Viete mi prosím vás niekto vysvetliť čo je toto za trend? V poslednom období som sa viackrát stretla s pojmom "bývania na skúšku" a nerozumiem tomu. Aj u ľudí o dekádu mladších, aj u ľudí zrelých, uz po rozpadnutych manzelstvach,aj tu na nete sa množia častokrát rady typu "veď skúste spolu žiť a uvidíte". Akože čo je treba vidieť a skusat? Veď buď s niekým chcem byť a budem s ním s vedomím všetkých tých veci,ktore spoločné bývanie prináša alebo sa do toho radšej ani nebudem púšťať,keď som si vedomý nejakých pochybností. Čo je treba na tom skúšať? A dokedy? Donekonečna? Alebo na čom má byť postavený vzťah,aby ľudia išli do toho bez kalkulu a rozmýšľania či vyjde či nie? Naši rodičia neskúšali nič,nežili spolu a mnohí ostali spolu do smrti a toto je čo teraz za móda skúšania? Vymením ako špinavé ponožky keď mi niečo nevyhovie a idem ďalej?
Ja to tiez neuznavam, ale respektujem, ak to niekto tak chce. Je to aj pteto, ze sa dnes ludia poznaju malo alebo povrchne, len cez pisanie, nezazili toho druheho v roznych situaciach, tak ich potrebuju navodit pocas spolocneho byvania. Som toho nazoru, ze ak niekoho milujem, tak ho milujem aj s jeho nedostatkami, ani ja nie som dokonala a som pristupna komprimisom. Len to bohuzial vela mladych ludi nedokaze a maju potrebu bojovat voci partnerovi. Ak si partnera vyberam zodpovedne, nie len preto, aby som niekoho mala, mame rovnake nazory na styl zivota, financie, vychovu deti...a nenahovaram si nezmysly, ako sa po svadbe zmeni a ako ho dieta zmeni, nevidim dovod zitia na skusku, ani som to nikdy nerobila. Ale musis uznat, ze nasi rodicia zostali casto spolu preto, lebo by to zena s detmi financne nezvladla, pripadne z nabozenskych dovodov, vela zien v manzelstve roky trpelo aj s detmi, nebolo to vzdy o tom, ze boli spolu stastni az do smrti
Konečne je svet otvorenejší a ľudia majú možnosť vyskúšať si, či je tá daná osoba pre nich naozaj vhodným partnerom. Kedysi šli do neznáma a tie manželstvá síce vydržali, lebo sa to tak patrilo, ale aké boli? Chlapi chlastali, ženy doma čušali a trpeli. A aj tak mali ľudia nemanželské deti, podvádzali sa, klamali si, chlapi ženy mlátili.. Podľa mňa je skvelé vyskúsať si žiť s niekým, zistiť, aký je v bežný deň a nie len vyštafírovaný na rande. Hlavne to otvorí oči po finančnej stránke. Počas randenia a stretávania sa u rodičov sa nemá moc ako ukázať, či je partner lakomý, sebecký alebo naopak rád rozhadzuje na hlúposti. Alebo či je bordelár, alebo prehnaný puntičkár. Alebo ako skutočne trávi voľný čas. Či je naozaj ochotný deliť sa o domáce práce, ako tvrdí. Či vie naozaj raz za čas niečo uvariť. A rovnaká vec platí aj o výchove detí. Nevidím nič zlé na tom mať najskôr dieťa, zistiť, ako sa k tomu celému muž stavia, ako sa stará, ako vychováva. A následne sa rozhodnúť, či s ním naozaj chcem ísť do právne záväzného zväzku.
