musela nútiť. Odvtedy milujem keď ideme na spoločnú rybačku. A kríza odišla sama a ja som veľa vecí prestala riešiť.
Tebe vlastne vadí stereotyp, musíš si však rozmyslieť či ho svadba vyrieši. Ú nás to veľká zmena nebola. Ja sa držím len jedného v živote dva krát meraj a raz strihaj, aby som v živote nemusela ľutovať čo som urobila. Do každého vzťahu sa časom v kradne stereotyp, je len na partneroch ako ho oživia. Rozhodni sa srdcom😊 Život je krásny, preto ho treba žiť a nie prežívať.

Podľa mňa to máte prechodene. Už dávno ste sa mali niekam posunúť. Aj my sme začínali tak že on doma a ja na intraku, ale fungovalo to. Povedala by som že to boli najkrajšie roky. Potom po svadbe prišlo dieťa a už boli iné starosti. Boli aj krízy, aj ťažšie krízy, ale ustáli sme to. Keď sa pozerám na niektoré moje kamošky a ich manželstva tak som rada,že som nešla zbrklo do rozvodu. My si vyhovuje najviac a vôbec nemám chuť začínať a zvykať si na niekoho odznova. Mám ale šťastie že môj muž nieje alkoholik, nebije má, venuje sa plne rodine a deťom. Nikdy sme nemali problém s peniazmi. Napíš si na papier na jednu stranu klady vášho vzťahu a na druhu negatíva a sama uvidím

@rybkoava 🙂 Dakujem za tvoj pohlad a skusenost 🙂 ViAC menej si uvedomujem ze vsetko je aj tak na mne, zmenit iného človeka nemôzem, len seba a svoj pohlad na vec. ja som taka , ze vsetko chcem vydiskutovat, vsetko priatelovi poviem na rovinu, lebo viem ze komunikacia je dôlezita, on je vsak taky ze moc neprehovorí a nic nechce riešiť, akoby ho to zatazovalo. alebo tomu nedáva dajaky vyznam, a ja sa potom v nom nevyznám. Viem aj ze svadba neni ziaden zazračny den ktorý odstrani problemy a zmeni charakter clovek, ale po tolkých rokoch je fakt nutný posun. CHcem sa len zbavit tych pochybnosti . Neviem či su fakt opodstatnené alebo len fakt priliz premyslam a vytvaam si problemy ktoré tam ani nie su :/

Ono tazko radit, toho byvaleho som videla ako princa na bielom koni, vsetko dokonale, teraz ked sa obzriem spat, on robil od 19, ked sme spolu skoncili, mal 27 a ani cent usetreny. Ja VS studentka som usetrila viac. Manzel by mi aj modre z neba zniesol, nemam vsetko co chcem, ale robi aj posledne, aby sme to raz mali. Moj muz mal pred tym 6 rocny vztah, restiku, farara, svadobne saty a oblek, oznamenia poslane. Rozmyslel si to, vraj so uvedomil, ze s tou zenou nechce mat deti.

@amelie2017 Moja priatel by bol uzasný otec,, tym som si ista 🙂 Ludia ho zboznuju, ale t mozno aj pre to ze je jeden z tych co nevedia povedat nie , a chce sa kazdemu zavdacit co mi kus vadi :D lebo u mna to tak ni je :D mna vie aj odpinkat :D ale toto je najmenej co mi vadi .. mam pocit ked tak pozeram co pisem, ze a tak si musim sama ujasnit co potrebujem 🙂

po 8 rokoch ste už mali mať min. jedno dieťa....alebo aspoň svadbu za sebou....
naša dcéra má 13 rokov - tak dlho spolu bývame, prišiel k nám bývať týždeň pred pôrodom a ako dôvod uviedol že chce byť stále so mnou a svojim dieťaťom...moji rodičia neboli nadšení, ale zvykli si....
8 rokov chodiť s niekým si neviem vôbec predstaviť....keď sa nás deti opýtajú koĺko sme spolu chodili - -tak sa len usmejeme, pretože to sa dá rátať akurát tak na týždne a nie roky....

