Nevládzem žiť v manželstve

@1inis1
Ahoj, myslím,že netreba radiť, chápem to výkrik do priestoru, že nevládzeS Z toho....nepíšeS konkrétne ako dlho (časovo ) napr do cestovala za prácou, prípadne ako dlho trvá cesta do školy, na nákup? né vyrozumená som, či si V dedine,ktorá je odrezanA od sveta úplne, alebo tak nejak...
Ako ste predtým trávili čas? či ste mestské typy ľudí....prípadne čo najviac ti na tom vadí?
že sa nerozprávate? alebo ta dedina? ...
Čo by si na tom chcela zmeniť ako prvé?

@pieksamaki To, že som odišla od rodiny, kamarátov, práce ktorá ma bavila a som tu, kde nikoho nepoznám a ani nechcem, lebo celkom iná mentalila ľudí. Za prácou treba dochádzať, aj dochádzam, baví ma. Len dosť precestujem a nemám na syna toľko času. A nikto z jeho rodiny sa o mňa nestará, či som si zvykla...proste žiadna komunikácia. Ale to už je jedno. Problém môj je ten, že nemám financie, od výplaty do výplaty. Čiže neviem si predstaviť odísť do mesta po fin.stránke. A to, že sa nám takto rozpadá vzťah....z môjho pohľadu práve preto, že on nič nerieši. Proste má svoje koníčky a môj život ho nezaujíma. Len ten malý na ňom lipne viac ako na mne. Má ho veľmi rád a ako otec je fajn. Ale má na neho more času na rozdiel odo mňa, pretože nedochádza za prácou, ale zarobí málo. Byt neprerobený, úspory žiadne a žijeme skromne. Len neviem, čo s tým malým. On nás chce oboch. A bojím sa, že by som o neho prišla.

On totiž by mi malého nedal.

"všetku vinu hádžem na muža. Že sa tie roky nesnažil niečo zmeniť, keď videl, že som nešťastná."
a co si robila ty preto, aby si bola stastna, aby si nieco zmenila, aby to fungovalo?na vztahu treba pracovat obaja, nielen nechat na jedneho partnera, povedala si mu, ze si nestatna, rozpravali ste sa o tom?
vina nie je len na jednej strane, kazda minca ma dve strany... 😔

@gab s ním sa nedá rozprávať, ja mám vždy len monolog, lebo on neodpovedá. Ja mám tiež podiel viny, nevravím. Aj si nadávam prevažne sama sebe, že som sa vôbec vydala a odsťahovala sa. Aj to ma štve, ako som mohla byť tak blbá, ani nevieš ako.

Idem sa objednať k psychologičke, možno dostanem na vec nový pohľad. Aj keď nikto to za mna nevyrieši, iba ja.

@1inis1 akoby som čítala o sebe 🙂 po precitani Vášho prispevku..u nas to bolo podobné, odstahovali sme sa do dediny odkiaľ manžel pochádza, do bytu ale po narodeni detí bývanie a dochadzanie za pracou začalo byt neúnosné. Byt je nevyhovujuci kvôli priestoru a ma kopec inych problémov. Susedia cista katastrofa niektorí, bezne nas suseda zobudí o 3h rano krikom. Co bol velky problém ze sme nestihali pre deti do škôlky, musela som platit susede aby nam ich brala, svokra este pracuje. Kludne napíšte do IP

A keby ste bývali inde a ty mala dostupnú prácu aky by bol tvoj postoj k manželovi? Skús si to predstaviť. Možno to nie je o tvojom mužovi, možno je to o tebe, praci, dochádzanie, únava.

@saslavka73 Pred časom by som v takej situácií ešte bola šťastná a spokojná. Ale teraz už asi ani s ním nie, práve pre ten jeho dlhodobý postoj (nič nerieši a žije si deň po dni) moje city ochladli.

Ak v človeku necítim oporu, bezpečie....tak sa city pomaličky otupujú až nakoniec všetko vyhasne. To nie je zo dňa na deň, to ide pomaličky až si človek uvedomí, že to nie je ono.

@1inis1 Ja mám tiež muža čo nikdy nič nerieši. Aj keď vie že nie som spokojná, neurobí nič, nevie. Dlho ma to hnevalo, a tak som pochopila, že musím začať ja. Takže sme máš reálne možnosti? Rozviesť sa je ľahko, ale pamätaj že tým prídu ďalšie problémy.

@1inis1 zbytočne sem píšeš.Ja som napisala a niektoré ma len osočujú

@ajulienka24 možno to potrebujem zo seba len dostať....Vždy sú minimálne dvojaké reakcie...a čo človek, to názor. Preto ma len zaujímalo, či sa niečo podobné podarilo niekomu vyriešiť. Ja sa pôjdem poradiť s nejakým odborníkom, len dnes už to je akési neúnosné. A keď sa už aj do práce teším....tak je to asi zlé.

@saslavka73 Aj s tou jeho prácou. Mohol by si nájsť aj niečo lepšie platené, aby sme sa na niečo zmohli, ale nechce. Mám vraj riešiť tú svoju. Ja ju riešim. Len zase na úkor syna a času s ním. Ja nedokážem obsiahnuť všetko. Ale už som to prestala rozoberať, už chcem len mať pokoj. Chcela by som byť sama so synom, len to nie je také jednoduché. A vôbec neviem, či by sa mi to podarilo.

