Nezáujem zo strany rodičov
Ahojte. Už veľmi dlho ma trápi nezáujem o mňa zo strany rodičov. Moja mama mi nikdy nepovedala, že ma má rada, ani keď som bola ešte malé dieťa. Ak ju niekedy prosím o radu, nevie mi poradiť alebo je ticho a pozerá do mobilu. Keď som bola mladšia, tak som sa s ňou ešte celkom rada rozprávala. Potom si ale našla priateľa a odvtedy sa venovala len jemu. Na mňa akosi zabudla. Teraz sa s ňou nemám o čom baviť. Ak už začne komunikovať ona, tak je to buď o jej vzťahu s bratom alebo o jej robote. Chcela by som mať rodičov, s ktorými by som mohla zdielať svoju radosť, porozprávať sa o veciach, ktoré mám rada a ktorí by mi aspoň niekedy povedali, že ma majú radi. Ozaj mi to veľmi chýba. 😖 😢
To je pravda, plne s tebou súhlasím jumama, možno sa to zdá ako také maličkosti ale takto to asi najlepšie pochopí. Možno to aj jej chýba len si to tak neuvedomuje. Keď toto spravíš tak jej podľa mňa aj príde ľúto, že trošku zanedbala ten kontakt s tebou 🙂 Budem držať palce aby sa to zlepšilo
neviem ake mamy maju prispievajuce predo mnou. ale ja mam taku ako ty uz 48 rokov a poviem ti, ziadne moje zmeny nikdy neviedli k tomu, ze by mi mama prejavila lasku. proste niektore zeny mamou byt nevedia, nemaju to v genetickej vybave. a zbytocne ich to budes ucit alebo vysvetlovat.
navyse si myslim, ze vyprosena a vypytana laska straca na hodnote.
@cali11 moja mama má 68 a vzťah spolu máme len taký, že ona sa vyrozpráva, ponadáva na celý svet a ide si ďalej. Tak to bolo vždy. Ak chcem čosi povedať ja, tak len v jej nádychoch, inak si ide v kuse svoje. Odišla som z domu ako 20-ročná a keď videla, že si vediem aj s manželom dobre, nezaujímala sa, iba ak som jej ja čosi povedala, čo skôr ani nie, čo aj oceňujem. Načo sa má starať? Mám dávno svoj život a ona s otcom svoj, a tak to má byť. Keď raz budú potrebovať pomoc, pomôžem.
Neviem, či Ty si vydatá, či máš svoj život, ale čo od mamy čakáš? Si dospelá, načo sa Ti má starať do života? Ak by sa starala, tak tiež nebudeš spokojná. Je to dobre, tak ako je. Ešte dodám - určite Ťa má rada, len proste to nevie dať tak najavo, akoby si Ty chcela, ale to neznamená, že Ťa neľúbi.
v podstate mozes byt rada ako to mas 🙂 menil by som s tebou rodicia ta maju na salame idealny stav. Ber to pozitivne netyraju ta , mala si sa celkom dobre ( za mlada ) a teraz si chcu rodicia robit proste svoje veci .
este doplnim, bude z teba dobra mama...
tvoje deti budu na sto percent mojkane, tulene a lubene :o)
@cali11 sú rodičia, ktorí toho nie sú schopní. Nie je Tvoja zodpovednosť vytvárať vzťah, je to zodpovednosť ich. Ty sa nemáš im čo otvárať - je to úloha rodičov. Proste nie všetky matky majú v sebe výbavu láskavosti a citu. Takže ono to nebudeš mať jednoduché, lebo tento nedostatok lásky, nenaplnenie, Ťa môže sprevádzať celým životom. A to, že Ti to ona nedá, je jej chyba a zodpovednosť. Nie Tvoja. Ak dieťa vyrastá bez lásky, vždy ho to nejako poznačí. Pozri tento článok: http://www.rodinka.sk/vychovavame/vychovavame-d... Nemáš starkú, alebo niekoho iného, kto Ťa má rád?
