Neznášam seba aj celý svoj život

Musis tlacit svojho lekara - psychiatra do liecby, nech skusa, skusa, co by ti pomohlo. Lebo nie je problem s tebou - nemas realny dovod sa neznasat, si uplne rovnaka ako vsetci ostatni, problem je len v chemii v tvojej hlave, ktora ma za pricinu ine vnimanie seba a svojho zivota. Nie vsetci sme krasni, milovani, mame jednoduchy zivot, je to skor vynimka nez pravidlo, ked ma niekto vsetko, ale nase hlavy su schopne to spravovat a zit s tym, co mame. Drzim palce, nech sa ti to podari rychlo vyriesit, nech mozes pokojne zit.

ozaj len nájsť dobrého psychiatra a zmeniť lieky....

Máš predstavu ako by mal tvoj život vyzerať?

@bela30 asi v 11 , nenávidela som sa , výzor , povahu všetko aká som , nemala som fakt nikoho akým by som si rozumela iba mamu , cítila som sa vždy menej ako ľudia , potom keď som stretla v 17 toho priateľa to bol prvý človek s ktorým som si rozumela a brala som to tak že mám konečne dobrý život , bavilo ma ráno vstávať a žiť , teraz mám 22 , trávili sme spolu dni 3 roky a vtedy mi bolo dobre ale už je to 2 roky čo sa na mňa vykašlal a odvtedy je to ešte horšie , v hlave len spomínam na tie dni keď som sa mala konečne rada a bavilo ma žit , ako mi bolo dobre , bola som na 3 liečeniach , po každom mi bolo horšie , posledné mesiace už žijem len stým že prosím o smrť čím skorej a zdá sa mi že ja som veľký omyl čo sa nemal narodiť , neviem žiť ako všetci , je normálne že ľudia sa rozídu , zas nájdu niekoho nového a žiju , no u mňa nie ja si bolesť prinesiem do hrobu a nechápem ako sa mohol narodiť niekto ako ja , to čo všetci zvládajú ja nie

@gribka1 strašne by som chcela ráno vstávat s tým že chcem žiť , mať sa aspoň trochu rada a mať myseľ iných ľudí , neznášam rána lebo deň začína , a musím vnímať to že žijem

Ale zivot a sebahodnota nie je iba o tom, byt s niekym vo vztahu. Su vztahy aj priatelske, rodinne, k Bohu, k zalubam a v neposlednom rade o vztahu k sebe.. ako sa snazis zit svoj zivot? Musis sa naucit zit bez vztahu, aj tak v takej nesebelaske by ti partnersky vztah viac ublizil, nez pomohol. Musis sa poriesit zdravotne, pokojne aj dalsia hospitalizacia, zacat zit zivot pre seba a az potom je sanca, ze po case budes pripravena aj na vztah.

@deti95060810 psychiatra mám tretieho a liekov som už mala asi 14 druhov , zatiaľ mi tie lieky myslenie nezmenili len som bola viac unavená a začala som sa aj viac nenávidieť , už neverím že mi pomôže 10 minútové sedenie u psychiatra , odpovedať mu na pár tých istých otázok a ísť si vybrať lieky , ja mám pocit že mne nepomože nič a ja proste niesom na tento život

@dadis ja nežijem ja len čakám kým zomriem alebo aspoň zaspim , keď som mala robotu kde som sa konečne cítila že som k niečomu dobrá ma vyhodili , nemám robotu , nechodím von z domu , len som zavretá doma , bojím sa chodiť medzi ľudí a bola by som najradšej keby ľudia zabudli na to že žijem čo ma poznali

Ako to, že si sa takto cítila v 11tich a mama čo? Nevidela to?

No keď neurobíš prvý krok a nevylezieš z tej svojej ulity, ako chceš dôjsť k takému pocitu, že sa ti chce žiť? Robíš to sama sebe dobrovoľne. Potrebuješ prácu, kontakt s novými ľuďmi, aby si dala šancu sebe samej. Ale sama sebe, nie že to má byť partner náplasťou na tvoj život.