Nie je to móda. Robí sa to dosť dlho a je to veľmi praktické. Vtedy uvidíš, ci s tým človekom dokáže žiť pod jednou strechou. Z chodenia sa nemáš ako dozvedieť jeho návyky a zvyky z domu, jeho reakcie a jeho správanie na dané podnety. Len hlupák a večný optimista si myslí, že keď nájde niekoho cez internet, alebo na ulici, a bude sa s ním pol roka stretávať raz za týždeň, ze budú spolu šťastne žiť až do smrti. Voľakedy sa neskúšalo. Voľakedy ženy trpeli 20 30 40 rokov v manželstve, trpeli deti, boli ekonomicky odkázané na manžela, nemohli nikam odísť. Keď sa im nepáčilo dostali pár po hube. Takže áno, je to veľmi rozumné. V minulosti bolo mnoho nešťastných manželstiev, chvalabohu v dnešnej dobe už zeny nie sú tak závislé na mužoch. Samozrejme nie vždy je to pravidlo.
akoze ja som napr rada ze som s mojim muzom byvala pred svadbou cca dva roky 😄 ja keby zazijem taky sok po svadbe, aky som zazila ked sme spolu zacali byvat, tak asi upadnem do tazkej depresie 😂 za tie dva roky sme si presli krizou, aj peknymi vecami a mohli sme si povedat, ze ano vieme o sebe vsetko a mozme sa zobrat...predtym sme totiz chodili do skoly na vysku a mali sme viacmenej vztah len na dialku, cize aby sme vedeli ci chceme byt spolu navzdy museli sme poznat tie stranky cloveka, ktore sa ukazu az po spolocnom byvani...
Ja som skôr mala na mysli také vzťahy,kde to naozaj aj funguje a kde to funguje aj v spoločnom bývaní,že čo to je? Mám okolo seba viac párov,ktoré sú spolu od prvopociatku,užívajú si život,dovolenky a vsetko a nepotrebovali nič skúšať,proste sú spolu je im dobre a ani spoločne bývanie ich nepoložilo na kolena. To je zázrak alebo čo,že niekto proste chce s druhým žiť od začiatku a nie kalkulovať s možnosťou že to "možno nevyjde"?
ano, take vztahu su zazrak, ci uz v sucasnosti, alebo v minulosti.. velmi stastni ludia, ze nasli toho praveho na 1. pokus
Treba to vnímať tak, že skôr by mali dvaja spolu žiť a až potom mať deti. To spoločné bývanie na skúšku, to by malo byť ešte pred deťmi. Nie že randíme, ja bývam u mamy, ty bývaš u rodičov 3 roky, potom sa vezmeme, začneme spolu bývať, do troch mesiacov som tehotná a zistím že ty prdis, grgas, skrabes sa pa po guliach a necistis si zuby a nevieš ani umyť tanier. Preto to má význam.
@ukulela a toto je dôvod na skúšanie??? To sú predsa veci,čo robí každý a predsa s tým treba rátať,osobne toto nepotrebujem skúšať. Buď chcem človeka čo si aj prsné a vrhne alebo budem radšej sám. Toto nie je dôvod na skúšanie.
Naši rodičia neskúšali nič a potom trpeli vo vzťahoch, lebo "tak to malo byť".. no nie ďakujem.. a vôbec, nerozumiem čo koho môže trápiť ako to majú iní doma.. ja som so svojím mužom bývala od prvého rande (boli sme predtým kamaráti) išlo nám to celkom dobre od zaciatku.. sme spolu 16rokov, ale to sme mali šťastie.. som šťastná že som stretla jeho a že som napr. Nebola donútená zvykmi zobrať si svojho prvého vážneho frajera, lebo to by sme už boli rozvedení keďže sme boli totálne rozdielni ľudia len.sme.sa do seba zamilovali..
Ja zase nerozumiem tej mode riešiť životy iných.. lebo predpokladám že ty to doma na skúšku nemáš keďže sa ti to nepáči..
