Dobry den,
prosim napiste tie, ktore to mali takisto, ako ste to zvladli.
T.j. stahovanie do ineho mesta 400km a novy zivot v nom, nova praca, zanechanie vsetkeho v rodnom meste v 34 rokoch.
Ano, stahovanie kvoli partnerovi.
V novom meste pracu mam, po pracovnej stranke mi je tu vyborne. No inak trpim ako pes🙄
Ako sa da prezit, ze odidete z rodiska, ze proste uz sa nemate kam vratit.
Nevviem sa zmierit s "rozchodom" so svojim mestom. Bude mi tu vsetko chybat, prestahovala som.sa do mensieho mesta o dost. Kamaratky, kolegyne..vsetko tu musim nechat.
A navyse som.introvert, skutocne velmi tazko nadvazujem nove znamosti.
Nejake nove priatelstva nevidim realne, kazdy uz ma svoj okruh znamych.
S manzelom deti zatial nemame.
Tak napíš odkiaľ si a nejaké kočky sa ti ozvú 🙂 ja by som tiež napríklad privítala kamarátku , hlavne bezdetnú 😄 lebo všetky moje majú rodinu a to sa nikdy nikam nedostaneme 😄😄😄
Ja som sa tak isto stahovala z mesta kde som nechala vsetko, ale ja som chcela vypadnut z BA, potrebovali sme zmenu, tak sme isli.. kupili byt, zmenili pracu a fungujeme inde, deti si zvykli a nelutujeme
@melanta dakujem za reakciu. Ja uz tu bohuzial domov mat nebudem, ako fyzicky byt. Preto to tak tazko nesiem.
Ale mas pravdu, budem sa snazit nenariekat.
Keď si odchádzala, tak si predsa zvažovala možnosti či ísť alebo nie. Takže keď príde kríza, spomeň si, prečo si sa rozhodla odsťahovať. Asi aby si bola s mužom, s ktorým máš dobrý život. To je dosť dobrý dôvod. Ostatné príde, keď človek bude pozitívny.
Prosim ta len sa rychlo zbav reci ako "rozchod" s mestom lebo budes plakat do vankusa este 10 rokov. Priatel to bude pocuvat pri kazdej hadke ako si ty opustila svoje mesto a nakobiec ta opusti. Raz si sa rozhodla, tak neplac. Vyriesis to tak ako kazdy. Ludia sa stahuju cez pol planety a nie 400 km. Dnes je 400 km doslova nic. V praci niekoho spoznas, vo vchode, muz nieko spozna atd.
základ je prestať nariekať a brať to ako skvelú novú príležitosť 😊 ja som sa presťahovala do mesta 100 km vzdialeného od vtedajšieho bydliska a neviem si predstaviť, že by som sa takto ľutovala a smútila za tým, odkiaľ som odišla... všetko je o uhle pohľadu, tiež som introvert, ale vďaka rodine a priateľom môjho muža a aktivitám, do ktorých som sa zapojila v novom meste (napr. navštevovala som kurz salsy) som spoznala nových ľudí, čo mi ešte viac pomohlo sa do nového mesta adaptovať 😊
Mne sa tiez tazko odchadzalo,dlho som bola smutna,aj ked som sa tesila do noveho mesta,mam rada zmeny,ale v kutiku duse som stale trpela. Ono to chce cas,nejde to zo dna na den. Postupne som si zvykala a postupne nasla kamaratov. Na druhej strane nie kazdy si zvykne na mensie mesto a nepocuvaj rady ako musis byt spokojna,lebo ine by sa isli stastim potrhat,ked vypadli z rodiska. Kazda sme ina,kazda zmeny preziva inak. Necit sa previnilo preto,ze ine si hned zvykli a tebe to trva dlhsie.
@marca12 ❤️ dakujem za mile slova.
Mne dost pomohlo chodit na turistiku v okoli a zamilovala som si ten kraj a nadhernu prirodu.
kým urobím taký (pre teba zrejme smrteľne vážny) krok, že sa presťahujem do iného mesta, zvážim si všetky pre a proti. To PRE, že si tam išla kvôli partnerovi zrejme prevážilo všetky PROTI. Tak si to namiesto fňukania vychutnávaj! Keď sa prestaneš ľutovať a nastavíš sa pozitívne, klady nového miesta prídu samé, ani sa nenazdáš. Alebo máš aj druhú možnosť: opustiť partnera a dobrú prácu, pretože "nevieš prežiť odchod z rodiska". Potom len budeš mať dôvod fňukať - ale bude to v rodisku, tak fajn, nie?
@danica2711 Mne take fnukacky za mestom pridu ako neprestrihnuta pupocna snura. Nepoviem keby sa stahuje do Brazilie, ale 400 km?
Však ale zostávas tu na Slovensku, čiže žiadna jazyková bariéra, žiadna zmena kultúry a spoločnosti
Tak načo takéto fnukanie? Čo máš 4 roky? Veď sa pozeraj dopredu že nove mesto, noví ľudia, priatelia, s tvojim prístupom budeš fakt 10 rokov smrkat do vankúša
Na fcb sú rôzne skupiny, ak budeš chcieť tak si rýchlo nájdeš priateľov, ale ako píšem, ak budeš chcieť
@pribinak dakujem, snazim sa nato pozerat vacsinu casu ako pises. Len kto nezazil, nepochopi. Ze tu napr nechavam dlhorocne kamaratky s ktorymi o sebe vieme vsetko.