@gribka1 ja som sa vždy už odmalička bála pred ľuďmi prejavovať to ako sa cítim , ja som sa jej nesťažovala , bála som sa seba prejavovať aj v škole vymenila som 3 zš školy , ani v jednom kolektive ma deti nemali radi , mohli si ku mne dolovit všetko a ja som povedala že sa mám dobre lebo som sa bála povedať to že mi niečo je , a vždy som závidela odmalička deckam keď som videla ako maju vlastné záujmy , vedia si presadiť svoj názor a každý z nich už má dnes nejaký život a každému možem závidieť , mňa mali vždy za tú tichu a divnu to som ja , revala som potajomky pod paplonom keď som šla spať

Chodis pravidelne na terapie?

@liv1 každý mesiac , odpoviem ako sa mám, ako spím , čo cez deň robím , doktor predpíše dalšie lieky a idem domov

A hovoris uprimne pred lekarom ako ti je?

Tak tu zlyhali tvoji rodičia, či asi len mama. Ostalo to len na tebe, aby si našla v sebe silu zmeniť svoje nastavenie. Nikto nemá vydláždenú cestu životom, ani dobrých rodičov, facky od života z každej strany, no postavia sa a idú aj tak ďalej. Ty robíš to najjednoduchšie čo sa dá, neviem, nechcem, nedá sa.

Všetci veľa krát mame predstavu ako by náš život mal byť vyzerať nejaké plány a veľa krát nám to nevyjde a žiť musíme . Ja som si vždy predstavovala dobrého manžela a 4 deti. Dobrého manžela mám ale dcérku čo sme mali jedinú zomrela nám sme bezdetný. Po vete lekára že bohužiaľ už žiadne deti mať nemôžete sa nám zrútil svet hlavne mne reku čo ten trepe blbosti a naozaj to tak je a to sme mali rovnaké ciele mať 4 deti. A žiaľ nemáme ani jedno. Veľmi veľa ľudí žien tu na MK by tiež mali želania bohužiaľ musia sa zmieriť s tým čo majú. Nájsť lepšieho psychiatra nech TI dá lepšiu liečbu. Veľa mladých ľudí je smrteľne chorých chcú žiť šancu nemajú choré deti na onkologi a TY mlade dievča žiť je zbytočné aj ja som si strašne veľa krát ak nám zomrela dcérka povedala prečo ja žijem ONA nie všetko mala pred sebou nechala ma tu. Odpovede neprichádzali a vieš prečo lebo všetko je tak ako ma byť. To že ťa opustil priateľ ešte si myslím že to nemáš spracovane preto si taká negatívna. Píšeš mám len mamu položila si si otázku ako by bolo tvojej mame keby si tu nebola. Taký zbabelec chlap aký si mala takých behá po Slovensku dosť čo ťa ma stretnúť ťa stretne. Teraz sa nedarí o chvíľu môže byť ináč. TY si sa veľmi upla na priateľa a ten ťa opusti. Možno sa vo vzťahu s tebou trápil možno chcel žiť slobodnejšie bola si na neho moc upnutá a to možno nezvládol. Možno si mu nedala dýchať že si chcela byť len s nim toto každý rád nemá. Možno boli nejaké signáli a ignorovala si ho. Všetko má riešenie okrem smrteľnej choroby. TY sama hlavne musíš chcieť ja neznášam negatívnych ľudí že len sa sťažujú ako sa majú že chcú zomrieť čo pre jedného chlapa čo ťa opustil chceš zomrieť. Načo to je dobre možno mu ani nebolo dobre s tebou čo sa týka negativná nie každý to znesie. Každopádne si myslím že len sám od seba to neskončil muselo to byť už niečo dlhšie čo sa neriešilo. A ak si taká negatívna tak asi sa mu ani nečudujem. TY píšeš že vo vzťahu bolo všetko OK ak by bolo všetko OK tak sa s tebou nerozíde.

a zahradu nemas? ziadne hobby tiez? nic ta nezaujima a nezaunalo pre co by si sa vedela nadchnut, co by ta potesilo?

