Nevychádzam so svojou mamou, ktorá odišla do zahraničia

Však sa nemusíš vytierat, ale zas je dobre mat normálne korektne vzťahy, lebo potom tá to vo vnútri stve a to sama cítiš

Píšeš že si ostrý človek, však dobre, ale aj pre samu seba je dobre naučiť sa komunikovat tak aby si toho druhého človeka totálne neodpalkovala a úplne neposlala do riti

Skús sa pri nejakej príležitosti ozvať a uvidis či sa ona neozve spat. Možno ju stve rovnaká situácia

a co ma tvoja mama urovnavat? Ty si ju urazila, tak sa jej ospravedln a porozmyslaj nad sposobom tvojej komunikacie s okolim. S tou svadbou...no co si si navarila, to mas.

@domi995 áno je to hrdosť, moja tvrdohlavosť, možno cítim vo vnútri krivdu, že odišla a tiež som tak vnútorne urazená, ublížená... a potom ten pocit, že tu pre mňa nie je, je ubíjajúci a je mi to veľmi ľúto. Už mi veľa ľudí hovorilo, že sa mám ospravedlniť, no aj s odstupom času cítim, že som v hádke mala pravdu a o to je to pre mňa ťažšie. Neviem či som mala niekedy viac zmiešané pocity... a radšej by som prijala miešanie do svadby, ako toto čo je teraz.
@cocolino234 odišla keď som bola malé dieťa, ešte na prvom stupni. Tá hádka bola vo svojej podstate hlúposť, ktorú aj ona mohla akceptovať aj keď sa jej to zdalo nezmyselné, no ona to podala spôsobom, ktorý sa ma dotkol a vo mne to vyvolalo takú emóciu, že sme si vykričali všetky “hriechy” z mladosti...
@pribinak akože neposlala som ju úplne do riti, len keď aj po požiadaní aby sa nestarala, ďalej rýpala tak som proste tvrdo stala za svojím.

@pribinak inak písala som jej na narodeniny, síce len sucho, ale nenapísala ani ďakujem. Na naše narodeniny ani na moje ani na krpca si nespomenula.

a ty si ostala s kym ked ona odisla do zahranicia ?

@loginexistuje s babkou 😊

Tvoja mama by mala klacat pred tebou a prosit ta o odpustenie za to ako zlyhala ako matka.
Necuduj sa ze si tvrda ak si nemala moznost citit jej lasku a podporu. Nanestastie taketo matky si malokedy uznaju svoju vinu vo svojom vnutri si nasli ospravedlnenie pre svoje spravanie ....
Je to jej hanba ze neprisla na svadbu svojej dcery ..... a to kvoli hlupej hadke o vychove ... tiez myslim ze vobec na to nemala pravo ved teba nevychovavala.

Ja osobne by som jej odpustila a urobila aj prvy krok verejne a pockala na reakciu. Plus by som si nasla terapeuta a prebrala si to s nim ... lebo to cim si si presla ta ovplyvnuje cely zivot.
Odpusti jej nie pre nu ale pre seba ty sa s tym potrebujes vyrovnat a ist dalej ....

Tvoju hodnotu neurcuje to ci ta matka miluje alebo nie (ako je to v tomto pripade) Si uzasny a laskyhodny clovek a to ze ona nezvladla svoju ulohu matky (z akehokolvek dovodu) nie je tvoja chyba a nijako to nezmensuje tvoju hodnotu.

Skus ju verejne cez socialne siete oslovit napr. pri fotke tvojho dietata s niecim neutralnym tak aby to videli aj ostatni a nechaj to uz na nu ci a ako zareaguje .... je to cesta k tvojmu uzdraveniu lebo neodpustenie nas drzi ako balvan a nici nas nie toho kto ublizil ....
mas svoje dieta venuj sa mu

Tvoja mama je citovo plocha a mysliet si ze sa to po rokoch zazracnym prutikom spravi je iluzia ak ona sama nechce tak to nepojde .... ale ty chran seba a svoju rodinu a odpustenie (to ale neznamena ze nasledky toho co urobila su zmazane s tym si musi poradit ona) je ta spravna cesta

Vela zien malo obdobne matky .... dolezite je ako sa k tomu postavis ty ... aby si si to urovnala a neopakovala jej chyby .... ten vztah by som skusila viest do nejakej slusnej roviny ako u nahodnych znamych .... to by sa mohlo podarit ak bude mama chciet ak nie tak je to jej postoj a ty s tym nic nespravis

@autor aha takto to je 😔 to máš ešte ťažšie než som si myslela, mrzí ma to.. Súhlasím so všetkým čo napísala @loginexistuje

@loginexistuje ďakujem za správu 🙏🏻 budem nad tým veľmi premýšľať.

