Nevládzem ďalej
Ahojte, ja viem ze ludom sa stavaju zavaznejsie a horsie veci ako mne, mozno som slaba osobnost neviem..ale polozil ma rozchod. Su tomu uz 3 roky, ale byvaleho stale milujem. Ani pre jedneho z nas to nebol prvy vztah, ale bol prvym vztahom v ktorom sme obaja planovali spolocny zivot a rodinu a on si zo dna na den nasiel inu. Ta zena ho akoby opantala ja som prenho bola uz len odpad, ktory tej novej nesiaha ani po paty. Psychicky som sa zrutila, nejedla som, nespala, plakala som stale, zivot ma nezaujimal, prisla som o pracu, najradsej by som bola zomrela, s byvalym sme boli stale v kontakte ale jemu to bolo jedno. S tou zenou boli spolu par mesiacov, nevyslo im to. Byvaly mi priznal ze ma nikdy nemal nechat, ze az potom si uvedomil ze uprimna laska sa takto nezahadzuje. Ja by som mu vsetko odpustila, ale vratit spat ku mne sa vsak uz nechcel, vraj by to uz nebolo take ako predtym. Ja som ho prosila, plakala, ponizovala som sa, pisala som mu, pretoze ho stale milujem. Stale sme obcas v kontakte, stale ho milujem, on mna uz davno nie, teraz ma novu priatelku. V priebehu posledneho roka a pol som sa dala trochu dokopy, nasla som si pracu, na verejnosti uz neplacem, ale pravdou je ze zivot ma uz nebavi. Pomerne casto chodim do spolocnosti, venujem sa zalubam, ale pravdou je ze sa do toho nutim. V hlave si vzdy hovorim, ak nepojdes, raz sa za to budes nenavidiet, ze si sedela cely cas doma. A tak chodim von s kamaratmi, sportujem do uplneho vycerpania, aby som cim skor zaspala, ale aj tak kazdy vecer, ked ma nikto nevidi v posteli placem a kazde rano sa zobudzam aj ked v skutocnosti o to nestojim. Akokeby ten hrozny rozchod zo mna vsetko vysal, som len chodiaca mrtvola. Nie som nejaka krasavica, ale nie som ani strasidlo, taka normalna zena. Mam uz takmer 30, v mojom veku je vacsina dobrych chlapov zadanych a zakladaju rodiny, ked vidim vsetkych rovesnikov, je mi do placu, ze ja to nikdy nezazijem. Mam pocit ze existuje x dovodov preco nikdy nieco take nezazijem, preco nebudem mat rodinu (chlapi sa za mnou nejdu az tak potrhat pretoze mam nejake to kilo naviac, vsetci dobri su zadani, mam problemy s rodicmi - nie kazdy sa chce stat sucastou rodiny s problemami, neviem si predstavit vztah bez lasky, kedze stale milujem byvaleho, neverim uz nikomu). Napadlo mi uz ze si s niekym zacnem len tak, ale to by mi svedomie nedovolilo, ist do vztahu s niekym koho v skutocnosti nechcem, bolo by to len vyuzivanie toho muza...
Vlastne ani neviem co by ste mi mali poradit...asi ako pokracovat v zivote, ako prestat milovat byvaleho, aby som nemala hrcu v hrdle vzdy ked ho stretnem, ako sa zmierit s tym, ze uz nezazijem objatie, bozky a sex z lasky, svadbu, deti a vsetko co k tomu patri.
@mindix
Kedze je to 3roky namiesto placu do vankusa si pred zrkladlom opakuj ....
Je to debil...
Nestoji o mna...
Nelubi ma...
Uvolnil cestu lepsiemu...
Je to debil...
Nestoji o mna...
Nelubi ma...
Uvolnil cestu lepsiemu...
Je to debil...
Nestoji o mna...
Nelubi ma...
Uvolnil cestu lepsiemu...