@cali11 neviem akoti poradit ja mam to iste.stale rozprava o sebe najmladsom bratovi ci prostrednej sestre a jej detoch. nezaujima ju ci mamnejake problemy alebo ci nepotrebujemnejako pomoct, dokaze vkuse len pytat. ce vikdend som chcela aby mi postrazila deti na 3 hodiny, nemohla, prostrednej sestre ostala s ani nie rocnou dcerou na pol dna kym ona isla s dalsimi dvomi detmi do zoo... a takychto veci je vela. Aj dnes ked ma moj syn 6 rokov a vie ze mensia oslava bude vecer okolo 17.00 a nepracuje nikde dotrepala sa rano a odisla o jednej a bude sestram rozpravat ako som nic nemala ale ked pridu iny tak viem chystat...
nikdy som s rodicmi nemala dobry vztah myslelasom si ze po narodeni deti to bude lepsie, zial nic sa nezmenilo a nepomohol ani otvoreny rozhovor, skor to bolo horsie lebo to podala mojim sestram stylom,ze jej vykrikujem ze sa o ne zaujima viacej a co vlastne ja od nej chcem ked jej nijako nepomaham (financne samozrejme, lebo to ze sestre vychovava 3 deti ospravedlnujetym ze ona jej pomaha financne)
@cali11 moja mamina nikdy nebola mojkavy typ, neobjimala, netulkala, nebozkavala ma, ked som bola mala. Nezaujimala sa o moje pocity, nerozpravali sme sa o intimnych veciach, nezdielali sme. A mali sme aj velmi zle obdobia plne kriku a nadavok. Celkovo si ju pamatam ako odmeranu zenu, okrem chvil, ked po mne kricala 🙂
A ja som tuliva a kontaktna a potrebujem komunikovat. Roky ma to trapilo,citila som sa nemilovana...a potom mi niekto mudry povedal, ze maminka je, aka je, pre nejaky dovod a ze mozno nikdy nebude ina...a ze ju mozem lubit aj tak, je to moja mama. A ja som naozaj potrebovala citit rodicovsku lasku.
Tak som asi dva roky dozadu zaviedla kontakt do nasej rodiny ja. A bolo to tazke, lebo chybala spatna vazba. Len tak za mamou ist a objat ju, povedat lubim ta, povedat mami chcem sa rozpravat, teraz ma pocuvaj. Nikdy som neriesila, ak to objatie od nej bolo strnule/neopatovane alebo ma slovne odohnala, nepovedala mi spat, ze ma lubi. Skor mi tak bolo smutno, ze ake zavrete srdce ma. Mozno je to divne, bola som dospela, samostatna, nebyvali sme spolu, ale potrebovala som to v sebe vyliecit, tak som proste pri nej bola niekedy v polohe dietata a ukazovala a hovorila jej, co potrebujem. A dookola. A ze som si uzila dost poznamok aj zvlastnych vyrazov tvare :D
A moja mama je teraz uplne iny clovek...neskutocne zmakla. Moja mama ma objima, hladka, hovori mi, ako ma lubi, kazdy den mi vola, je starostliva...a najkrajsie je, ze tu lasku rozsirila aj na mojich surodencov.
Boli to dlhe mesiace bez odozvy a stalo to za to. Teraz si uvedomujem, aky tazky zivot mama mala a ze ju nikto lubit nenaucil, ona to tiez ako dieta nemala. Tak som ju to naucila ja.
Aplikovala som zaroven na tatovi, ten je tvrdy oriesok, uz su pokroky, ale este to chvilu casu zaberie 🙂
@modrava Ja uz mamu nemam, zomrela mi cca pred 8 rokmi a naozaj velmi mi jej pritulenie chyba. Bola taky tulkaci typ, ako mala som ku nej prisla a nechavala si skrabkat chrbatik a teraz to praktikujem na dcerke, tiez je moje mojkadlo. Potom ked uz som bola dospela sa to obratilo, mamu bolievali ruky, tak som jej ich masirovala. Aj masaz je laskyplny dotyk. Ani otca uz nemam, ale aj jeho som v zavere zivota bola schopna pohladit, ked bol v nemocke, pomasirovat mu chodidla. Ale ten vnutorny pocit bol trosku odstup, citila som sa blbo. Na druhej strane rozumiem, co hovoris, ze ludia sa nemenia, ze nemusia ta vystiskat, ak ich stiskas ty. No ten krok smerom k mame je dolezity pre dievcinku samotnu, ze musi skusit a vypytat si co potrebuje od inych, aj ked to mozno nedostane. Musi im dat cosi, co potrebuje. Nedostavam, nedam.? Objatie je ako iny druh komunikacie, neslovny. Mam pozorovacie obdobie, pozorujem vztahy ludi v mojom okoli k rodicom a starym rodicom. Malo kto svojho rodica vystiska, pohladka, malokto svojho stareho rodica vystiska, pohladka. Naozaj, skus si to vsimnut vo svojom okoli, na manzelovi, svagrovcoch, priateloch.... Kym sme deti, tak nam to ide, tak sme stiskane, opatujeme, potom sa tak dajako v dospievani oddelime a uz sa s ostatnymi tolko neobjimame, iba s frajerom, partnerom, detmi. A ono to vztahu da aj cosi insie, ked dokazes mat s ludmi aj fyzicky kontakt, nielen slovny, ocny. Niektowre narody su velmi kontaktne, niektore rezervovanejsie. Muzova stara mama je chora, blizi sa k 90tke, on ju nepohladka, nevystiska. Ja ju aspon po ruke, ramene, vlasoch pohladkam. Stalo sa mi, ze ma raz spontane stisla na zahrade, ale inak tiez neobjima ani svoje deti ani dospelych vnukov. Akosi sme si tak zvykli vsetci stiskat iba deti. No aj stary clovek potrebuje objatie. Castokrat uz nema partnera, castokrat je vraskavy, a niektore najmensie deticky neradi takychto starych krehuckych ludi stiskaju. Mozno sa ti zda tento prispevok strasne cudny, uznavam, je to taky uplne cudny pohlad na vec. No tym, ze nemam uz hodne dlho dve osoby, od ktorych by som si to objatie spontanne zobrala, ktore by som bez nejakych predsudkov a obsmietania sa vystiskala, som na objatia zamerana 🙂 Citala som o tom v nejakom clanku a zacala si to vsimat vo svojom okoi. Ked ti objatie chyba, mozno potom ako dospely, nie si schopny spontanne objat a dotknut sa ludi okolo teba.
