Nie pozitívne zmeny po narodení dieťaťa
Ahojte, ide o to že s manželom odkedy je dieťa sa všetko zmenilo.. to poznáte asi všetky... keď sme sa spoznali bolo všetko krásne, bláznivé, zamilované. Aj po roku, dvoch, piatich a ja som mala istotu že je to ten pravý.Nebývali sme spolu, lebo ja som študovala VŠ. Žila som si taký VŠ život, cez leto som pracovala v zahr. aby som mala dosť peňazí, mala som dobré známky, venovala som sa sebe, mala som ciele, túžby, ambície.. také tie normálne že s týmto ,,pravým,, budeme mať obaja dobrú prácu, zabezpečíme bývanie, založíme rodinu a budeme šťastní.. Tak aby som tento proces urýchlila po bc som prešla na externé... hneď ako som skončila bc, to buchlo.. tehotná so slzami v očiach že som stratila možnosť ísť sa venovať kariére, svojmu rozvoju, cestovaniu, a všetkým týmto výsadám slobodných bez záväzkov.. že na to jednoducho musím zabudnúť, zabudnúť na to čom chcem a byť dobrou mamou... keď sa to dozvedela mama, celé tehotenstvo som nepočula od nej pekné slovo, aj keď pred tým bol náš vzťah pekný.. už bez toho som sa cítila zle, no keď som zrazu začala počúvať ako to chcem všetko zvládnuť, že to nedám a že patrím k tým najposlednejším, a pod... bolo to hrozné počuť to od vlastnej mami ktorá vždy pri mne stála, zrazu sa mi otočila chrbtom. žiadne peniaze, žiadne bývanie, svadba..Vzťah s terajším manželom sa začal rúcať. Bývanie sa vyriešilo, akurát s tým že som musela odísť od rodiny dosť ďaleko. No nech sú akýkoľvek mám ich rada a toto odlúčenie ma vôbec netešilo. Počas tehotenstva som bola pod neustálym nátlakom rodiny, partnera a aj iných okolností ako to že som musela robiť skúšky, prerábala som do toho byt, robila si autoškolu. Na dieťa som sa veľmi tešila, partner nedal ani náznak toho že by sa tešil, my sme sa len hádali, ja som celé noci plakala z toho všetkého. Myslím že to bolo najťažšie obdobie môjho života. Po pôrode asi mesiac som mala zdravotné problémy, musela som ísť do nemocnice na operáciu. Do toho som musela robiť skúšky, bývať v nezariadenom byte, chystať svadbu ktorá mala byť onedlho, naučiť sa viesť domácnosť a hlavne naučiť sa byť mamou. Dieťa vôbec nespalo, problémy s bruškom. Keďže som bývala ďaleko od našich nemal mi tu kto pomôcť, nemám tu priateľov a ani nikoho tu nepoznám. Keď prišlo dieťa tak vzťah s mamou sa dal zase dokopy, po 3 mesiacoch bol drobec už v pohode. Myslím že aj vzťah s partnerom bol už ako tak ok, a mali sme krásnu svadbu, a to naše malé tešidielko 😅 No teraz je ten vzťah zase na nič, akurát že teraz je to už manžel. Som tu v byte celé dni zavretá sama s dieťaťom, nemám už priateľky, s ním sa nedá rozprávať, nechce sa so mnou rozprávať lebo nechce počúvať moje pocity, čo prežívam. On si myslí že ja to strašne všetko zveličujem a že nič neznesiem. Priateľky tu nemám, lebo nemám na to čas, každú jednu minútu čo spí, alebo po večeroch sa snažím venovať dokončeniu školy, píšem diplomovku, robím skúšky, semestrálky, popri tom domácnosť, malé dieťa, ešte stále nezariadený byt. Neviem čo je oddych. Minule ma porovnával s maželkou jeho naj kamaráta, že ona ho čaká doma z práce aby mali orálny sex. 🤐 Sex máme čas od času, veľa krát nechcel tak ma to odradilo a väčšinou som aj tak večer už úplne unavená. Dokázala by som zvládnuť všetky tie starosti , no mne len vadí on, že sa mi nevenuje, pred tým bol pozorný, romantický, vedeli sme sa super porozprávať, zabaviť. Dnes mi napríklad v obchode povedal že sa nevie dočkať kedy zase odo mňa odíde zase preč do roboty. Takže 6 dní bol v robote a na ten siedmy vzal malú a šiel na celý deň k rodičom, ja som celý deň upratovala, prala, varila, zacvičila som si a chcela sa učiť ale už som fakt nevládala. Inak je skvelý otec, je v pohode akurát že ten náš vzťah v kombinácii s tým čoho všetkého som sa musela vzdať, čo všetko musím každý deň urobiť, a aj tak mám pocit že školu nezvládnem, že som non-stop sama. Neviem čo s tým teraz, som už úplne na dne. Som sa tu nejak rozpísala 🙂 píšem to sem aby som zistila názor niekoho nezainteresovaného, či naozaj robím veci zle tak ako tvrdí manžel... resp. ako by ste riešili stiuáciu vy... aj keď mne už stačí len to že som sa tu niekomu vyrozprávala
zvladas toho naozaj dost, klobuk dolu.. musi byt tazke nemat nikoho, s kym by si sa porozpravala, pozdielala o svojich pocitoch. nemas aspon kamosky na telefon? mne pomaha vyrozpravat sa aspon telefonicky. co sa tyka tvojho manzela, skus aj ty pochopit jeho, aj pre neho sa vela zmenilo, cely den pracuje, tesi sa domov a tam ho caka unavena manzelka, plna negativnych emocii, ktore potrebuje 'dat von'. aj ja byvam niekedy taka unavena, ze sa so mnou 'neda vydrzat', vtedy MM radsej vezme deti a ide s nimi von, lebo svojim negativizmom kazim naladu aj jemu a chapem, ze sa mu vtedy nechce byt so mnou..