Ja si neviem predstavit kupit byt a ist byvat s priatelom sami mi rodicia povedali skúsite rok a potom môžete riesit nieco vlastne.. ono u nas to bolo tak napriklad že aj moji rodicia byvali 1 rok s mojou starkou🤷🏽♀️A v dnešnej dobe ti nedajú len tak byt ako niekedy že sa to dalo vybavit 💁🏽♀️ A hlavne byty neboli take drahe minule sme to rátali 2 izbovy byt čo ma starka tak stal vtedy na € 11 tisic teraz v meste taky byt u nas vynde takych 70-80 tisic... keby je to ako dakedy tak by podla vela rodicov pokúpili byty aj svojim deťom 🤷🏽♀️ A druha vec byvam 100 km od domova lebo sme si to tak vymysleli ( priatel tam pracuje ja tam chodim na VŠ) neviem si predstavit že tam kupime byt kedže po mojej škole tam ostať nechceme🤷🏽♀️
Aké kalkulovanie? Je to obyčajný zdravý rozum. Neprivedie deti do manželstva, ktoré nefunguje a do vzťahu, ktorý nefunguje. To môže urobiť iba úplný blázon. Snažím sa zabezpečiť deťom dobrého otca a mne dobrého manžela. Nebudem kupovať mačku vo vreci. Az taká odvážna nie som. Pozri ako to vyšlo dievčatám, ktoré sa nechali zbuchnúť po pár týždňoch, alebo mesiacoch randenia a mysleli si, že si ulovili chlapa na celý život. Chúďatá deti majú len jedného rodiča, lebo niekto rozmýšľa chtíčom a nie hlavou.
Zažila som si obe situácie:
1. Chodili sme spolu rok a pol, potom svadba a spoločne bývanie. Výsledok? Katastrofa... až keď sme spolu začali bývať vyšlo veľa veci na povrch - čakal, že sa budem o neho starať ako jeho Mamka... všetko ostalo na mne a keď sa mi nepáčilo ručne-stručne mi vysvetlil čo si môžem so svojim názorom robiť
2. Chodili sme spolu pár mesiacov, začali sme spolu bývať a po cca 2 rokoch spoločného bývania svadba. Výsledok? Svojho manžela by som na rukách nosila. Samostatný, zodpovedný a sme si rovnocenní - aj čo sa týka starostlivosti o dieťa, aj domácnosti. Mame krásny, harmonicky vzťah.
Veľa veci človek zisti, až pri spoločnom bývaní...
Presne ta posledná veta to cele vystihuje,ak mi niečo nevyhovuje,tak sa na to vykaslem..a kde sú city toho druhého?V dnešnej dobe sa všetko čo nepovažuje jeden za šťastie a naplnený život rieši odchodom,rozvodom...Ale nikto sa nepozrie do zrkadla,každý vidí seba ako obeť a čo do vzťahu všetko dával,no v skutočnosti je to presne naopak.Takze podľa mna nemôže byt nikto cely život len šťastný,vždy prídu nejaké krízy a potom závisí len od tých zainteresovaných ako sa k tomu postavia...na skúšku nič nefunguje,pretože nežijeme vo filme alebo v seriály!
@stanulienkat toto je veľmi diskutabilné,ved aj manželia,ktorí sú spolu 30 rokov sa môžu rozviesť lebo...nikdy nevieš ako to dopadne a bud v to veríš alebo nie
@radkaradix nebolo to vzdy tak, boli aj velmi stastne manzelstva, ja som ich mala okolo seba dost. Da sa dost odpozorovat aj pocas randenia a stretavania sa u rodicov. Ak mi pocas randenia nikdy nekupi kvety, stoji v kine ako tlk a caka, ze si zaplatim listok sama, tak asi bude lakomec, nie? Ak sa u rodicov po obede postavi, sprace riad, neskor vsetkym uvari kavu, spomenie, ze s mamou umyval okna alebo kosil, ci chystal drevo, tak asi lenivec nebude. Ak dava prednost predo mnou kamaratom, alkoholu, nebude to ine ani po svadbe.