@sima789 neviem kolko mas rokov ale mam pocit, ze Ty si vo vasom vztahu viac ta co nema moc odzite a bytostne to potrebuje. Mna taketo myslienky napadali v 6r.vztahu (uz ukoncenom samozrejme). Boli sme spolu od mojich 18-24. Laska jak hrom. A zrazu po tych 6 rokoch vlacenia sa s nim mi vsetko pripadalo rovnake, bez zmeny (aj ked vzrusa sme mali ajajaj....nemyslim tym len v posteli). Tiez ma prepadavali myslienky "ze boze toto bude uz navzdy moj posledny chlap v zivote a potom uz nic?, takato nuda?". Privolala som si tym rozchod ,vyslala som tu prosbu asi do vesmiru 🤣 lebo som bola vyslyšana. Našiel si inu. Asi to citil rovnako, len mi to povedal až po rozchode,že to bol už len zvyk. Ja som sa vyrevala, prebudila z letargie, poobzerala sa po svete a zistila že som mlada a život by som si dosť skoro zabila (na to aka som blazniva povaha...to by ma zabilo tak skoro si dať reťaz na krk v podobe obručky)..... Užila som si single život, zabavu, pracu......,nakoniec našla "nechtiac" terajšieho manžela (aj keď som nehľadala,lebo som nemala zaujem o važny vzťah😂). Tym Ti chcem povedať, že tie myšlienky Ta asi pre niečo prenasleduju.... Ked si starsia a vyzretejšia tak nudu a zvyk neberieš negativne ale ju pomenuješ ako stalosť, istotu, zazemie. Ked sa s tym nevieš zmieriť, tak s tym niečo urobiš . Kym si mlada a bez deti tak sa to da. Robiť ale take rozhodnutia s rodinou s deťmi , tak je to už samovražda. Takže skor rozmyšlaj o svojich potrebach, nenaplnenych snoch, dovodoch prečo takto zmyšlaš.....lebo len za to ze sa vydaš život nebude automaticky vzrušujucejši, ale ťažši a vyžadujuci zodpovednosť. Najma ak pridu deti....potom n
a cuvanie už bude neskoro.

@sima789 niekedy dávno,keď mi niekto povedal,že keď stretnem toho pravého tak to budem hneď vedieť...som myslela,že sú to hlúposti....no mala som vzťah 9rokov...a boli tam pochybnosti a poriadne...za tých 9rokov som nemala ten pocit,že chcem deti,stále tam bolo ešte nie teraz preto,a potom zase pre tamto...nakoniec sa veci tak zariadili,že sme sa rozišli ...po x mesiacoch som stretla môjho terajšieho chlapa. .a vieš čo ti poviem? Neuveríš,ale ja som po 2tyzdnoch vedela,že on je ten s ktorým chcem byť,s ktorým chcem mať rodinu a zostarnúť....teraz sme spolu,máme krásny dom, synčeka...má zamilovanosť tam stále je...aj s tým stereotypom...no vôbec nám to nevadí....a keď máš takéto pochybnosti.... radšej počkaj,nehrň sa do svadby,hlavne nie kôli tomu, že je ,,určite bude dobrý otec,že je milý, láskavý atď....za muža siho zober,keď si budeš ma 110percent istá,že s ním si vieš predstaviť celý život,mať deti a byť šťastná...to je v živote to najdôležitejšie.

@sima789 hlavne sa nevydavaj ked mas také pocity skúste sa porozprávať hľadať obnoviť to co možno len drieme v manželstve už môže byť neskoro ak sa teraz nikam neposuvate. Treba zistit c to je ci len zvyk ale laska je alebo uz len zotrvačnost. Nebydavaj sa to bztah ak je na bode mrazu nezachráni viem o com vravim. Takže skute sa najst co je s vami držím prsty nechto dotiahnete uspesne dalej do ďalšieho levelu

netreba sa teraz v tomto vrhať do svadby ale ani do rozchodu, podľa mňa by bolo fajn sa o tom pozhovárať otvorene a urobiť spolu niečo pre to aby ten vzťah mal opäť iskru aby tam bola vášeň 🙂

no podla mna tiez tu ide o to prechodenie, uz ste spolu dlho a nikiam to nevedie, mna zarazil fakt, ze v zahranici ste spolu zili a na slovensku uz spolu nezijete? sak to je krok spat u rodicoch byvat kazdy zvlast, nie krok vpred. Mas pracu? mozno aj to ta tazi, ked sa ti v tej sfere po navrate nedari. Ako dlho ste boli spolu v zahranici? Kolkych partnerov si mala pred nim? Ako bolo spomenute, mozno aj to ti neda spavat, ze ake by to bolo s inym a neviem co.. este tak, pokial nemas obrucku, spolocny majetok a hlavne deti, mozes kludne odist kedykolvek. porozmyslaj co chces. On sa ako stavia k vasej terajsej situacii? preco nebyvate spolu?

Som vydatá 27 rokov a stále mám motýle v bruchu...Zažili sme veľa zlého a dobrého a prišli deti a boli znova hádky a starosti. Ale vždy to stojí za to. Treba vydržať ..každá búrka trvá len krátko..😊