viem, ze je to tazke, ale ak je problem v tomto, tak sa skus niekedy zastavit a nenechat sa prevalcovat tym vsetkym, co na teba dolieha.. aspon na chvilu to vypnut a pocuvat manzela, byt tu pre neho a uzit si jeho pritomnost...
drzim palce a verim, ze to zvladnete
ja mam predskolska, byt nemame zariadeny poriadne doteraz, no co, su ine priority, cuduj sa svetu, navstevy to zvladaju dobre, celkom radi sem chodia ;)
domacnost, tak co, ked nie je cas, tak umtvacku nenakozim a nevylozim aj niekolko dni, proste musim robit dolezitejsie, detto ine domace prace
co sa tyka dietata, no ono je v tom nevinne, mam trosku z toho co pises, ze mas nan kapanek nervy
proste je take ake je
trochu sa ukludni, za par rokov budes na seba ukrutne hrda, ako si to vsetko dobre zvladla ;)) a v nezariadenom byte
vies, ak si nervozna a nevrla, tak sa velmi necuduj, ze od teba uteka
priatelov a priatelky si hladaj, to je na tebe, aspin 1-2, aby si mala s kym hodit rec, o inom ako co je na obrazku a ako robi havo
@sophiaso nehnevaj sa, že ti to napíšem tak priamo a možno aj hnusne, ale ja tvojho partnera trochu chápem, že sa teší na to, že odíde od teba do práce. Nemôžeš totiž stíhať všetko to, čo si popísala. Aspoň v súčasnej situácii nie. Lebo nebudeš ani dobrou mamou, dieťa si ťa neužije a bude si ťa pamätať len nervóznu, s manželom to tiež nie je také, aké ste si to predstavovali a ty musíš byť z toho všetkého nesmierne unavená. A frustrovaná, lebo si si všetko predstavovala inak. Nesnaž sa nasilu svojej mame dokázať, že to zvládneš. Možno áno, ale pripravíš sa o krásne chvíle strávené s drobčekom a ak by to trvalo pridlho, ohrozí to aj tvoje manželstvo. Ak by mama mala zase hlúpe reči, tak jej povedz, že tým, čo ti rozpráva, ti absolútne nepomôže a ak ti nemôže pomôcť inak, nech radšej mlčí. Manželovi večer pri vínku povedz na rovinu to, čo cítiš, že si to plánovala a predstavovala si si to inak, že materstvo je oveľa náročnejšie, ako si si predstavovala, ale už si vo finále, tak by si potrebovala trošku pomôcť a o pár mesiacov to bude pre vás oboch oveľa ľahšie, ak budeš mať školu skončenú. Povedz mu, že si vážiš, že je super otec, ale že by si potrebovala pomôcť pri bežných prácach, bodlo by ti , keby ti niekto požehlil, občas poupratoval. Ak to z jeho strany nejde z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti, váš rodinný rozpočet hádam neohrozí, ak ti zaplatí pomoc v domácnosti v týchto hektických mesiacoch. A ty sa snaž ubrať, kde sa dá, žehli len nevyhnutné, alebo to prenechaj inému, navar na dva tri dni, zober z toho pár porcií vždy zamraz, dieťa sa snaž čo najviac vešať na manžela, nechaj ho hodinku oddýchnuť, keď príde z práce a daj mu ho. Je aj v jeho záujme, aby si školu dokončila, bude to prínosom raz pre všetkých. Neplánovali ste bábätko, stalo sa, následky nesiete obaja, lebo ste obaja boli pri jeho splodení. A najmä si nájdi týždenne aspoň hodinku, dve, kedy vypadneš. Nepíš, že nemáš čas na kamarátky, na seba, ten si musíš nájsť, lebo to nezvládneš. A po hodinke v kaviarni so známou, kde trepete o všetkom a o ničom, sa oveľa lepšie učí, ako keď sadáš ku knihe po celodennom maratóne. Vydrž, bude to lepšie, ale nemaj ako prioritu školu, ale vašu mladú rodinu. Drž sa!