@sorak Ale samozrejme, že aj dlhodobý manželia sa môžu rozviesť. Ale je menšia pravdepodobnosť keď ideš do vzťahu a do bývania s niekým, koho poznáš a koho reakcie vieš predvídať. A stále je lepšie, ak sa rozvediem vo vyššom veku a urobím deťom šťastný a kompletný domov. Keď sa rozvádzajú dlhodobí manželia, je to väčšinou z iných dôvodov, už sa buď spolu proste nudia, alebo si našiel partnera. Nie je to z toho dôvodu, že by bol zlý partner alebo rodič. Teda väčšinou to tak býva.
@stanulienkat este je aj moznost zit nejaky cas bez deti, rok, dva, tri, kym sa zosuladime, nemusi byt kazda hned zbuchnuta. Dnes si sice nemozes naplanovat, kedy sa dieta narodi, ale jeho narodenie odsunut mozes
@elizabet173 Tak áno. Ale väčšina je počas randenia najväčší slušák, najväčší macher, všetko vie urobiť, pomáha mame, vešia záclony, umýva okná. Hotovy gentleman. A keď sa ti nasťahuje do bytu, tak opak je pravdou.
Neber to zase tak tragicky, zrejme ti niekto velmi ublizil, ked vidis vsetko tak cierne. Ved je vela krasnych vztahov, ci uz ziju v manzelstve alebo nie.
ja som so svojim uz manzelom zacala chodit v r. 2010, nebyvali sme spolu, studovali sme, travili sme spolu vsetok volny cas, ale ani neprespavali jeden u druheho ani neskusali byvanie, v 2016 sme sa vzali a teraz mame uz 3r syna a sme uplne ok...otehotnela som pol roka po svadbe
raz mozno dvakrat za cely cas sme riesili vaznejsie veci, ale nic, co by sme neustali...som toho nazoru, ze clovek
sa da spoznat aj chodenim a po svadbe sa zmeni kazdy, aj tie pary, ktore si to “skusali”, lebo po svadbe sa riesia v spoloc. domacnosti uplne ine veci uz no a s prichodom deti uz uplne
A čo autorku na tom tak irituje? Tak je to každého osobná vec, trend netrend. A veľa krát sa ukáže ako rozumná. Spolužitie je určitá vyššia forma vzťahu. A keď si to chce niekto "vyskúšať", prečo nie. Môže sa stať, že zistia, keď sú spolu v domácnosti, že to nefunguje tak, ako si predstavovali. A nekonečné porovnávanie, ako to mali nemali naši rodičia, to už by tiež mohlo skončiť. Tu by stačili len 2 veci - tolerancia a nestaranie sa do druhých. Koľko párov spolu žije roky, funguje to a nezosobášia sa. Koľkí sa zase zosobášia a po roku spoločného života v jednej domácnosti zistia, že to nie je ono a asi to bolo unáhlené. Je to veľmi individuálne. Podstatné je vždy, aby mali ľudia pekný vzťah, ľúbili sa, dobre vychovali deti a bola v rodine pohoda a pokoj. Či už to bolo zo začiatku na skúšku, s "papierom" alebo bez a pod. - to je každého osobná vec. Keby sa každý staral o seba, bolo by o každého postarané 😉 ako sa hovorí...
autorka: a take ze manipulator si uz pocula? Roky sa dokaze pretvarovat a nerobi mu to najmensi problem v randiacom vztahu. Dokonca to na teba nevybali ani hned pri spolocnom byvani. Az casom si uvedomis. A mozes mat vyjasnene cokolvek predtym. A ze ich nie je malo. A toto nie je jedina diagnozka, ktoru randenim, nezistis. No a teda podme k pointe tvojho prispevku: "pointa môjho príspevku a tá je taká,že muž sa častokrát nechá počuť,že "veď skúsime a keď nebude fungovať,nájdem si ďalšiu"? To je čo toto za prístup?" Co je to za pristup? Normalny. Ked mi toto nevyhovuje (a je jedno ci muz alebo zena), tak to ukoncim. Ked si precitas vztahy tu na MK tak väcsina ludi neukoncuje vztah po provom "nevyhovuje mi", casto sa snazia situaciu riesit. Ale hold ked to nejde, tak to nejde. Nuz, a este posledna vec. Nech by to bolo akokolvek s byvanim na hromadke, ked to tak nechces, tak to nerob a ostatnych nechaj zot podla ich predstav. Hovori sa tomu tolerancia.