@mischelin89 Toto je uplne nadherne, co si napisala. Ja som mala taky zazitok s mojim dedkom. Ako som spomenula, mojej mame som sem tam ruky masirovala, a ked bol jej otec uz velmi chory, v podstate leziaci pacient, boli sme ho pozriet. Postazoval sa, ze ho boli chrbat. Moja mama hned, ze ako ja viem dobre masirovat a ze nech ho vymasirujem. Ja som vtedy mala okolo 23-4 rokov a mala som tak trochu odstup od jeho vychudnuteho tela, na bruchu mal aj nie uplne zahojenu jazvu od nejakej operacie, bala som sa, aby som mu skor neublizila, alebo aby si neublzil som, ked sa pretoci na brucho. proste nechcelo sa mi, sama spontanne by som tu masaz nikdy nenavrhla. A asi by som pri jeho posteli len stala. Ale vedela som, ze je to s nim zle, a ze ho vidame malo, byvali od nas daleko, a uvedomila som si, ze je to asi posledny raz, co ho vidim. Povedat to takto otvorene je tiez velmi cudne. No mozno prave to, ze niekto uvedie taky priklad, pomoze to druhym tak trochu pochopit a pozriet sa na veci inym sposobom tiez. Lebo jedna vec je, co si myslime, ze by sme spravili a uplne inak sa mozno zachovame v reale.
@jumama je to na zavidenie mat pekny vztah s mamou, je stastie nieco take citit :o)
tazko sa vysvetluje opacna situacia. treba to zazit a az vtedy plne pochopis tu bolest. ked si trvale odmietana, je len na tebe ako dlho sa nechas zranovat.
zivot ma naucil nedbat na to co si clovek mysli, co hovori, co by chcel robit. podstatne je ako v konecnom dosledku zachova a ako kona.
mamy maju svoje deti lubit, tulit a objimat. deti nemaju bojovat o svoje miesto v zivote matky a o ich dotyky.
mam dceru, vychovanu v objatiach a napriek tomu, ze je dospela kazdy den sa objimeme, nema problem mi zacat automaticky iskat vo vlasoch ked sa vedla nej zvalim na gauc k telke. verim tomu, ze ked budem stara, mojej dcere bude stale prirodzene ma objat a chytit za ruku.
mamy dostavaju v starobe to co detom davaju v detstve....
Ďakujem pekne za každú radu. Inšpirovali ste ma. Začnem to brať pozitívne ja a nebudem sa zameriavať na to ako sa ku mne správa moja mama. Čím viac mám tých negatívnych myšlienok, tým viac je negatívny aj môj život.
Ak chces docielit zmenu, zmen seba. Znie to tazko - ale otvor sa ty, rozpravaj mame o tom co citis ty. Nauc ju byt zase mamou, aku potrebujes. Povedz jej presne to, co si tu napisala - ze ti chyba jej blizkost. Ja viem, ze v tejto chvili si myslis, ze co je to za radu, ze ved denne vysielas signaly a zostavaju nepovsimnute. Tak to skus a urob presne toto, ked bude mat mobil v ruke nabuduce: Vezmi jej ho z ruky a povedz: Maminka, teraz som tu ja, prosim ta, rozpravajme sa. Citim sa tak osamelo, nevystiskane a smutno. A obijmi ju prva. Tazka uloha, co? Niekedy sa musi naozaj hnut hora.