Nezvládam svoju situáciu, svoje pocity, v podstate nič. Ako dieťa som bola "nadaná", učila som sa dobre, rýchlo, bola som všestranná, bavilo ma veľa vecí, koníčkov. A teraz ako stredoškoláčka som úplný opak, ja už samu seba nespoznávam, nedokážem myslieť, učiť sa, nevenujem sa ničomu, nebaví ma nič a v triede som najhoršia (doslova), cítim sa mizerne, dakedy rozmýšľam, čo vlastne na tej škole robím (nie som na žiadnom gymnáziu) a potom mám obavy, či vôbec dokážem vykonávať nejakú prácu na úrovni? alebo proste budem môcť robiť len niečo manuálne. Ja neviem, čo sa stalo, ako sa to stalo ale som úplne neinteligentná, nechápem základné veci, nič mi nedopína a najradšej by som to všetko ukončila...
Povedz o tom rodičom a šup šup k psychológovi na sedenia, podľa potreby aj psychiatrické vyšetrenie. To nie je žiadna hanba. Pomôže ti a bude ti lepšie.
Vyzera to na depresiu, v puberte sa to moze stat. Alebo aj vplyvom nejakych zivotnych okolnosti. Neprezila si nieco narocne?
@marianarem no mala som narocne detstvo a vlastne aj v priebehu puberty sa stali pre mna tazko spracovatelne udalosti
Tak to moze byt samozrejme tym. Chod za psychologom, ten zvazi, ci by nebol vhodny aj psychiater. Nie je to vobec hanba, niekto ma proste narocnejsi zivot alebo narocne obdobie a potrebuje pomoct, co je na tom.
Toto môže byť aj ADD kľudne, určite treba začať psychológom
Jedného stredoškoláka s podobnými problémami povzbudila školská poradkyňa. Stále nevie čo v budúcnosti, ale nevzdáva sa. Tiež prišli neblahé okolnosti
Skús sa vyrozprávať rodičom, ak sa dá. Alebo zajdi sama sa poradiť so školskou poradkyňou (ohľadom školy, čo dalej), prípadne psychologickou
@eva8 chodím ku školskej psychologičke, no nič sa nevyriešilo
Skús začať snívať. Je to veľmi ťažké, ak nevieš o čom 🙁 , príde to 🙂
Keď bol ten študent stratený,
(podla mňa nemal motiváciu, nevedel, kam sa pohnúť), poradkyna mu povedala, že aj u inteligentných ľudí sa to stáva, že nevie, čo ďalej, nič sa nedarí.
Ja som mu povedala, nech začne skúšať, využívať ponúkané možnosti (krúžky, súťaže), keď sa niečo nepodarí, nevyjde, nevadí. A vylučovacou metodou zistí, ktorým smerom sa ubrať. Niektorých študentov demotivuju známky (ten študent sa kvôli tým známkam vzdal, ale učitelia ho podržali tým, že mu ponúkli moznost dopisovat písomky) Nemusíš byť hlúpa, len máš smolu, alebo ti ta škola nesadla. Alebo nesadol len začiatok 😉Neviem, v ktorom si ročníku, ale dá sa prestúpiť. V prvom je ťažký prechod zo ZŠ na SS.
Školskej psychologické daj čas, nič nejde rýchlo, rýchlo, ešte sa stretnete? Najlepšie je zdôveriť sa mamke alebo otcovi, babke, dedkovi, súrodencovi.... oni ťa poznajú najlepsie. Aj slzičky možno potečú. Aj rodičom niekedy treba dať čas, aby si uvedomili, že to nie je banalita. Ak nenájdete riešenie, skúsiť iného psychológa. Naozaj to môže vyústiť do depresie (ak už nezačína)
Veeeelmi budem myslieť na teba 🍀 Máš to ťažké, ale dostaneš sa z toho. Je to také divné obdobie, neistotu prežíva veľa stredoškolákov, celkovo tínedžerov.
A ešte dodám. Ked nájdeš, o čom začneš snívať. Sny sa plnia, keď niečo pre ne robíš 🙂
A ešte - ak nieco robíš, rob dôkladne. Ak sa to nepodarí, nevadí. Nemáš si čo vyčítať, spravila si pre to, čo sa dalo. Hlavu hore, si fajn 🙂 Ja som strácala v tom období sebadôveru. Žalovala som sa bratovi
Skolska psychologicka ta navedie na spravne zdroje aby si zacala riesit svoju depresiu.