mám pocit, že si písala o mne spred mnohých rokov. Tiež škola, dieťa, bývanie u svokrovcov, debila mm - urobil si zo mňa slúžku, násile psych., fyzické. školu som dokončila, s mm sme sa rozviedli, najskôr som od neho ale odišla, a syn je už v súčasnosti dospelý. A ešte školu som skončila len vďaka pomoci mojej mamy. Držím palce....
NEZEHLI, ja som detske veci vobec nezehlila, len pekne vystrete po ususeni poskladala.. upratuj len nevyhnutne, zjednodusuj si cinnosti, spajaj dokopy ak sa da, ako baby vraveli, navar do mrazaku, viac pouzivaj polotovary, var jednoduchsie jedla. Neboj bude lepsie ked skolu dokoncis, aj mala dovtedy vyrastie a zrozumnie...
Najdi si kamosku, aspon po telefone, alebo ked nemas cas chodit po kaviarnach vonku, pozvi ju k sebe na kavu, pokecate, ver ze tie zenske vyrozpravania su super, ja mam na to sestru, muza to nezaujima, moj muz sa chce rozpravat...ale len o tom co jeho bavi, 😉
Ja som sice nerobila skolu, ale asi kazdy clovek prejde nejakym obdobim ked ma toho strasne vela na hlave, neumerna zataz stres, ktory potom nici vztahy. Tiez som si vtedy myslela ze uz to nezvladnem...3 male deti / z toho jedno z poruchou reci a porozumenia a velmi naroce, vrestiace/ tehotenstvo so 4tym, pridali sa mi k tomu zdravotne problemy.. srdce, zhorsena psoriaza ☹ muz od rana do vecera v robote a hned po praci na stavbu, sobota detto stavba, chodil domov v noci, ked sme spali a v nedelu ked sme boli konecne spolu sme sa kvalitne pohadali 😠 😝 😝 Aj on mal vela, praca plus dom, financne starosti, stresy s rodinou ... sa cudujem ze sme to prezili ako tak a ze sme dodnes spolu.. 😕
ale uz sme sa chvalabohu skonsolidovali, veci sa utriasli a pohli k lepsiemu. 😉
vtedy som si casto hovorila vetu z jednej knihy... "ked ti je najhorsie, zlepsenie je na dosah"
@sophiaso aj ja tvojho partnera chapem. Kto by chel dokola pocuvat trosku, co sa neustale len stazuje, ako nieco nestiha, nema, musi blabla bla. Mozno ma toho dost aj bez tvojho neustaleho stazovania sa ako za tvoju situaciu mozu vsetci, len nie ty. Skusila si vypocut aj ty jeho?
Precitaj si po sebe svoje "staznosti" a zacni ich jendotlivo riesit:
- "som tu cele dni zavreta" -- preco? to ta snad muz zamkyna doma aby si nemohla von? Si tam preto, ze SAMA nikam ist nechces
- "ked dieta spi, musim sa venovat skole" -- musis? skola sa da prerusit a dokoncit aj o 2 roky...
- "nemam tu kamaratky" -- ked sedis cele dni doma na riti, tak ako chces stretnut novych ludi?
- "on nie je romanticky" -- prepac, ale keby sa mne neustale partner furt len stazoval na VSETKO, tak by mi tiez nebolo velmi do romantiky, skor by mi zacal neskutocne liezt na nervy
- "vzal dieta prec a ty si cely den upratovala" -- preco? prepac, ale si sprosta sama na seba. Si si mala v prvom rade oddychnut, ist von, zrelaxovat
Zacni so svojim "perfekcionalistickym" pristupom nieco robit, zniz svoje narokyn na seba aj ostatnych . Pretoze to, ze partner je radsej v praci alebo odide z k rodicom, ako by mal byt s tebou, svedci o tom, ze uz ma teba a tvojho neustaleho stazovania sa plne zuby.
