Nie je život smutný?

treba si uzivat rodicov kym tu su a nemysliet na zle veci 🙃 aj mna to desi ze tu raz nebude mama.. pred rokom som stratila babku a je to hrozna bolest :( nechcem a dufam ze tak skoro tento pocit nezazijem zas
zial zivot je aj o takychto chvíľach 😢😢😢😢

Zivot nie je smutny. Je to kolobeh zivota ak mas deti a vnucata to pekne z decstva zazijes zas a zas. Len musis byt ten typ cloveka ktory v sebe cely život zivy to vnutorne dieta. Ktory sa vie tesit z malickosti. Rok 2020 bol narocnejsi pre vsetkych. Ale netreba upadat do smutku. Rano zas bude svietit slnko a na jar vsetko ozelenie.

to je depka... a pripomína mi to Sadness v rozprávke Inside Out 😀

Ano je aj smutny aj vesely, aj stastny aj nestastny, aj hrozny aj uzasny, aj zmysluplny aj zbytocny, ale hlavne je taky z akeho uhlu sa na nho pozeras.

to je prave zivot, kolobeh zivota.. toto ucim aj deti, kolobeh zivota je vsetko okolo nas, vyrovnavat sa so stratami je sucast zivota, smutok je sucast zivota, stastne radostne dni su sucast zivota ale aj to horsie.. treba sa sustredit na pozitivne veci, aj ked je to v aktualnom case pre nas vsetkych narocne a vycerpavajuce, jedine co nas zachrani je sustredit sa na to dobre a vzdy sa nieco najde..

Holt, to je podstata celého života- veďieť ho prijať. Nájsť pokoru aj v nie moc šťastnom období, nevnímať hĺbkovo ideály z detstva... lebo ako už vieme, plánovanie Naších šťastných predstáv nebýva dopriate každemu, no netreba sa trápiť. Zmeniť to nemenime žiadno, iba snahou o pozitivnu myseľ, tešiť sa z maličkostí, pripomínať si zažitky, budovať vzťahy, mať koníčky, v ktorých uvidíš svoju jedinečnosť, byť stále na nohách aby si videla aj teplé lúče slnka, myslieť na to a vážiť si čo Ti bolo dopriaté narozdiel od iných.
Drž sa, a mysli na to že nič nieje iba čierne alebo biele.

Je smutný aj veselý život musí byť taký. Opozitum musí platiť všade aj knihy sú smutné a aj veselé. Bez týchto dvoch emócií neprezijes. A v konečnom dôsledku by život ani nemal význam.

vplyva na teba cas Vianoc, depresivne pocasie a zakaz vychadzania k tomu. Ze si si malo uzila ludi, ktori tu uz nie su, s tym uz nic neurobis. Snaz sa byt viac s tymi, ktori tu este su. Davaj im najavo, ze ich mas rada. Tiez som vo veku, ked ma postupne opustaju moji najblizsi, je to smutne a tazke, ale patri to bohuzial k zivotu. Ale zivot je aj tak krasny a zaujimavy, chod dnes do prirody, aj ked nebude naj pocasie, prides na ine myslienky

Ja teda nemám pocit, že je život na zemi smutný. Smrť chápem ako súčasť života, prísť o niekoho je ťažké, bolestivé a je v poriadku smútiť, ale nieje v poriadku smútku podriadiť celý svoj život. A takisto si nemyslím, že pekný život je ilúzia. Ja si trúfam povedať, že zatiaľ (klop, klop) mam pekný život, tiež mi je smutno, že raz všetci zomrieme, ale tak to chodí a musíme uvoľniť miesto ďalším generáciám. A úprimne keby bola možnosť,, nezomrieť" odmietla by som - život si užívame aj kvôli tomu, že má svoju expiraciu...

Zivot je uzasny, len ho treba tak vidiet 🙂 bez tzv “zlych” veci, by sme si nevazili tie dobre ;)

Ja sok raz čítala taký citát, že buďme vďační za zlé veci, ktoré sa nám v živote stali, bo vďaka nim sa vieme tešiť aj z maličkostí okolo nás ... veru dnes už viem, že je to veľka pravda a že to že sa stretávame aj s dobrom aj so zlom nás robí lepšími ľuďmi a posúva nás to dopredu. Ono asi aj preto chodí Mikuláš s anjelom aj čertom ;) držím palce nech sa ti nálada zlepší čoskoro ... a odporúčam prečítať knihu Mysli a zbohatni od Napoleina Hilla (nie je to len o peniazoch ako sa z názvu zdá)

Život je smutno-šťastný alebo naopak? Pred par mesiacmi mi necelý týždeň po pôrode druhej dcérky nečakane zomrela mama. A namiesto krásneho 6stonedelia som musela riešiť iné veci. Žiaľ taky je život. A najmä je taky, aký si ho urobíme, či ako ho dokážeme vnímať. Podľa mňa je krásny i napriek tým smutným chvíľkam. Je to taky kolobeh...

