Nie som človek do tejto doby
Ahojte, mam problem , ktory ma trapi, ale nemam sa v podstate s kym o tom porozpravat, lebo odpoved kazdeho znie. Bud rada, ze mas pracu, ved je taka doba atd. Som 2 roky po materskej a pracujem. Cesta do prace mi trva 1,5 hodiny. V poslednej dobe mam pocit, ze to nezvladam, strasne mi chyba dcerka, pridem domov o siestej, urobim par veci a je vecer. Navyse sa s nou chcem hrat,ist von, potrebujem navarit, nieco porobit v byte. Manzel pomaha, kazdy den chodi pre nu , len mne chyba, chyba mi ten cas. Ze vlastne s ucitelkou travi viac casu ako s vlastnou mamou. Neviem ci je to nahoda, ale vo svojom okoli mam hodne ludi, co stihaju chodit pre dieta, maju biznis, stihaju kruzky. Pripadam si ako neschopny clovek do tejto doby. Mam pocit, ze tato doba nepraju priemernym ludom, ktory nemienia robit karieru, nevedia 5 jazykov a nemaju 2 vysoke skoly. Mam pocit, ze ked to takto pojde dalej skoncim s nejakou depresiu, proste som neni stavana na tento styl zivota. Ma niekto z vas podobny problem. Pekny den
@bobulka34 Poznám stále viac ľudí ktorí nie sú vhodní do tejto doby. Ja k nim patrím tiež. Mám možno to šťastie, že sme obaja na voľnej nohe, to však neznamená že máme viac času. Ja som jednoducho tvrdo určila priority pre svoj život, v piatok pracujem doma a víkend venujem výhradne domu, záhrade, deťom a manželovi. Moje pracovné okolie už si zvyklo že cez víkendy proste pracovné veci neriešim a ak to niekomu príde divné, vždy mu poradím, nech sa nad tým zamyslí. Nakoniec každý uzná že to je vlastne správne. Ja si za tým stojím a som presvedčená že to tak má byť aby som ja bola spokojná. Lebo to je najdôležitejšie. Keď som spokojná ja, je spokojná aj moja rodina.
Možno by ti pomohlo zmeniť prácu, alebo dohodnúť sa s manželom že budeš pracovať na skrátený úväzok ak to finančne utiahnete. Vždy má podľa mňa väčšiu hodnotu byť o dve hodiny denne viac so svojim dieťaťom ako drieť a trápiť sa celý rok aby som cez prázdniny mohla dieťa zobrať na desať dní do tureckého turistického veľkovýžeru a presviedčať samú seba že za toto treba bojovať.
Ja viem že nie je ľahké prežiť s hypotékou a v tak náročnom svete aký je dnes, ale ľutovanie nikomu nepomôže, treba zobrať rozum do hrsti a pošpekulovať čo by sa s tým dalo robiť.
@bobulka34 Ja tiez nepatrim do tejto doby. Nedavno som sa koli detom vykaslala na robotu. Citim to inak ako je dnes bezne, nemam chut aby deti travili vacsinu dna v skolke, v druzine, prazdniny kade ,tade, a pocas chorob ich vlacit k babkam, len aby som ja mohla byt v praci a budovat karieru, kt. pre mna nema cenu.
ahoj, my sme na tom financne veeeeelmi natesno, ale pokial sa to aspon trochu da, som s malymi doma, a planujem doma aj ostat, preve pre toto, s muzom sa zhodujeme v tom, ze dieta ma byt s rodicmi a basta 🙂 a mozno mame stary srot namiesto auta a na dovolenke sme neboli este nikdy vlastne, ale deturence su pre nas dolezite, ak ti to nevyhovuje jednoducho s tym sekni, rozmysli si, co budes v zivote viac lutovat, ci to ze si prepasla dcerkine detstvo alebo ci to, ze si nezarabala prave najlepsie.... jednoducho ostan doma alebo si najdi poloveicny uvazok ak pre teba zarobok nie je absolutne nevyhnutny na prezitie 😉 nemyslim si ze budes lutovat 🙂
Hmm,moja tema tiez. ja sa sice stazovat nemozem, vacsinou odchadzam z prace pred stvrtou a deti chodia na 1 spolocny kruzok 2x do tyzdna + starsia dcerka ma este skautng raz do tyzdna. Ale aj to sposobi, ze sa 3x do tyzdna stretneme vsetci doma pred siedmou vecer a to uz vela casu nie je. Ale preco brat detom tie kruzky, ze? Bavi ich to, nie je to drina smerujuca k vrcholovemu sportu. Tie zvysne dva dni sa snazim vyuzit k ich prospechu, snazim sa si tam nepchat kadejake "uzitocne" veci ako nakupy a podobne. To ma potom dostava do stresu, lebo su veci, ktore holt treba spravit a musim si na ne vyzlenit cas inokedy. Ten jeden den, ked je dcerka na skautingu sa malemu (6r) snazim spravit tak, aby sme boli iba spolu. Ale da mi to niekedy poriadne zabrat odist z prace pred stvrtou ...
Ale musim s Tebou, boboulka34, suhlasit, ze to je velmi malo byt s dcerkou az tak neskoro vecer. Mne by to chybalo. Neda sa skratit pracovny cas o 1-2h? Jasne, prides o cast zarobku, ale ziskas cas. Praca by mi chybala, uz len kvoli stretavaniu sa s ludmi a nejakej mozgovej cinnosti. Deti tiez potrebuju byt s rovesnikmi, casom pride aj skolska dochadzka (ta sa nas uz tyka), ide "len" o to, nastavit si nejake hranice.
Peniaze ziskane pracou povazujem za dolezite, viem sa zdrzat mnohych veci, ale nechce sa mi uvazovat, ci mi zostane tento mesiac na nove topanky (tie stare sa rozpadli) ak kupim topanky detom ... To ma privadza do stresu ...
Mnohe pary si najdu cas - tyzden-dva do roka - ked chodia sami niekam prec bez deti. Je to uzasne, urcite to vztahu prospieva, ale neviem si to predstavit, ked som zamestnana na plny uvazok as detmi som tak malo.
@bobulka34 ja ti rozumiem .
Ja som tá čo má dve vysoké škoy a ovládam jeden jazyk ........ a som uštvaná ako hovado. Za prácou cestujem po celom Slovensku , mám tri deti, dve v puberte a jedno dvojročné. Domov chodím najskôr okolo pol šiestej , niekedy omnoho neskôr .Manžela mám na týždňovke.
Doma ma čakaju hladné deti a dvaja psy.
Som s deťmi menej ako by bolo treba, ale potom sa im intenzívne snažím venovať a to hlavne cez víkendy, a to bud spolu varíme, alebo ideme na výlety, alebo sa intenzívne hádame 😀, jednoducho všetko je intenzívne,
Nemyslím si že ľudia ktorí podnikaju stíhaju, nestíhaju a na domáce práce a na vodenie do krúžkov maju ľudi , opatrovateľky a tak. Ak sú to notmálni rodičia , tiež si myslím že sa u nich objaví pocit viny občas.
Lenže nedá sa aj finančne zabezpečit a aj byť doma.
jedinu výhodu mám oproti tebe asi v tom že niekedy pracuejm doma a vtedy si aj po deti zbehnem autom , malu vyberiem z jaslí skôr a ideme niekam si sadkať, alebo si doma urobíme dobru papku .