@sophiaso nepises nic o tom, ze by doma robil nieco muz a vsetko si si navalala na svoje plecia sama. Nestazuj sa muzovi, ale racionalne si premysli situaciu, zbav sa nejakych zatazi, ktore sa daju odsunut na neskor alebo sa nemusia urobit vobec a muza zapoj do diania v domacnosti, zorad si priority a podla toho konaj.
a to s tou manzelkou najkamarata 😀 😀 😀 taka neexistuje, ver mi. Raz za rok mozno ano, kazdodenne isto nie a pokial maju deti, tak stokrat nie 😝 Alebo nech ti da na nu cislo a mas hned kamosku aj ty 😉
vsetky tu maju pravdu, zazila som to aj ja (skolu, rodinu 2 male deti a dotoho stahovanie a stavba domu) a vtedy som zistila aku mam rodinu a kolko mam priatelov, neboj sa poznam tie pocity zufalstva, beznadeje, strachu, ked skoncis skolu zlepsi sa to neboj. akurat ja som mala super, ze manzel vzdy pri mne stal a pomahal mi ako sa dalo (ale tiez sme sa sem tam pohadali koli vsetkemu) a muzi sa nikdy nechcu rozpravat o tom co my citime aj ja som vela krat pocula od neho pocas toho obdobia, ze vsetko prezivam a vsetko chcem naraz a vela 🙂 Drzím ti palce a uvidis ze potom sa ti to bude zdat vsetko banalne. 😉
@sophiaso každý ti napíše niečo iné...Pre mňa je napr. to, čo musíš zvládať, úplne normálne. Tiež som ďaleko od rodiny, bez výpomoci rodičov, tiež som si dopĺňala vzdelanie pri malých deťoch, písala diplomovku, mladšia dcérka mala pol roka, dokončovali sme jeden dom, teraz, keď sú deti trochu väčšie, dokončujeme druhý (presťahovali sme sa), manžel pracovne veľmi vyťažený, často mimo domu, ja robím z domu, aby som stíhala aj deti a domácnosť, tiež mi a nie len mne, ale aj manželovi chýbajú romantické večery a nejaký čas strávený len vo dvojici. Ale tak to proste momentálne je a treba to tak brať. Riadim sa múdrymi slovami Sv. Františka z Assisi: Bože, daj mi pokoj, aby som prijal to, čo nemôžem zmeniť a daj mi odvahu zmeniť to, čo zmeniť môžem a mám a ešte mi daj múdrosť spoznať ten rozdiel." Manželovi sa možno zdáš príliš umrnčaná, možno to, čo ty popisuješ ako rozprávanie o svojich pocitoch vníma on ako večné sťažovanie sa a lezie mu to na nervy. Skús to prestať robiť, aj tak je to len mrhanie energiou a vlastne sa v tom tak viac rochníš. Hlavu hore, naber dych a energiu a do toho. Je to náročné obdobie, ale aj to prejde a bude lepšie.
Si velmi sikovna a cielavedoma ked dokazes studovat popri dietati 🙂 To by nedala kazda. Mysli na to co touto tvojou sikovnostou ziskas, nie co si dietatom stratila. Nikde nie je napisane ze vtedy by sa ti tvoje predstavy o kariere a byvani aj splnili. Pozri na manzela- aj ten sa zmenil. Zmen sa aj ty. Zacni si uzivat zivot tak ako ide. Budes mat ukoncenu VS, mas zdrave dietatko. Ver mi ze tu je vela mamiciek ktore by chceli mat toto co ty 😉 k manzelovi sa vyjadrovat radsej nebudem... Drzim palce!
@majulienk veru...koľko ľudí rieši oveľa ťažšie problémy.
@sophiaso vďaka robí zázraky, keď na mňa prídu také tie pocity, že aké to ja mám ťažké - nie, nemám. Mám perfektný život, máme zdravé deti, my sme zdraví, máme vzdelanie a všetko, čo k životu potrebujeme. Máš to podobne, buď vďačná za to čo máš - to ťa vzpruží a nasmeruje tvoje myšlienky úplne iným smerom.