Ja teda nie som ziadny odbornik ani psycholog, ale myslim, ze niektore zeny nevedia byt matky, a s tym neurobis nic. Rovnako ako ty si palica a tvrdohlava a povies si svoje (ako sa opisujes), rovnaka je podla vsetkeho aj ona a neberie ani ohlad na svoje dieta a problemy riesi po svojom, odchodom a ignorovanim. To chce inu povahu odist od dcery a nechat ju u babky, v case ked ste si mali budovat vztahy, mala ti ukazat ako ma rodina fungovat atd, ona bola prec a miesto toho, aby ta ucila, ako riesit konflikty, ako vychadzat, a dat ti tu matersku lasku aj v dospievani tak si bola s babkou.
Urcite ti chyba "mama", ale teda to ona by si mala vstupovat do svedomia, nie ty... ty sa mozes snazit, aby si svojim detom a rodine dala to co ona nie a mame ak raz bude chciet "prist spat", pretoze rokmi sa podla mna bude citit opustena, odpustit (v ramci moznosti). Ona to bude mat tazke, a aj ma.

Matka je tá, ktorá drží vzdy otvorené dvere. Ktora miluje a uprednostní vlastné dieťa. Ktorá trpí, ak trpí dieťa. Ktorá nehadze zodpovednosť za svoje dieta na babku teda svoju mamu. Odpusť jej kvoli sebe, svojmu pokoju, pokojnemu spanku. Nemaj očakávania uz, co sa jej týka.. Odpusť jej, sklon hlavu, ale uz neocakavaj.. Si tvrdá, lebo si sa musela uz v detstve takto obrnit, ved Ta opustila tá najbližšia osoba..