@stanulienkat v živote sa stane toľko veci s ktorými nikdy neratas a ak príde choroba,chudoba,nevera...tak to všetko zahodis.Každý človek sa vyvíja a dozrieva a keď sa mi niečo nepaci,páci,vadí,nevadí,prekáža,neprekáža treba s tým ist napovrch a v tomto prípade ti nepomôže nejaká skúška ani nič.Mne osobne by sa nepáčilo ak by mi môj partner povedal,že ideme spolu bývať na skúšku...ved to je ako by mi povedal,tak ideme mat deti na skúšku a keď sa mu to nebude pozdávať,tak mi povie “tak toto nie,nechaj si deti a chod,skusim inú”
Konecne niekto, kto to vidi rovnako ako ja😊 u nas nikto nechapal, ze preco nebyvame spolu pred svadbou, ci sme normalni apod😅
Vidim to rovnako ako ty, byvanie "na skusku" mi pride dehonestujuce, ked si predstavim, ze chlap mi povie, vies co, teraz si ta nevezmem, najprv si ta chcem vyskusat, a ak budes splnat moje naroky tak som ochotny si ta vziat...no to teda nie, dakujem😄 ja nie som pokusny kralik 😃 a je to presne o tom, akurat ze ludia si to takto otvorene nepovedia, lebo ved kto by to chcel pocut od svojho partnera🙊 ale presne tak sa k sebe spravaju a je to akoze ok...
Som stastna, ze som stretla muza, ktory si ma chcel vziat bez podmienok, lebo nam bolo spolu krasne, lebo sme mali rovnake predstavy o zivote, rovnake hodnoty a priority...a ktory vedel, ze mam aj svoje zle vlastnosti a aj napriek nim je ochotny 😃ma milovat...a klape nam to spolu uz 15 rokov v dobrom aj v zlom😍
A prečo ti vadí že to niekto chce najskôr skúsiť? Veď ty si rob podľa vlastného uváženia. To čo robia ostatní ti môže byť šum a fuk. Moja kamarátka mala úžasný idylický 6 ročný vzťah, klapalo im to ako hodinky, až do chvíle kým spolu nezačali bývať. Do pol roka sa rozišli. Z chlapa sa vykľul jeden nesamostatný jedinec, o ktorého sa musela starať ako o dieťa. Sám si ani jedlo neohrial a nič po sebe neumyl. A bolo toho oveľa viac na čo za ten čas prišla. A áno, aj toto bol dôvod na rozchod. Jedno šťastie že sa predtým ako išli spolu bývať nevzali.
Este ma napadlo, ze ak sa dvaja nevezmu, len spolu ziju, tak to je tiez na skusku, dvadsat, tridsat rokov? 🙂 Mne keby partner povedal, ze pod, skusime spolu zit, ci nam to pojde, ak ano, vezmeme sa a ked nie, mozeme sa rozist, tak ho poslem do certa.
a mnohi zostali spolu len z ekonomickych dovodov a neboli stastni... kolko bolo manzelstiev, kde proste zostali spolu, lebo rozvod sa nepatril a to sa "nerobi"...
existuje aj nejaka zlata stredna cesta... medzi menenim ako spinave ponozky a zostavanim vo vztahu lebo sme manzelia aj ked nas to oboch ubija....