Nevyznám sa v ňom a ani v sebe

Ahoj, chcem sa spýtať. Mala som človeka, ktorý mi bol veľmi blízky. Poznáme sa zopár rokov, vždy sme držali spolu.Boli sme si vzájomne na prvom mieste. Neskôr sme si prestali rozumieť stále sme sa hádali. Mňa to trápilo, lebo toto trvalo niekoľko mesiacov. Mala som pocity ako take že som úplne na dne. Že chcem všetko späť ako bolo predtým. No ono to doteraz neni ako predtým. Zas po nejakej dobe.Bol další level a to keď som bola v takom štádiu, že sme pohadani som začala preháňať a vravela mu bohužiaľ take veci čo som ani nemusela. Bola som na tom zle. Veľmi ma trápilo, že sa hádame. Smutná z toho čo sa dialo. Tak som mu vravela že som ho nemala ani spoznať . No vždy to bolo tak, že bolo na oboch vidno, že nám na sebe záleží. Aj keď sme si nerozumeli. Prešla nejaká doba a ja som sa stiahla. Z tých pocitov čo som mala, to že som bola smutná. Cítila smutok.Nevedela v noci spat a stále premýšľala o nás.Z tých pocitov je to že citim prázdno. Ako keby mi to bolo jedno. Čím to je? Ako keby som si povedala že som sa dosť trápila. Začala som si hľadať prácu a venovať sa svojim zalubom aby som nemyslela na nič zlé. Teraz poslednú dobu venujem sa inym veciam mám iné záujmy robím čo ma baví mám novú prácu. Ale ako keby ten clovek k môjmu životu nepatril a aj keď na neho pomyslím necítim to čo predtým - smutok, bezmocnosť, plač, neustály tok myšlienok. Ale necítim nič. Neviem ako to pomenovať čo citim. A ani to neni to, že by som tu osobu vymenila za niekoho iného. Ďakujem za každý názor.