No tak to je veľmi smutné, ale zas o to viac budeš Ty dobrá mama a Tvoje deti budú šťastné deti. No je to ťažké odpustiť, nejde to rýchlo, potrebuje to čas, veľa času, aby si jej odpustila. Neni to rychly proces, zmierit sa s tým, čo vsetko bolo zlé. Zmieriť sa s tým a prijať to, že to bolo veľmi ťažké a je, že Ťa opustila mama, že sa neprejavila ľútosť a ešte tie chyby znovu opakuje. Pre mňa by to už viac nebola matka, asi by som si to myslela. To neni matka. Ale teda žial, takú matku si dostala, zrejme si dlho túzila po jej laske. Ani sa len nesnaží. Asi by som bola nahnevaná a niekedy aj ľútostivá. No tak si poplač, poľutuj sa niekde u dobrého psychoterapeuta, čo je ale priblém nájsť. Skúsila by som Dalibora Špoka v Prahe, alebo niekoho naozaj skúseného, komu nejde o to, aby z Teba ťahal peniaze za sedenia roky. Potrebujes znova prežit tú bolesť vyrozprávaním svojich pocitov čo si cítila ako malé dievčatko a aj neskôr ako dospievajúca, bolo to naozaj ťažké niekomu kto Ta naozaj bude pocuvat, niekedy staci aj dobrá kamarátka. Vyplakať sa poriadne a oplakať to. A potom to uz bude pomaly lepšie a staneš sa silnejsou. Urcite by som zapracovala na nejakých náhradných vzťahhoch za matku. S nejakou ženou, ktoru mas ako kamaratku a udrziavala si dobré priatelstvo s naozaj dobrou priatelkou, ktorá Ťa ná úprimne rada a ich prijatie a láska nahradia Ti chýbajúcu lasku od matky..sčasti. Tvoja mama mala svoje dovody, iste sa aj snazila ako vedela a viac nevedela proste, snazila sa a tazko povedat aka to je osoba, to vieš najlepsie Ty, ale boli aj dobré chvíle iste. Tak skús sa s nou o tom porozprávat, ako Ti chýba jej nezaujem a to vsetko co sa stalo, ci si uvedomuje ako Ti chybala a zrazu pride a nerespektuje Ťa. Hoci Ty si sa musela za jej nepritomnosti s veľa problemami sama. Osobne si myslím, ze to treba spracovat s naozaj skuseným odbornikom, nepoznám ale ziadneho. Príde mi to, ze Ty stale tuzis po jej laske, co je pochopitelne, tesila si sa, ze ste spolu a mozno mas ten hnev stale v sebe, ze si tak vybuchla. Je to pochopitelné. Mala by si jej povedat o svojej bolesti a hneve a aj popremyslať, akú mala ona rodinu, co z nej spravilo tak necitlivu osobu, ci ma taku osobnostnú vybavu. No kaslala by som na taku osobu, ktora mi ani nezavola ako sa mama rok. Je to nevyrovnana sebecka zena. Naozaj tazke, ale skus tak to spracovat, ze nech ťa to posilní, vies vuac ako iní chápat bolesti a utrpenia ludí, to utrpenie dáva človeku mudrost aku bezne clovek nespozná, ber to ako skusenost a nie na svoje znicenie sa smutkom, dlhou sebalutostou, ale na to, ze Ty budes lepsia mama ako bola tvoja matka. A nikdy nevies, komu mozes pomoct čo len úsmevom, gestom, slovom, kedze Ty viac chapes a vidis to co tí co toto nezazili. Ale hlavne sa teš z toho aké mas stastie ze mas zdrave dieta a sama sivela dosiahla a este je vela pekneho pred tebou, aj ked v zivote kazdeho cloveka je viac trapenia, ty uz mas vela za sebou a pred sebou uz len lepsie, teraz si vieš vazit dobre vztahy, blizkost ludí..proste mozes si spravit stastny zivot a aj bez svojej matky. Proste treba dobreho odbornika skúseného na spracovanie toho co sa v Tebe bije. Sú to Tvoje pocity, ak to citis tak, ze sa v noci za to budis, mala by si to nejako dostat zo seba a upratat si v sebe, ze aky postoj zaujmes k matke, ci jej nechas otvorene dvere s tym, ze Ty ju kontaktovat nebudes, alebo jej budes volat a volat ju k sebe, naozaj to musis Ty si nejako utriedit. Iste nedovol, aby Ta jej chovanie nicilo. Nech si to necha pre seba, uz by som to nedovolila, aby jej spravanie ovplyvnovalo moj zivot negativne, bolo toho uz dost, co naublizovala.

Preco odisla tvoja mama do zahranicia ked si bola mala?

Kašľala by som na takú babku a matku. Nemala záujem o teba ako dieťa. Nemá záujem keď nie je podľa nej ani o svoje vnúča, ktoré za nič nemôže. Keď skončí vdaka svojej povahe sama na staré kolena, možno sa spamätá, či jej to za to stalo. Keď je dieťa malé, rodič si ma k nemu hľadať cestu a to mala robiť ona a nie malé dieťa pre pána. A to, ze ako matka neprisla na svadbu je už extrém. Tažko sa budete hrať teraz na idilicku rodinku, keď ste ju nikdy nemali. Mna by tiež vytočilo, ze človek, ktorý o mne ako o decku nič dokopy nevedel, nezaujímal sa, ide zrazu rozdávať rady ohľadom starostlivosti môjho dieťaťa. No nie všetky matky sú vždy aj dobrými matkami. Sustred sa na milujúcich ľudí okolo seba. Tvoja matka by mala zmeniť prístup a nie ty.

Ďakujem za každý komentár, každý jeden mi niečo dal... máte v mnohom pravdu. A naozaj to je pre mňa ťažké a urobiť prvý krok ku zmene je ešte ťažšie.
Nie je mamou a zároveň je matkou, udobríme sa na istý čas a po chvíli zas zle a zas dookola. Vždy očakávam idylku a vždy to skončí nečakane rýchlo. Ja fakt neviem prečo a už som z toho vyčerpaná... ja nechcem byť ako ona, ale nie som taká istá tým, že ju odsuniem zo života? Nezatváram dvere, ale nedokážem ju pozvať. Ani do domu ani do srdca... hrozne mi je. A tá svadba bol už len klinec do rakvy nášho vzťahu 😞
@makova333 odišla tak tradične, za prácou...