@mindix On ti natlacil do hlavy, ze k tebe (stale) citi uprimnu lasku, ale neche sa s tebou dat zase do kopy? Keby ta lubil, tak by uz davno vyplakaval pod tvojim oknom a prosil o odpustenie a vlastne ani to neruci ze ta upeimne lubi. Si v najlepsich rokoch, uzivaj si zivot, tes sa zo seba, zo zivota, z rodiny, z kamrataov, nevyplakavaj nad nicim, ale pracuj na svojom sebavedomi, a toho byvaleho vyhod z hlavy a nechaj ho v minulosti kam aj patri.
@mindix v prvom rade musíš ty sama chcieť, inak sa ďalej nepohneš... vyhoď fotky, darčeky, vymaľuj byt, presuň nábytok, a hlavne - preruš s ním kontakt... načo je dobrý taký masochizmus, aby si všetko robila s myšlienkou naňho? na toto si mala právo tak pol roka po rozchode, ale preber sa, ste od seba tri roky a teda asi nebol až taký úžasný, keď sa ľahko presunul do inej postele... a jediný dôvod, prečo ľutoval, že ťa opustil, je ten, že s tou druhou to nevyšlo... zrejme ho ona poslala k vode no a kde by si lepšie napravil pošramotené ego ako u teba... aspoň že mal toľko charakteru, nezneužil situáciu a nevrátil sa k tebe - lebo vrátiť sa k ex, to je ako poriadne sa osprchovať a potom si obliecť tie smradľavé špinavé handry, čo si mala na sebe celý deň...
prestaň robiť veci nasilu "aby si naňho zabudla", rob veci preto, aby si napríklad spoznala nových ľudí, mala nové zážitky, dokázala niečo... ale bez urážky - ty sa podľa mňa nemáš veľmi rada a vyžívaš sa v sebaľútosti... na všetko pozeráš negatívne a o takých ľudí veľký záujem naozaj nie je... nemáš nejaké to kilo navyše, si dobre stavaná ženská, ktorú je za čo chytiť - nešlo by to takto?? všetko je len o uhle pohľadu.
A ak fakt nevieš ako ďalej, tak kľudne vyhľadaj odborníka, psychoterapiu, to nie je žiadna hanba, ukáže ti iný pohľad na samú seba... Držím palce 🙂
@guinevere Ja viem ze ma uz nelubi, aj mi to uz vela krat povedal. Problem je v tom, ze sme mali takmer dokonaly vztah, boli sme najlepsi kamarati, potom to prerastlo do lasky, mali sme skvely sex. Mohla som mu povedat hocico, davali sme si navzajom volnost, ani by ma nenapadlo ho obmedzovat, mohol ist s kamaratmi von, ale on aj tak vzdy chcel aby som sla s nim.
Kazda jedna kamaratka mi ten vztah zavidela, takmer nikdy sme sa nehadali, mali sme rovnake nazory, ciele, pocas vztahu sa ku mne spraval ako k princeznej. A zrazu bum zo dna na den obrat o 180 stupnov a bola som len handra.
Vlastne si myslim ze keby sa nezahladel do nej, tak teraz uz mame po svadbe a mozno by sme mali uz aj dieta.
A jednoducho sa neviem zmierit s tym, ze uz taky vztah nezazijem, nezazijem lasku, lebo toto bolo nazoaj nieco vynimocne a vsetko ostatne bude len cena utechy.
@mindix podla mna to nejdes dobre, to ja zas nepochopim zeny, ktore si myslia, ze im po 30 tke alebo ak maju 30 zomrel zivot ak chlapa nemaju atd...ved sa porzi len tu kolko je problemovych pripadov, v partnerstvach a manzelstvach, preto nie je dolezite mat chlapa, len pre chlapa.....plus, keby ta tak burtalne miloval a keby bol tak top, tak ta urcite nezahodi,hned ako nejaku babu spozna, to so v skutocnom vutahu nerobi, aspon vies ako sa vyfarbil predtym nez ste si zalozili rodinu...podla mna ty si ten taky typ co sa vo vsetkom macha a necha sa roky zozierat vo vlastnej sebalutosti... a rozobera veci, kym ich totalne nerozobere....neries a uzivaj si zivot...
