Nevlastné dieťa. Začali sme mať problémy. Čo robiť?
Ahojte, neviem ci je na MK nejaka takato tema, tak ak ano admin zrus ju a presmeruj ma 🙂
...mam jeden velky problem...(aspon ja ho beriem ako velky)
som vydata 4 roky, s manzelom mame skvely vztah...napriek tomu, ze je pracovne velmi vytazeny...mame spolu 5 mesacneho syna Eliassa a 2ročnú dcerku Alinu. Manzel ma z prveho vztahu 16 ročnéhu syna Mathiassa, s ktorým som mala veľmi dobrý vzťah...až doteraz...
Zil v Nemecku so svojou mamou, ale chcel prist žiť k nám na Slovensko. Ja som nenamietala, ale bála som sa toho. Žije u nás 2 roky....všetko bolo vporiadku, ale teraz sa dostal do zlej partie, fajčí, pije, fláka sa. Manžel je doma málo, obchoduje v Nemecku. Máme spolu diskotéku a bar tak ja sa musím starať aj o ňu. Syn ma absolútne nerešpektuje, neberie ma absolútne vážne. Vykrikuje mi, že nie som jeho matka a nemám právo mu hovoriť čo a ako m robiť. Bol výborným žiakom, slovenčina mu ide výborne, naučil sa ju fakt rýchlo.ale tohtoročné vysvedčenie bolo otrasné. Neviem čo s ním mám robiť, chápem, že je v puberte, ale niekedy naozaj vybuchnem a potom si to vyčítam. Probém je v tom, že by mi mohol byť skôr brat ako syn. Kým bol mladší neuvedomovala som si to, ale teraz je ten "malý" (no n ie zas taký malý 🙂) )rozdiel vidieť a cítiť víac. Manželovi sa sťažovať nechcem, lebo minule keď som "žalovala", manžel vybuchol a syn dostal pár faciek ☹ a nechcem aby bol kvoli mne trestany. Neviem si nájsť k nemu cestu....a je mi z toho nanič. Aj teraz ho čakám, lebo o 23:00 mal byť doma...Baby vy asi také skúsenosti nemáte, ale skúste sa do mňa vžiť...čo mám robiiiť???
etuska..neraz som sa snazila...vazne....vypocuje ma, potvrdi mi, ze mam pravdu, ale...myslis ze to casom prejde?
myslim,ze z toho vyrastie,len treba citlivo vystihnut mieru lasky a rodicovskej zodpovednosti 😉 drzim palce
Lessia, neviem, ci by si to vedela zariadit, ale ja by som poradila psychologa...ja som mala na strednej spoluziaka, ktory bol uplne pod zlym vplyvom svojich rovesnikov(fajcil, pil, neucil sa), aj si to sam priznal, ale nevedel sa z toho vymanit a chodil k psychologovi...ci ho tam rodicia dotlacili alebo sam isiel, to uz neviem...
Lessia, keď ti potvrdí, že máš pravdu, tak je to podľa mňa na dobrej ceste... 🙂
Napadlo mi, či by nebol voči tebe otvorenejší, keby si ho nejako zapojila do prác v bare, či na diskotéke - v rámci možností, samozrejme... Alebo nejako inak nadobudnúť spolu pozitívne zážitky, o ktorých sa dá rozprávať a zblížia vás...
dakujem...
a co ma urobit teraz ked púirde domov?mam byt jednoducho ticho? ocino mu dal zaracha....a on isiel lebo manzel nie je doma...tak som uz nevedla co tak som mu povolila do jedenastej...a neviem ci som dobre urobila...
podla mna by si nemala byt ticho...na niecom ste sa dohodli a on to porusil, povedat mu, ze nabuduce ho uz nepustis, ked bude mat od otca zaracha...
je to tazke, verim Ti...pubertaci su samostatna kapitola... 😒
Majka....ano skusila som to, na diskoteku ho beriem so sebou,...aj mi pomaha a je fakt vo svojej kozi, 🙂 ale nevoiem ci je to spravne ved ma len 16....ci len ja to nejak prezivam strasne? su vsetci chalani taki? jeeeeej ja sa zblaznim
lebo ja asi nie som pripravena mat doma pubertiaka 😅, ja sa niekedy citim ako fakt neschopna matka...mam dve male deti a oni ma teraz potrebuju v plnej sile a nie vzdy nervoznu kde je ich brat a co prave robi ☹
Adrioska: mas pravdu, musim mu povedat....a aj poviem, vo mne tak vrie...musim sa upokojit lebo ked raz skriknem tak si aj deti zobudim...🙂 Strasne som nasrata juuuj....proste das prst a zje ti celu ruku....
Lessia, ti verím, že to v tebe vrie...
Dokázala by si mu pokojným hlasom povedať: "Bola chyba, že som ťa pustila von. Nabudúce to už neurobím." A zavrieť dvere? Síce neviem, či by to pomohla, ale tipujem, že ak sa rozkričíš, bude mu to šumi fuk....
Maja: neviem ci to zabralo, ale skusila som...bol v soku....dakujem...pokojnou cestou sa lepsie riesia konlikty...🙂
baby...syna mam doma mozem pokojne spat 🙂
tak vam prajem dobru noc
Dobrúúúúúú 🙂 A držím palce 😉
Dobru noc aj Tebe a najma pevne nervy! 😉
Ahoj, no zapeklita situacia. Ja mam 17 rocneho brata, takze trochu viem, o com hovoris, ale zase on je taky miernejsi pripad, je to sportovec, a ma voci sebe taku zodpovednost, ze alkohol a cigarety nehrozia.
Skus sa s nim porozpravat ako kamaratka. To je mozno aj lepsie, ked ta nevnima ako mamu. Nech ti viac povie s kym sa stretava, co su to za ludi. Povedz mu, ze ho mas rada, a nechces sa pozerat ako sa nici. Ze by si bola rada, keby bol viac s vami doma a trochu ti pomohol. Alebo mu povedz, ze by si bola rada, keby vecer ostal doma, lebo je ti smutno, deti pojdu spat a ty nechces byt sama, ze pokecate.
Ja skusam svojho brata aj vystrasit. Ked ma uz fakt naserie, tak treba dat poriadnu prednasku o tom, co alkohol, cigarety, nedostatok spanku sposobuje. Ze ho povazujes za prilis inteligentneho na to, aby toto robil.
Skus sa ho opytat, co chce v zivote dosiahnut. Ci chce byt troska... a ist nanho trochu psychologicky. Na mna toto vzdy zabralo, aj ked som nebola nejaka neposlusna.
A aj to co radila maja. Ked ta sklame, ukaz mu, ze si sklamana. Stanov pravidla, ze vtedy a vtedy budes doma a ked nesklame tvoju doveru, mozes mu to predlzit.
Hlavne vytrvalost a poziadaj o pomoc aj manzela. Krik, hadky a zakazy nepomozu, skor mu hrajte na city.
lessia-tak ak sa napr. teraz dokotula domov a bude v triezvom stave a budete mat na to obaja chut a cas,skus si s nim pokecat akos takmer dospelym...ze by si bola rada,ak by sa tento vas vztah zmenil,ze mu nechces suplovat mamu,ale proste nech sa trochu pricini aj on 😉