@sophiaso si šikovná, neboj hlavu hore, všetko bude v poriadku. skús sa psychicky pozbierať, motivuj sa niečím pozitívnym. ak môžem poradiť, manželovi nemusíš vešať na nos všetko, ak máš nejaké problémy, povedz to radšej mame alebo napíš nejakej bývalej kamarátke. vieš chlapi rozmýšľajú inak... nejaká staršia babka vravielala, nikdy neukáž chlapovi svoje slzy-a niečo na tom naozaj bude.... v prvom rade by som sa ja snažila dokončiť školu, aby si si v budúcnosti mohla nájsť lepšie platenú prácu a byť tak finančne nezávislá od manžela. ako vidím zvládaš popri škole aj dieťa, klobúk dole. tvojím manželom sa teraz moc nedeprimuj... ja by som sa viac zamerala na seba, aby som doštudovala a popritom vychovávala dieťa. to že sa tvoj muž zmenil, má určite nejaký dôvod, ale to ho neoprávňuje sa takto hnusne k tebe správať. takže, daj sa dokopy, mysli pozitívne... kamarátky nájdeš ľahko cez dieťatko, skús ísť do nejakého materského centra alebo niečoho podobného, tam určite stretneš kopec mamičiek s detičkami aj v tvojom veku...držím palce, neboj sa, časom sa dá všetko do poriadku 🙂
dievča, zmenilo sa všetko, zmenila sa situácia, zmenila si sa ty, pribudlo dieťa. Tak prečo sa čuduješ, že sa zmenil manžel? Oprávnene by si sa mohla čudovať, keby si sa nezmenila ty vo vzťahu k nemu. keby ste mali na seba rovnako veľa času, rovnako málo hádok, atď. Nemáš dokonalého chlapa, ktorý ostane rovnako dokonalý bez ohľadu na okolnosti. Taký neexistuje. každý sa musí prispôsobiť danej situácii.
Nevieme objektívny pohľad na vašu domácnosť, na tvoje vedenie domácnosti a starostlivosť o dieťa. Nevieme, ako často varíš, atď, atď. Možno rady, že sa máš menej starať, sú úplne mimo. Opäť by to chcelo iný pohľad na situáciu, nielen tvoj subjektívny. Ako ti tu aj iné písali, pre mnohé ženy sú tvoje povinnosti štandard a áno, je nezvratný fakt, že mnohé ženy nezvládajú samé seba, svoj time-management. a keď sa majú starať o iného tvora (dieťa), tak sú v koncoch a ničí ich to. Nedokážu si zadeliť čas, nedokážu mať systém, dokážu iba hysterčiť a sťažovať sa. Ženy s viacerými deťmi sa iba pousmejú nad tým, ako nezvládaš jedno normálne dieťa.
Ale je veľa opačných prípadov - prehnane puntičkárskych s prehnanými nárokmi na samých seba. A keď im to nevychádza (kvôli absencii systému a chýbajúcej optimalizácii nárokov), tak opäť hystéria a sťažnosti. Žehliť detské veci? nežartuj... Nemusíš byť dokonalá matka. Dieťa môže plakať, to nie je vizitka zlej matky.
A na záver - možno ma odsúdite, ale v manželstve je najdôležitejší vzťah manžel + manželka. Oni musia byť na 100% spolu. Ale ak manželka dá na prvé miesto dieťa, potom viac či menej dlho nič, a potom manžel, tak to nebude dobré (alebo ak manžel dá na prvé miesto prácu, tak detto). Nebude jednota vo výchove, manžel nebude plniť predstavy manželky, budú rozpory, hádky, a často to končí rozpadom manželstva. Pritom stačí mať správne nastavené priority. A na vzťahu treba pracovať.
@sophiaso život je otázkou priorít - tak si trošku uprac v tom, čo je pre teba naozaj dôležité, čo počká a bez čoho sa zaobídeš a rieš to postupne...
školu potrebuješ nevyhnutne dokončiť teraz? nedá sa prerušiť na nejaké obdobie? koľko ti zostáva do konca? je to aspoň nejaký lukratívny odbor alebo budeš miliónty absolvent sociálnej práce?
nezariadený byt - neviem, čo si mám pod tým predstaviť... spíte na dlážke alebo len nemáte vysnívané vstavané skrine? je to tak akútny stav, že nepočká 2-3 roky, kým začneš pracovať a bude sa vám finančne lepšie dýchať?
domácnosť - tiež sa dá ubrať, nemusí byť každý deň čersvo navarený obed o 4 chodoch, žehlenie tiež nie je nevyhnutnosť, ponožky štopkať tiež netreba...
netvrdím, že máš toho málo a ešte by si zniesla, ale nemáš toho ani viac ako iné ženy, akurát v tom máš bordel a nevieš, čo skôr 🙂 sprav si v tom nejaký systém a hlavne vypadni von z bytu, socializuj sa, nájdi si kamošky... potrebuješ sa vyventilovať a to prospeje aj tvojmu manželstvu 🙂
Inak ...ten nazov temy by si mohla nazvat aj ZMENY a pozitivne ... 😉 😉
co z toho nie je pozitivne? Narodenie dietata, ved narodenie zdraveho dietata je ta napozitivnejsia zmena koru si viem predstavit. Dalej Vlastne byvanie... boze, kolki by chceli mat byt, hoci aj s holou dlazkou. to je uzasne mat byt a nezrat si nervy s pribuznymi ci stresovat sa v cudzich podnajmoch.