Ahojky kludne mi napis,zazila som nieco podobne...
@jeennyv Ono ani nejde o rozoberanie alebo machanie sa v sebalutosti. Nie som slnieckovy typ cloveka, ktory ma milion kamaratov a lubi cely svet. Nevravim, ze taki ludia su zli, ale ja som jednoducho ina. Velmi tazko si pustam ludi do zivota, vacsina ludi mi nedokaze ublizit ani keby chcela, pretoze pre mna nic neznamenaju. Napriklad problemy v praci beriem stylom nejako bolo, nejako bude.
Velmi dlho mi trvalo kym som sa zalubila (asi az po tristvrte roku vztahu som mohla s cistym svedomim povedat ze milujem partnera, dovtedy to boli len sympatie a velmi dobre kamaratstvo), ale ked uz som milovala tak by som nikdy nezradila. Tak nejako som ocakavala to iste aj od druhej strany...
Co najskor vyhladaj pomoc odbornika, psychiatra...tri roky tazkym depresii ti tu mi tazko pomozeme poriesit!
@mindix ale mozno to je prave chyba, nemozes ocakavat, ze vsetko ako to prave vnimas ty, to musi brat aj druha strana, a nemusis byt slnieckovy typ, len kus viac mat rad seba...a ako nazves ako nemachanie sa v sebalutosti to, ze roky riesis to co, uz ma niekto davno poriesene vyskusal x partnerov a nema potrebu riesit...aspon vidis kde si svojim pristupom ty a kde on...
Zamyslela si sa nad situáciou i z tej strany, že bývalého možno už ani tak nemiluješ ako si myslíš, ale si ním skôr posadnutá, lebo máš strach zo samoty, strach z toho čo bude? V ňom si mala nejakú istotu. Istotu vízie peknej budúcnosti, ktorú ti zobral a ty teraz musíš začať odznova. Mnoho ľudí má čudné rodiny, nedostatok peňazí, rôzne vážne choroby ,.... a i tak si dokážu nájsť partnera. Prečo by sa to tebe ako mladej babe nemalo ešte podariť? 😕 Možno sa na to netreba tak sústrediť. Nepohybovať sa po svete len s myšlienkou niekoho si nájsť. Zúfalé typy nemusia povedať o sebe ani slova. Z nich proste tá zúfalosť vyžaruje aj sama. A je to desne odpudzujúce. Nauč sa brať veci také aké sú. Nauč sa žiť sama so sebou. Ok, momentálne nikoho nemáš, tak nikoho nemáš. A? Keď už nič iné, začni veriť myšlienke, že všetko, čo sa nám deje, má nejaký dôvod.
Inak asi ťa sklamem, ale na bývalého nezabudneš pravdepodobne nikdy. Vždy to bude taká milá spomienka, ktorá ti ostane v hlave. Ten chlapec už však nie je. Sám sa tak rozhodol. Tri roky sú dlhá doba, aby sa zmenil. Ako partneri by ste si už možno ani nerozumeli. A možno ste si tak perfektne nerozumeli ani predtým, keďže ťa nechal. Narozprávať ti mohol kadečo. Podstatné je, čo sa mu dialo v hlave. Tam si však nedovidela.
Viem, že je to lákavé, ale čo tak ho aspoň na čas odstrihnúť úplne zo svojho života? Prekonať zvedavosť a nesledovať ho. Nepočuť, nevidieť, nekontaktovať sa s ním. Občas to pomáha.