@alickapusinka jasne že to sám od seba neukončil , dalo sa čakať že somnou nikto nevydrží lebo niesom normalna , nikdy ma nikto nemal rád a nemala som kamaráta fakt ani jedného vďaka povahe s ktorou som sa musela narodiť , vždy som bola divná a mala som nereálne predstavy že aj ja môžem žiť ako všetci okolo mňa

@egonsk bavili ma kvety no nechala som ich zdochnut a nebaví ma nič

a preco ta uz tie kvety nebavia? a aku mas teda povahu, ked nikto s tebou nevydrzi? v com myslis, ze im vadis?

@egonsk neviem presne opísať ale proste niečo asi že bude na mne zle keď odmalička ľudia čo má poznajú ma nemali radi , keď som zmenila počaš zš a v žiadnom kolektíve som nezapadla , keby to bol jeden kolektív ok ale chyba je vo mne keď sa to stalo všade , plus som nenormálne citliva revem odmalička kvôli všetkemu , odmalička som mala nejak v sebe že ja musím byť ticho že ja niesom taká dobrá ako ľudia okolo mňa

To bude závislosť na druhej osobe, pocit byť s niekým, sama si to nevieš nahradiť, nemá pre teba význam byť len so sebou, nemá pre teba význam robiť hocičo len sama pre seba. Hľadáš si prácu?

@gribka1 ja som taká neschopná že nemám ani strednú kvôli psychickým problémom z kolektívu , vždy som riadne závidela keď som videla ako má niekto kamaráta , alebo dokonca viac ale to už je jedno ... Z jednej práce ma vyhodili a do dalších mi neodpovedali , ja som prehrala svoj život tým aká som odmalička , keby som vedela byť aspoň trochu normálna ako hocikto iný

takze cely tvoj problem tkvie v tom, ze si proste neveris a nemas ku komu vzhliadat a inspirovat sa a najst v sebe sil, aby si spravila to, po com tuzis. Ako vyzera podpora z rodiny u teba? Si mi neodpovedala o tych kvetoch, co sa udialo, ze ta prestali bavit, ani to, co mas nejaku zahradku napriklad... alebo nejake hobby.

Normálnosť sa preceňuje, nikto nie je úplne normálny ak ťa to poteší. Skúsila si napríklad si s niekým písať? Mohla by si sa vrátiť do školy, aj keď asi som nezachytila tvoj vek. A mama?

@egonsk kvety ma prestali baviť po pobyte poslednom na psychiatrii po neuspešnom pokuse o samovraždu , zjedla som veľa liekov a zapila litrom vína , bola som sklamaná keď som sa zobudila živa v nemocnici , odkedy ma pustili domov stratili význam aj tie posledné veci čo ma bavili

Máš v sebe silu, o ktorej nevieš. Držím ti palce, aby sa ti podarilo skôr či neskôr ju objaviť. ❤ Ak tieto stavy prekonáš, možno raz budeš pomáhať iným, ktorí si tým prechádzajú. Mám pocit, že by si mohla. Prinajmenšom vieš dobre pomenovať skutočnosti. Držím palce 🙏

@gribka1 od rodiny žiadna podpora rodinu mám len na papieri , jediná skutočná opora je mama a veľa krát si hovorím že keď zomrie ona tak potom chytím odvahu sa zabiť

no vidis, tak mas male svetielko nadeje na konci tohoto tunela. Vravi sa, ze clovek ktory nieco robi, nema cas rozmyslat nad hlupostami. Najdi si teda nieco co ta aspon trosku zaujalo este aj teraz a hlbise rozvin ten smer, ziskaj inspiraciu, ostatne pride casom same.