Tiež nemám dobrú matku, chápem ťa, moja nebola tiež na svadbe, ale preto, lebo som ju tam ja nepozvala, je to komplikovana povaha a viem, ze by tam urobila kopu škandálov. Tiež som si prešla pri nej rôznymi fázami. Už som sa ospravedlňovala aj za veci, ktoré som nemohla, aj tak bola do chvile protivná. Až som prestala skúšať a mat od nej nejaké očakávania. Odpustila som, ale nekomunikujem s nou vôbec, lebo tiež mám svoje city a nie som jej fackovací panák, lebo pri nej si človek musí dať pozor na každé slovíčko, aby sa neurazila. Nech si žije sama so sebou, so svojou povahou, mne je už v tomto jedno čo s nou. Našla som pokoj až vtedy, odkedy s nou v kontakte nie som. Nie vždy ma význam siliť vzťahy a hrať sa na veľkú milujucu rodinku, alebo veľké kamarátstva, keď sa ten človek nezmení a všetci vieme, že za chvíľu zas bude z jeho strany scéna. Načo sa vôbec takým ľuďom doprosovať? Kvôli čomu? Hľadať niečo, čo nikdy nebolo, tak to ani nikdy už nebude...

Hmm. Výmena názorov nemusí byť vždy formou hadky. Krivdy z detstva sa dajú aj vyrozprávať, nielen vykričať. Tvrdohlavá neznamena že nemáš sebareflexiu.
Medziľudské vzťahy vedia byť niekedy ťažké, obzvlášť s rodičmi. Možno ste s mamou príliš rovnaké alebo príliš rozdielne a vás vzťah je občas náročný.
Ale je to tvoja mama, jediný rodic ktorého máš. Nemôžeš na ňu úplne kašľať, lebo vidíš ze ta to vnútorné zoziera. Áno neprišla na svadbu, ale ako si ju pozvala? Zavolala si jej a povedala že napriek hádke by si ju tam rada videla? Myslím že ju to rovnako mrzí ako teba. Asi ste obidve palice a potom tým občas aj trochu trpíte.

Nerozmýšľala si nad niečím ako manželská poradňa? Funguje rovnako aj pri iných vzťahoch, nielen manželských. Proste si skúsiť vyrozprávať svoje krivdy pod dohľadom psychológa ktorý vás usmerni aby ste si neskocili do vlasov.
Vieš lebo príde deň keď už tu tvoja mama nebude. Aby ta to potom nemrzelo.

autorka: cize ta neopustila, ale kedze bola sama, musela zarabat, aby ste mali z coho zit a tak ta nechala u starych rodicov. Ty ako dieta si tomu nerozumela (co je prirodzene veku dietata samozrejme), brala si to ako opustenie, akoby ta nemala rada a ona len mozno nemala na vyber a dala ta na ten cas do starostlivosti ludi, ktorym doverovala (nedala ta do DD). Preto si si vytvorila obranny mechanizmus, aby ti uz neublizilia - zacala si ju brat ako zlu matku/osobu, ktora je taka, inaka, makova... Akonahle zacne byt vas vztah blizsi (po porode atd.), podvedome to vyhodnostis ako "bacha, zla zena, chce mi zas ublizit" a zapne sa tvoj obranny mechanizmus a naucene vzorce spravania (napriklad aj ta "tvrdost povahy"), ktore ti pomahali a pomahaju byt navrchu/vitazom danej situacie. Preto sa v tomto vztahu biju dve protichodne veci, ktore sa cyklicky opakuju- aj chces mat s nou dobry vztah, byt v kontakte, aj ju nevies pri sebe vystat. Machlanie vo svojej negativite, plodi len dalsiu negativitu. Jedine co ti pomoze je odpustit- jej aj sebe, uprimne sa o tom porozpravat, povedat jej ako si sa vtedy citila, ona ti mozno povie, ze to vobec pre nu nebolo lahke odist od dietata, ale nemala na vyber. Bez kriku, obvinovania a ublizovania si navzajom. Mozno by si sa mohla predtym porozpravat so psychologom, poriesit svoje traumy a potom sa pokusit budovat vas vztah. Mozno to nevyjde, ale budes vediet, ze si pre to spravila vsetko, co bolo v tvojich silach.