@gerfinka nemas niekedy totalnu depku,ze si s nou mohla travit viac casu,viac jej hovorit,ze ju lubis?

Depku nie. Ani nemám mat kedy pri dvoch malých deťoch. Jasne, ze mi je za ňou smutno, poplacem si, že mi je ľúto, že s ňou nemôžem zdieľať radosti i trápenia, že nebude vidieť vyrastať svoje vnúčatá, z ktorých mala veľkú radosť, že mám kopec otázok pre ňu, ktoré zostanú nezodpovedané.... Ako musím priznať, že mala viac dlhodobých diagnóz a vedeli sme, že tu nebude do 90tky, ale to co sa stalo, bolo aj tak náhle. Rátali sme, že je to len ďalší z mnohých zákrokov, ale... Zaujímavé je, že tak 2 týždne pred jej smrťou som mala v hlave, že jej musím povedať, ako ju mam rada, že som rada, že ju mám, nejak som nestihla... Čakala som na porod, potom samotný pôrod, pobyt v pôrodnici... Viem, že to vedela, že ju mám rada, no aj tak mi je to občas ľúto, že som jej to v tom období nepovedala.

V podstate nám ti naši blízki, ktorí už zomreli budú chýbať do konca života. Treba si na to len nejak zvyknúť, že už tu nie sú.

Často si uvedomujem a mrzí ma, čo všetko som nestihla povedať svojej sestre , alebo urobiť pre moju sestru pokiaľ bola na tomto svete. Nádejou pre mňa je viera, že sa raz stretneme.

Vitaj v klube. Mne už celá rodina vymrela, zostala už len mama. Vlastnú rodinu nemám, ani muža, ani deti. Som už stará. Bojím sa dna, keď už tu nebude ani moja mama. Chcela by som aspoň psa, ale bojím sa, že keby sa mne niečo stalo, nemá sa on kto postarať. Tento život mi príde ako za trest. Neviem na čo som tu. Je to trápenie.

Tes sa zo zivota,je taky aky si ho spravis a niektore veci neovplyvnis tak naco sa trapit

Aj namna posledné dni dolieha smutok... Ja neviem pochopiť prečo niektorí ľudia majú takú sakramensku smolu a neustále nešťastie.. a vôbec nie take že si vybrali zlého partnera alebo, že musia platiť hypotéku.. ale naozaj, naozaj nešťastie.. vážne choré deti, strata manžela, alebo dieťaťa, zle zážitky v živote, zle zdravie, vážne problémy ktoré nedokážu ovplyvniť ani zmenit.. prečo na jedného človeka osud alebo čo naloží tak veľa a druhého trápia sprostosti typu že "sakra prečo nemozu byť vianočné trhy" a to je jeho najväčšia starosť.. prečo je toto tak hrozne nespravodlivé a ako môžem tym ľuďom.pomoct?

Užívaj si rodičov, je jedno že už nie sú najvýraznejši, ale sú.. ja už mamu nemám 16rokov moc mi chýba.. tak rada by som jej zavolala a povedala všetko čo.ma štve.. určite by mala nejakú dobrú odpoveď... Alebo aj nemala.. ale bola by tu..

mas depku. nieje smutny. je to uhol pohladu. mozes sa na to divat aj tak ze si mala stastie ze tych ludi si poznala a zazila. ze mas s nimi spomienky a ze obohatili tvoj zivot. zi tak aby si ty obohatila zivot niekoho ineho. zameraj sa na tych co tu este su. sprav ich zivot pekny.
naco sa uz teraz suzujes myslienkou na to ked tu nebudu miesto toho aby si myslela na to ze tu su a uzivala si toze stale mas sancu travit s nimi cas. ano raz tu nebudu a ty stracas cas myslienkami na to uz teraz. a navyse nikto nevie kto odide skor ze ano.
hlavu hore. na kazdu vec a situaciu sa da pozerat 2 sposobmi. a ak citis ze mas depku treba vyhladat pomoc. nieje na tom nic zle niekedy to clovek sam neovplyvni a potrebuje podat pomocnu ruku.a je uzasne ze v dnesnej dobe uz su moznosti. lebo byt smutny je jedna vec ale byt v depresii uplne ina.

To bude tou nostalgiou... Bud Ty tym dospelym, na ktoreho budu mat deti krasne spomienky. Rozvesel rodicov hocicim. Musime sa snazit kazdy den urobit si peknym, bez toho by ten zivot nestal zavela.