Svadba...vzali ste sa, nasla si si partnera, ktory chce s tebou stravit spolocny zivot, nie je to pozitivne?
Skola... mas schopnosti, ktore ti umoznuju vzdelavat sa, dokonca to stihas popri dietati, kolki by chceli studovat a nemaju na to hlavu, ci financie, ci volu 😉
Ano mas vela prace, stresov, nie kazdy ti dava podporu a uznanie... tak to uz byva. Tak sa ocen sama, bud hrda co vsetko zvladas, a co nezvladas netrap sa preto,..nie si tu preto aby si plnila predstavy druhych.
@sophiaso Sama vidis, ze dieta rozhodne nie je zakladom dobreho manzelstva. Hupli ste do toho ani nevies ako, nebyvali ste spolu, to spravi velmi vela. Vies, ona nie je dolezita svadba, ale spolocny zivot. Teraz si si nabrala tolko veci, povinnosti a uloh, ze sa divim, ze to este zvladas. Len ta varujem, ze sa to niekde prejavi.
V prvom rade sa to prejavuje na vasom vztahu. Nesuhlasim s tym, ze by to mala byt tvoja vina. Kriza vo vztahu je vzdy problemom dvoch ludi, nielen jedneho. Ak by sa ku mne manzel spraval tak ako ty opisujes, ako taky bulo bez ucty, nebude mat sex nikdy, nieto z casu na cas. Ak sa nechce rozpravat, netusim, ako chcete obnovit a zachranit vztah. Co ti ja viem, nechcem ti este prirabat depresie, ale tak podla toho co pises si ta tvoj manzel absolutne nevazi. Pre mna je ucta k partnerovi rovnako dolezita ako laska. Ono to tak nejak ide spolu dokopy, kde nie je laska, nemoze byt ani ucta. Mozes mu skusit navrhnut, aby ste vyhladali odbornu pomoc. Manzelske poradne existuju a mozno by vam to pomohlo. Lebo takto zit bude utrpenie. Nielen pre teba, ale aj pre tvoje dieta. Uvaz, aky vzor davate do zivota svojmu dietatu a podla toho konaj. Chcela by si, aby tvoje dieta zilo v takomto vztahu?
Nic pozitivnejsie ti napisat neviem, neexistuje sposob ako zazracne obnovit lasku vo vztahu. Romantika a podobne veci su pekne tak na zaciatku. Je to len doplnok, bonus, ceresnicka na torte. Neda sa na tom stavat vztah. Ten sa da stavat len na vzajomnej ucte a laske.
Drzim palce.
@natalym ďakujem, napísala si to, tak reálne a vtipne. Nehovor manželovi o svojich pocitoch aj tak ho to otravuje. 🙂 máš v istom zmysle pravdu, ale to nie je to čo chcem.. ja chcem s manželom komunikovať, vedieť čo cíti, chcem aby vedel čo cítim ja. Aby sa o mňa zaujímal, ja o neho a aby ten vzťah bol prínosom pre oboch. Mali sme takýto vzťah, no nastali zmeny a teraz je to tak ako je. Ale keď bude najhoršie tak dám na tvoje rady. Budeme mať sex aby viac počúval 😀
@sophiaso a ešte jedno. píšeš, čo ti on kedy škaredé/nevhodné povedal. Veď skús napísať, čo ty jemu pekné hovoríš. Lebo z toho, čo píšeš o sebe - ako hľadíš iba na seba, na svoje vzdelanie, potreby, dieťa, ako sa stále sťažuješ a vyčítaš mu, tak sú jeho reakcie primerané. Ak má byť iba spolubývajúci, na ktorého sa kedykoľvek môže zniesť spŕška výčitiek (ale ktorého peniaze sú vítané)...
Aké čakáš reakcie na svoje sťažnosti a výčitky? Ak nejaké iné, ako sa ti dostávajú teraz, tak si mala spávať iba s dokonalými mužmi. Ale to by si bola ešte panna.
@sophiaso Treba byť realista a teda buďme realisti. Muži vedia byť veľmi empatický dokiaľ nás chcú, dokiaľ sme pre nich nedostupné, tajomné.................. Keď zistia, že nás majú tak tá empatia prudko klesne a nastane realita. Takže treba si tú tajomnosť a nedostupnosť zachovať........ aspoň trochu.