Nech je to akokoľvek - jedno je však isté.... Nikto tu nebudeme večne. Tvoje mama tiež nie, raz zomrie. Úprimne - teraz keď ti je ľúto vašich vzťahov a všetkého, tak keď tu nebude, tak ti to bude sakra ľúto a budeš si to riadne vyčítať. Preto moja rada znie - pozeraj sa na to z tohto uhla. Skús nadviazať kontakt, povedz jej že ju máš rada a že by si bola rada keby prišla na návštevu. Keď nebude mať záujem, tak to už je druhá vec. Ale tak ste dve dospelé ženy, rodina. Ja som tiež výbušná, ale deti ma naučili trpezlivosti (alebo aspoň nevybuchnúť navonok a veľa veci predýchať v sebe a s úsmevom navonok), preto myslím, že aj ty sa vieš lepšie ovládať ako za "mládi" 🙂 A keď babky kecajú do výchovy je to ťažšie, ale tak netreba sa hneď pohádať na život a na smrť. Možno by stačilo povedať, že mami, ty si už vychovávala svoje dieťa. Toto svoje dieťa chcem vychovávať ja. A dodaj, že ale ďakujem za názor a radu, budem na to myslieť 🙂

@makova333 nechcem tu rozoberať detaily, nechcela by som aby ma niekto v mojom príbehu spoznal.
No odísť za prácou a pracovať pre rodinu v zahraničí sú dve rozdielne veci. Ona odišla a už sa nevrátila nikdy, neposielala výživné, iba prídavky na dieťa. Za 4 roky mi ako dieťaťu ani raz nezavolala. Keď ju babka prosila o peniaze tak jej odkázala, že ona mi na zubný strojček neprispeje, že ona mi neprispeje na školu, že nemám študovať, neverila mi keď mi ubližovali, vynadala mi takými slovami, ktoré neviem dostať z hlavy. A áno, mám v sebe zlosť a nenávisť. Nedokážem na to zabudnúť a čím dlhšie to trvá, tým ťažšie sa mi ku nej vracia. Ale stále som to skúšala, celý život... niekoľko krát aj s odborníkmi.
A napriek všetkému zlému by som veľmi chcela mať dobré vzťahy s ňou, mám však veľké očakávania, čakala som jedno prepáč, čakala som podporu, čakala som ľúbim ťa, čakala som pochopenie mňa alebo aspoň ľútosť z toho, že odo mňa odišla a keď nič z toho neprišlo asi sa zas vyplavila minulosť. A zlosť. Neviem. Preto som chcela viac názorov na premýšľanie, lebo doteraz som neprišla na spôsob, ako tento kolotoč ukončiť... a hlavne už nič neočakávať.
@ysseba toto je to, čo jej teraz už dlho nedokážem povedať, že ju mám rada. Povedať to môžem, ale bude to neúprimné a nebude to vôbec od srdca. Neviem či by to bolo dobré. A najviac sa bojím, že keby jej poviem niečo čo až tak úplne necítim, premôžem sa a napriek tomu sa ľady neprelomia, že by ma to dostalo zas na úplné dno.
Mile rada by som od nej vzala radu, prosila by som ju o rady tak ako poprosím susedu, svokru či babku... vôbec nejde o to, že by som si ju ani nevypočula. No už nemám 5, ani 10 a očakávam, že aj ona ma bude trochu rešpektovať, že vezme do úvahy aj môj iný názor na výchovu aj keď sa jej nezdá správny a nebude to hneď hrotiť do hádky.
Bohužiaľ aj s odstupom času si myslím, že v tej poslednej hádke to prestrelila najprv ona a ublížila mi slovami, ktoré si mohla odpustiť... a preto sa jej nedokážem ospravedlniť a je mi z toho ťažko.
Možno to chce ešte čas... alebo konečne zmeniť moju povahu.