Ja som sa tesne po 30 stahovala z KE do okolia BA, tiez kvoli partnerovi. Som tu rok a pol. Kamosky som si nasla v praci (2), dve na stanici v nasej dedine (oni si nasli mna!, postupne, ale nastupujeme na vlak maximalne 5) a hlavne, prebrala som vela priatelovych kamaratov a jeho partie. On je extremny extrovert, takze tych partii ma viac, podla roznych zaujmov a proste ma zoznamuje (aj tie partie obcas prepaja a spaja). V KE mi ostala jedna velmi dobra kamoska, s tou som obcas v kontakte telefonicky, alebo cez spravy, tak 3x do roka tam aj idem a vzdy sa stretneme 🙂
Partner nema kamaratov? Aby si sa spriatelila s nimi, pripadne s ich partnerkami? V praci, ci na inych miestach, kde travis cas, si nevies niekoho najst? Susedov v podobnom veku nemate?
Ono, priatelstva v dospelosti uz nikdy nebudu take silne, ako tie, co mas od malicka/skoly/vysky... Ale stale mozu byt fajn. A Tvoj partner bude Tvoja najvacsia opora (mal by byt, tak snad takeho mas).
Rodné mesto je len "zbytočná" emócia. Ak aj na novom mieste máš prijateľné podmienky na život, čo podľa Tvojich info máš (bývanie, práca, partnerský vzťah) .... hľadanie kamarátov a známych je len otázkou času.
My sme sa tiež presťahovali z mesta na dedinu (150 km) a manžel bol rodákom 45 rokov a dnes si nesťažuje a nesmúti za rodiskom. Na novom mieste sa mu páči, žijeme v harmónii, dokonca si dovolím tvrdiť, že ešte aj lepšie ... máme na seba viac času. Žijeme podstatne kľudnejší a menej hektický život.
400km nie je ziadna hroza, v klude mozes kazdy druhy vikend chodit domov. A ste stale v kontakte cez messengeri a podobne. Ak mas novu pracu, tak postupne si aj tam najdes znamych. Potom muzova partia, urcite tam maju aj ostatni frajerky.
Daj tomu podla mna rok, ze sa nebudes uzatvarat do seba ale bdues v ramci moznosti otvorena ludom a uvidis.. 🙂
Ak to nebude dobre ani po roku, tak potom by som riesila ze co dalej.
Ja som odišla žiť na pár rokov do zahraničia, v čase keď bol internet v plienkach a telefonovanie stalo majland
Neľutujem. Chcela som vidieť svet, nove krajiny, kultúry, prírodu a aj nových ľudí
A spoznala som aj svojho muža 🤣🤣🤣
Pozri, daj tomu šancu, ale to fakt musíš zmeniť prístup
Držím palce
@lopka1313 dakujem. Ano, manzel je tiez extrovert. Takto to riesim, ze chodime s jeho kamaratmi.
to je len obava z noveho. Budes mat kopu prace so zariadovanim noveho byvania, zistovanim co kde ako kto s kym. Nebude cas na lutost.
Stahovala som sa, ale z mensieho do vacsieho. Pre mba to bolo hura konecne zmena, konecne nie malomestiaci. A potom z centra na okrajovu stvrt, skoro ako dedina a vies co tiez dobre. Dolezite je, zemate hniezdo a mate sa radi, viac vam netreba kdekolvek
Ahoj ved ak máš dobré kamošky v rodnom meste, tak ich určite môžeš isť navštíviť a prespať tam. Ja som sa s mužom a dcérou sťahovala za posledné roky 4x a našli sme si kamarátov všade a sme v kontakte stále. Ber presťahovanie ako šancu na nové priateľstvá. Tiež nie sme extroverti a už máme po 40, ale sťahovanie nás naučilo byť otvorení zmenám a novým priatelstvam. A s najlepšími kamošmi sa stretávame alebo voláme aj keď sme roztrateni po svete. Drž sa a teš sa z toho čo ti život prinesie a hlavne nie si sama, ale s partnerom
kočky, ozivim temu.. mam otazku, stahovali ste sa niektore s pubertou do 300 km vzdialeneho mesta? Ako to zvladli? Predsa kamaratske väzby su ine v puberte a ine v 3 rokoch
Ja som sa kvôli mužovej práci odsťahovala z Bratislavy do Stockholmu. Základ je prestať nariekať. Aj ja som v súkromí introvert, ale napríklad vo fitku som už kontakty naviazala. Vôbec nie je pravda, že každý má okruh kamarátov a teda nové nie sú reálne. Ja mám viac ako 40 a bežne nadväzujem aj nové priateľstvá. Venuj sa okrem práce a partnera aj aktivitám, kde môžeš spoznať nových ľudí. Jazykový kurz, zumba. A ešte jedna vec. Ja som odchádzala s tým, že môj muž je pre mňa viac ako kamarátky, ktoré v Bratislave zanechávam. Od septembra som bola v BA už 2x. Ty si 400km, každý mesiac môžeš ísť na víkend domov.