@sophiaso možno veľmi mladí muži svoje city s priateľkou rozoberajú, ale nie muži, od ktorých sa očakáva zodpovednosť za rodinu. MM poznám od mojich 16-tich a býval to ťažký romantik, zažili sme spolu prekrásne chvíle, ale dnes je z neho už muž, ktorý sa chová inak, reaguje inak a inak mi dáva najavo svoje city. Čo kedysi dal do slov, dnes hovorí činmi a nič iné by som si ani neželala. Neočakávam, že ma bude aktívne denne obletovať ako pred 20-timi rokmi, to je nerálne, na to čím skôr zabudni, lebo ti to spôsobí len kopec trápenia. Vzťahy sa menia. Vy ste si to zažili možno priskoro, prišlo dieťa, povinnosti, zodpovednosť, čas činov, nie slov. Čo cítim a čo cíti on a nekonečné rozhovory o tom...to sú všetko také krásne predstavy a je pochopiteľné, že ti to chýba, ale v praktickom živote rodiny s malými deťmi, sú tieto chvíle skôr vzácne. Sú tu malí človiečikovia, ktorí potrebujú celú vašu pozornosť, ktorým treba zabezpečiť všetko potrebné, je to non stop a ani mne sa nechce večer, keď už spinkajú, hovoriť čo cítim. Cítim, že som zrelá na dobrý film s mojim mužom, ku ktorému sa pritúlim a pohoda je na svete 🙂 A aj to si vážim, lebo nie vždy na to večer máme čas. Niekedy treba dotiahnuť pracovné veci, ktoré sme cez deň nestihli. Jednoducho, myslím, že sa potrebuješ trošku zobudiť do reality.
@maslenka47 určite to nie je tak že príde z roboty a ja sa mu začnem sťažovať. Trochu mylná predstava, z času na čas sa s ním chcem normálne porozprávať napr. raz za týždeň o takýchto veciach. Inak sa bavíme úplne normálne ako sa mal v práci a pod. Ale nechce hovoriť o sebe, takže ho nemám ako vypočuť.
Som celé dni zavretá lebo mám malé dieťa, VŠ, domácnosť a nikoho v tomto meste nepoznám. Jasné že chodím každý deň na prechádzky s malou, ale tak zatiaľ sa mi nepodarilo tu nájsť kamarátku, donedávna som nechodila dlhšie obdobie von zo zdravotných problémov. Jedine na tých prechádzkach, no zatiaľ sa mi nepodarilo odchytiť takú maminu 🙂
Škola sa dá prerušiť, mám 6 mesiacov do konca, tak si myslím že by to nebolo práve najracionálnejšie rozhodnutie. Všetci vieme ako ťažko sa vracia po rokoch do školy.
Že nie je romantický, už som ti vysvetlila že sa tvoja mylná predstava z filmov že muž príde domov a obaja sa pustíme do hádky je mylná. Jednoducho sa bavíme o neutrálnych veciach. Neznamená že sa hneď hádame alebo sa mu sťažujem. 😉
S posledným bodom máš naozaj pravdu, som sprostá že chcem mať poriadok, chcem mať pre neho navarené jedlo ktoré nakoniec aj tak nejedol. V tom ti dávam za pravdu. Mala by som myslieť viac na seba.
A pre vysvetlenie v akej situácii mi to povedal že chce ísť preč: boli sme na nedeľnej prechádzke, zastavili sme sa v tescu, a boli sme pri mäse, tak mu hovorím že treba vziať mäso na polievku, a on že načo že vonku je také mäsiarstvo že tam vezmeme. Vravím že nie, lebo mám skúsenosť s tým že tam majú staré mäso, pritom som to mäso mala v ruke. On na to hovorí že je to so mnou hrozné, a že sa teší keď odíde zase preč.
@worker_falcon suhlasim s tebou a ja by som tam aj zacala - muz a zena... toto musi fungovat - ked nebude, @sophiaso ty budes nespokojna a tvoj muz bude od teba utekat tiez...
ono my zeny casto napr. sex berieme len ako pripeknenie vztahu, pre muzov ktori teda maju normalnu hladinu testosteronu je to ale omnoho dolezitejsia vec - ked ty ho budes odmietat, tak on ma pocit ze je nemilovany - to fyzicke je pre neho omnoho dolezitejsie ako pre teba ... ked toto pochopis a akceptujes , bude sa ti omnoho lahsie dychat. Ked mas problem s normalnym tak aspon ten oralny mu poskytni, nech je spokojny - verim ze bude hned k tebe omnoho milsi...
Ten zvysok - problemy vzdy boli - pokial tie problemy maju riesenie tak su to dobre problemy... a tie tvoje su len docasne veci ktore dokonca pokial to sama nebudes komplikovat odidu sami - zacni chodit von - dietatko bude kludnejsie a ty si mozno najdes nove zname, upratuj len to co musis, var jednoducho, ak nezvladas momentalne skolu poziadaj si odklad a zacni opaet ked najdes stabilitu...