autorka: kym neporiesis seba, svoju traumu a zlost v sebe, nepodari sa ti ani upravit vztahy s mamou (o tom bol moj prispevok vyssie). Nemozes zmenit minulost, ani ineho cloveka, mozes zmenit seba, svoj pristup. Ak nepomohol jeden psycholog, moze pomoct dalsi, treba len starostlivo vyberat takeho, ktory ti sadne, mozno ine techniky... A potom uz len chciet zmenit seba, svoj pohlad. A necakat zazrak bez vlastneho pricinenia.

naco jej chces povedat, ze ju mas rada, ked viac ju rada nemas ako mas, pretoze mas na to svoje dovody poddla mna opravnené, zmier sa s tym, ze nesies taketo bremeno a nechaj to plavat, prijmi ju taka aka je, je to jej rozhodnutie, bola zla matka a ona to vie, skusaj este psychologov, nemusis sedenia, iba sa opytaj na ih nazor co si myslia, nech poradia, na to sú, najdes aj dobru radu verim. Nevies prestat sa s nou zaoberat? prestat sa hnevat na nu, lebo za to ti to nestojí. Povedz jej alebo napis co citis a nechaj ju nech si zije svoj zivot a ty si zi svoj, iba stracas cas s takou osobou.

@makova333 Rozumiem. Ďakujem.

Neviete náhodou o nejakej knižke na podobné témy, ktorá by mohla byť pre mňa vhodná?

Namiesto knizky skus nejake techniky (ale toho psychologa by si mohla skusit). Skus napisat na papier vsetko co by si mame povedala "napis mame list". A potom ten list spal.

No je smutne, ze ti mama dala taku traumu do zivota... Ty si ale uz dospela, mas rodinu, dokazes zit bez jej pritomnosti a snad aj bez hnevu na nu... lebo je to stale mama... bolo by super si vybudovat pekny vztah, no pri kontakte vam to stale skripe ☹
Podla mna sa skus preladit z ocakavani "dobre vztahy" na "aspon neutralne vztahy" 🙂 ... Ste obidve ublizene, kazda svojim sposobom (a kazdej sa zda, ze ta druha ma zacat)... tak neocakavaj vyznania "lubim ta" ani ich zo seba nechci dostat, ked to nie je uprimne. No aspon formalne ju kontaktuj, z prilezitosti sviatku, narodenin, den matiek... Skus urobit ciaru za tym, co kto komu... To, ze sa jej ozves, neznamena, ze uznavas nejaku svoju chybu alebo potrebujes jej zainteresovanie do svojho zivota..., len skratka ze si uvedomujes, ze nema zmysel byt pohnevana. Mozno ten kontakt nebude extra vrucny a srdecny, mozno to naozaj bude ako so susedou alebo znamou... ale stale lepsie, ako by ta malo skriet, ze si ublizujete a nemate pre seba ani slovo. 🍀

@bmuller ono je v podstate jedno ci sa ten ich vztah upravi a budu si blizke (ano, bolo by to super) alebo ci sa nebudu vobec kontaktovat. Podstatne je mat to v sebe spracovane. Taketo balansovanie medzi ano, nie, mozno nerobi dobre ani jednej z nich. Poznam ludi, ktori sa s jednym z rodicov nestretavaju, odpustili, pochopili, uzavreli.

@makova333 no ved ani podla mna nejde o vybudovanie nejakeho super vztahu za kazdu cenu. Ale toto spracovat je fakt tazke, sklamanie z celeho detstva, atd... Obavam sa, ze podla opisu autorky tu ocakavat nejaku obojstrannu katarziu vo forme vyrozpravania si pocitov, krivd ci ospravedlnenia sa velmi neda ☹ (rovnako nepomoze hladat tu vitazov a porazenych, aj ked asi vsetky usudzujeme, ze vacsiu vinu nesie mama). Ale autorku zjavne situacia a ne/vztah trapi...naposledy sa rozisli tiez v zlom, co na spracovani traumy nepridava... Tak podla mna by aspon za pokus stala cesta isteho kontaktu, ktory by naznacila ze im na sebe nejak zalezi. Neviem, ako by to brala matka, ale aspon by autorka mala pocit, ze urobila nieco pre obrusenie hran. No ved za blahozelanie k sviatku nic neda... keby to fakt neslo, stale nemusi v kontakte pokracovat. Ale aspon nebude zit s pocitom zarazeneho klinu.