@1inis1 ja som to pochopila tak, že ste sa presťahovali do domu, kt. Treba prerobiť, ale nie sú financie... a to tvojmu chlapovi nevadí, že žijete od výplaty k výplate a nič si nemôžete dovoliť?

@lilyianka nie sme v byte. Jemu to nevadí, on tvrdí, že nič nepotrebuje, že sú to nie dôležité veci pre šťastie a že ja som materialistka. A že to pochopím neskôr. A že, veď máme čo jesť....to mi ešte ako čerešničku na torte povie mama.

Urcite chodte za psychologom, obom vam spravi profil a potom budete mat individualne sedenia a neskor aj spolu podla potreby. Psycholog je zarukou debaty k veci, nenasilnej komunikacie, nauci vas vidiet veci inac nez ako ste doteraz rozmyslali. Urcite aj manzelovi vadi, ak mate malo kontaktu a komunikacia ziadna, to mi verte. Psycholog mu pomoze, aby sa naucil komunikovat, lebo ak by to pocul od vas, tak na to reagovat nebude. Aby ste neplatili, je dobre ist ku obvodnemu po odporucaci listok, zrejme obaja.

@sionell Ďakujem. Čiže potrebujem výmenný lístok? Ja som tam chcela ísť len sama. On asi aj tak nebude chcieť ísť. Ale ja mám záujem, chcem byť zase šťastná.

Ako ste spolu fungovali, keď si bola ešte na materskej? Lebo peňazí viac asi nebolo ako je teraz. Najviac ťa štve asi to, že nikam nenapredujete, ako hovoríš, byt neprerobený a na dedine, odkiaľ treba dochádzať do roboty. Očividne máte rozdielne názory na kvalitu života, tvoj muž a syn si takýto život užívajú, zatiaľ čo ty ideš ku dnu. Máte aj nejakú hypotéku, ktorú treba splácať?

@toskanka Asi tak, že som bola len doma a vonku na ihrisku, alebo u rodičov v meste. Najviac som si všetko začala uvedomovať, až keď som nastúpila do práce a uplne najviac až teraz asi rok, ako mám novú prácu, ktorá je celkom fajn a proste vidím tie rozdiely medzi mestom a tam kde som....Zase stretávam priateľov....len akoby žijem dva životy - ten môj pracovný v meste (tam mám aj rodičov, rodinu) a ten druhý so synom a "mužom".

@1inis1 môj prípad je veľmi podobný tomu Tvojmu, naposledy sme spolu s manželom sedeli u psychologa. Poviem Ti presne, čo mi povedal: "Rozmýšľajte a nájdite odpoveď na otázku, čoby sa muselo stať, aby ste odišli.?"

@1andrea111 Akože odišli z manželstva, či z nejakého bytu, či dediny, mesta?

@1inis1 odišla žiť z dediny do mesta.

@1andrea111 a vedeli ste odpovedať?

@1inis1 nadväzujem na posledný koment že žiješ dva svety - pracovný v meste s tvojou rodinou a na dedine s mužom a synom. Čo tak viac zapojiť syna do toho tvojho sveta? Neviem ako veľmi je to možné. Zapájaj syna viac do toho tvojho života, nech je aj on toho súčasťou. Viac víkendy navštevujte tvoju rodinu, aj na celý víkend, skús mu nájsť nejakú aktivitu v meste. Neviem koľko má rokov (kedy pôjde na strednú). Ale v prípade že by si sa dajme tomu rozviedla (muž môže rozprávať koľko chce že by ti ho nedal mohli by ste sa dohodnúť na striedavej napr.) tak aspoň nebudeš mať taký vzdialený vzťah so synom, ktorý si teraz vytváraš - aj tým že si nespokojná. Tvoj manžel je vyrovnanejší a potom je synovi príjemnejšie s ním. Určite skús tú psychologičky, prípadne manžeskú poradňu. Aj manžel bude v prípade krízy musieť rozmýšľať, že čo ďalej. Bude ťa musieť vyplatiť z domu atď ...

Podla mna jedine riesenie je rozvod, ved on ta ma uplne na haku. co tu dalej chces riesit...

@jamika27 ďakujem, konštruktívny názor. Máš pravdu, to mám aj v úmysle. Občas ho beriem na víkend k rodičom, aj keď nie veľmi sa mu to páči. On totiž všetko tam (myslím v meste) neguje. Bola som na takej akcií na dni detí a začalo silno pršať, aj s krúpami a už mal dôvod prečo tam neísť nabudúce. A je taký špekulant, stále si niečo nájde (pôjde len do školy ešte). Aj ho chcem zobrať plávať, lebo nie je vedený k žiadnemu športu. A keď bude škôlka zavretá, mám v pláne si ho tam zobrať na týždeň s tým, že nebudem cestovať a budeme u rodičov aj spať.

@1inis1 Ja mám z Tvojho písania dojem, že ty si sa už rozhodla. "Muža" si dala do úvodzoviek, lebo ty v ňom muža už nevidíš, v Tvojich očiach zlyhal ako živiteľ rodiny a emočná podpora. Uvedomuješ si len skutočnosť, že ho potrebuje Tvoj syn ako otca, ty si život bez neho predstaviť vieš ...