Nikdy som nemala pocit rodiny
Ahojte . Od malicka som sa nikdy necitila ze mam nejaku rodinu . Otec alkoholik mama nejavila o mna ziadny zaujem , nikdy som nemala ten pocit ze mam niekoho na koho sa mozem obratit . V puberte som sa dostala do partie kamaratov s podobnym zivotom ako ja vyviedli sme kopu somarin a mama sa mi obratila este viac . Teraz sa sice vidime raz do mesiaca sice vravi ze ma ma rada rovnako ako sestru avsak necitim to tak nepohladi ma nepovie nic pekne len vycita chyby z minulosti nestihnem ani prist a uz mi vola kedy pojdem naspat.. . Mam z toho aj psychicke problemy vyhybam sa hlavne hadkam lebo potom mi je velmi tazko vzdy mam obavu ze cokolvek urobim znova pridu vycitky . Ani neviem preco to pisem mozno ze som sa len potrebovala vyzalovat .
Ahoj.
Život sa nedá ninajkovať. Sú obdobia, ktoré nevieme ovplivniť, minulosť tobôž nie. I v harmonických rodinach sa často stáva ze niekto nenachadza vnútorne šťastie, necíti podporu, alebo len vykročí inym smerom a vsetko sa posunie tím zlým smerom. Skús popremýslať o tom v čom si výnimocná, čo i ti ide dobre, v čom máš náskok voci iným. Pestuj v sebe dobrého anjela" a hladaj ludí, ktorí Ťa budú zahrňovať láskou. Rodinu si nevyberás, no napriek tomu vzdy sa snaž zcelovať a vystužovať vzťahy s ňou. Hladaj nových priatelov a cesty, s ktorych budeš mať dobrý pocit. Drž sa
Ahoj, za nič nemôžeš, ani za tu minulosť... Skús sa odpútať od minulosti, nedovoľ, aby celý život s tebou šla... Je to ťažké... Zameraj sa prítomnosť a keď raz budeš mať svoju rodinu snaž sa, aby cítili bezpečnosť a oporu, o ktorú si prišla ty... Hlavne maj sa rada a bojuj s tým čo cítiš, je to všetko v poriadku, čo prežívaš.. Každý máme boj so životom, niektorí aj horšie sú na tom... Tak držím palce a s úsmevom na tvári, netreba sa ľutovať, vschop sa✊🏽✊🏽✊🏽🍀🍀🍀
Ani ja.. ani pocit zázemia,ani pocit rodiny..pri tom keby som im nepomohol, ani neviem čo by vlastne mali..ale žijem s nimi..prídu ku mne ako domov a akoby nič, nevysvetlis..proste rodinu si nevyberieš.. v 18tich som odišiel preč za hranice a po 5 rokoch som sa vrátil.. do toho istého, nič sa nezmenilo..ani po 20tich rokoch... po xy pokusoch...ak chceš žiť svoj vlastný život vyber sa svojou vlastnou cestou..oni ti rodinou aj tak zostanú.. ale ty ešte môžeš zažiť všeličo nezavezne na nich.. ja to ľutujem,ale už je neskoro, moc som chcel pomôcť..a stratil som len čas..mohol som žiť po svojom a občas ich ísť pozrieť ako je to v normálnych rodinách..
Tiež som mám rovnaké otec alkoholik išla som do ústavu. Z priateľom z ktorým som bola dlho cca 10r..sme sa rozišli lebo ten mi nikdy nedal pocítiť že som doma len manipulácia a td..Teraz mám noveho priateľa a čakám či to budem cítiť pri ňom 🤣😲..mám z toho všetkého Panické atakyt úzkosť no čo už.. necitit sa milovaná dosť boli a hľadať u seba tu lásku je naozaj na dlhú trať.😳no niekedy to môže trvať aj celý život..