To co prezivas su normalne zmeny, vzdy nieco bude co bude treba riesit... ako sa k nim postavis je na tebe - mozes ich vnimat negativne a mrncat - to ale tvoju situaciu nevyriesi, skor zhorsi a ty sa budes citit zle... alebo ich budes vnimat ako normlany stav, zacnes si vypichovat to pekne ( zdrave babatko, vlastna domacnost, zaciatok rodinneho zivota etc. ) a cely ten tvoj pohar zacnes vnimat ako poloplny namiesto poloprazdneho...
niekde som citala ze pocit stastia je len nase rozhodnutie ako budeme vnimat realitu - a ono to celkom sedi😉
@natalym presne, hádať sa o mäso 😀 Obidvaja mantáci.
Mimochodom, porovnávať mäso z tesca s mäsom v špecializovanom obchode - to si snáď myslí, že v Tescu majú mäso čerstvejšie? Okrem toho, ak vie žena vizuálne porovnať čerstvosť mäsa, tak klobúk dole. neverím, že by tam boli také výrazné vizuálne rozdiely. Skôr to vidím na jednu z fám. Ako keď ľudia skúmajú čerstvosť chleba. Nielen dôchodcov vidím ďubať do chleba, stláčať rožky, atď. Ľudia, keby ste vy vedeli 😀
@worker_falcon Ty manták 😀 mám skúsenosť s tým že som sa musela vrátiť z domu a vrátiť to mäso, presne z dôvodu aký si uviedol 😉 ale to neriešme, o polievku tu predsa nejde 😉
@sophiaso ono ťažko povedať čo robíš zle, nepoznám mužovu verziu. Prečo sa na dieťa netešil? Splodili ste ho cez krízu? Prečo sa ti muž odcudzil? To musí mať dôvod. Ako ano, máš toho dosť, ale nič, čo sa nedá zvládnuť podľa mňa... alebo ináč zorganizovať. Píšeš len, že ste sa milovali potom kríza a zase ok. Čo sa stalo? O mužovi nepíšeš nič, len o tvojich povinnostiach.
@worker_falcon Ale jaj,muž sa ozval. 😉
@dai ale jasné...my ženy ich potrebujeme, aby sme boli presné 😀 Lebo ten chlap by si predsa len radšej pozrel hokej, že áno 😉 Áno, mávame aj my a je to príjemné a očistné, lebo v každom vzťahu sa nazbierajú veci, ktoré sa neriešia na počkanie, lebo na to proste v tej chvíli nie je čas. Ale nemá sa to siliť, má to nejak spontánne vyplynúť, lebo neviem, ako ostatní, ale môj muž je alergický na slovné spojenie "poďme sa rozprávať" 😀 Podotýkam, že my sa tiež poznáme veeľmi dlho, ale nie celý čas sme boli spolu, boli sme mladučkí, keď sme sa spoznali a na čas sme potom boli do seba, mali iných partnerov a on mal jednu takú slečnu, ktorá sa tiež vždy chcela baviť o pocitoch 😎 Ja mám pocit, že mi ho úplne "vyrozprávala" 😀 Keď sme sa potom znovu stretli, boli sme už obaja inde a teda ja som túto fázu pocitovú za sebou ešte nemala, ale on rozhodne áno. Ale rozprávame sa, áno...už to poznám, keď má na to náladu a rada sa pridám, ale nie je to pre mňa už až také hyper dôležité. Možno je to aj tým, že ja vidím, čo on reálne pre mňa robí...to ani tisíc slov o pocitoch nevyváži 🙂
Manželovi never, to čo Ti povedal o kolegovi - sex. Ani také veci nepočúvaj. Poriadne sa vyspi, urči si priority, dieťa, škola, domácnosť - čo stihneš, rob to najnutnejšie, na ostatné sa vykašli. Nezariadený byt - to je to najmenej, myslíš s, že všetci ľudia majú super zariadené, či ako? Do roboty nechodíš, tak sa nedá mať všetko naraz. Nerozprávaj mužovi o svojich pocitoch, väčšinou to aj tak nechápu a budeš ho len otravovať. Buď si píš denník, alebo sa rozprávaj sama so sebou, skús sním sexovať aj keď sa Ti nechce, bude ochotnejší počúvať.
Keby mne povedal, že sa teší do roboty, tak by som mu povedala, že to je dobre, nech je v robote aspoň donesie viac prachov.
Nesnaž sa to rozoberať, rozmýšľať nad tým, trápiť sa, j to úplne zbytočné, hľaď aby nebol hladný, keď je unavený nech si oddýchne, žiadaj od neho pomoc, čo vie urobiť nech robí, chváľ ho a bude dobre, neboj. A nečum na MK o 5 tej ráno ale radšej sa vyspi. 😀