@mindix Ahoj, prosím Ťa, prečo si myslíš, že lásku, sex, manželstvo a deti už nezažiješ? Prečo rozmýšľaš nad tým, ako zvládnuť to, že tieto veci už neprídu? Nemáš ešte ani 30, ja mám 41 a takto by som neuvažovala. A že ten váš vzťah bol výnimočne úžasný? No asi nebol, keď on si tak ľahko našiel inú. Nemysli si, že každý ďalší vzťah by bol len "cenou útechy", nemysli si, že už nikdy nezažiješ až taký dokonalý vzťah, ako ste mali s bývalým, lebo to nebol dokonalý vzťah, len Ty si to nahováraš a blokuješ si tým cestu k novým vzťahom. Ale trvá to už 3 roky, čo sa mi zdá byť šialene dlho, preto by som na Tvojom mieste skúsila pomoc psychológa. A vyhýbať sa akémukoľvek kontaktu s bývalým!!!
Zena chod k psychologovi, vazne a bez srandy. V tejto dobe to nie je hanba ..
Tristvtre roka trvali, nez si zacala milovat. Kamaratsky vztah prerastol na lasku.. Ja by som si zacala s nejakym muzom len tak bez lasky, stretavala sa s nim a cakala na moment ked si poviem, ze je fajn. To je na nom pekne, to sa mi zacina pacit a podobne... Moj vztah som zacala tiez kamaratstvom a poznali sme sa od detstva. Nevedela som si s nim predstavit zivot , vzdy bol len kamarat a stalo sa - mame spolu syna. Mozno ze byvaly sa zalubi znovu ale do silnej osoby a zadanej. Lebo ked zisti, ze uz za nim neplaces, mas novy vztah, potom budes zas zaujimava pre neho.
Zazila som nieco podobne. Zdvyhla som kotvy, nasla som si robotu v inom meste a prestahovala som sa. Zacala som novy zivot, stretla chlapa a v 35 sa vydala.
Takze da sa. Je to o tom, ze ja chcem zivot zit, nie plakat v kute a citit sa ubolena.
Dakujem vam vsetkym za reakcie. Vacsinu veci co mi radite sa snazim aj robit, Stale si opakujem jeho zle vlastnosti, stale si opakujem ze je to svina za to co mi spravil. Snazim sa mu vyhybat ako cert krizu, ale nie je to vacsinou mozne, pretoze byva velmi blizko pri mne a navyse su tu nejake ine vazby, ktore naozaj nie je mozne zrusit bez toho aby som si neponicila zivot uz uplne. Su dost specificke, nechcem ich tu rozpisovat, nebola by som rada keby ma niekto spoznal.
Za tie tri roky co som v tomto stave som mala aj cisto sexualny vztah, ale s tym muzom sme sa obaja vopred dohodli ze to tak bude. Bolo to v pohode, ale psychicky mi to nic nedavalo. Kedysi som i myslela ze by som nieco take nedokazala, spavat s niekym bez lasky, ale uz mam dusu tak roztrhanu, ze mi to nerobilo vobec ziaden problem. Na druhej strane, zacat si s niekym a nahovarat mu ze k nemu nieco citim aj ked to tak nie je..tak na to naozaj nemam svedomie, hnusila by som sa sama sebe. A navyse pravdou je, ze o mna maju zaujem len muzi, ktori by mi boli protivni aj keby som nemala take problemy ako mam. Nejde o nejake povysovanie sa, jednoducho nechcem alkoholika, gamblera ci neschopaka co v 35 rokoch este nikde nepracoval...
A ze to bol dokonaly vztah...viem ze mi to neverite, ze to hovori kazda..ale naozaj bol..za ten cas co sme boli spolu sme sa takmer vobec nehadali, na pomerne dlhe obdobie vztahu nemozem naozaj povedat kriveho slova a nie je to tym ze by som mala ruzove okuliare, denno denne mi to dokazoval ze ma miluje. Asi preto to tak boli, ze roky bol mojim najlepsim kamaratom, potom neskor aj laskou a zo dna na den som sa prenho stala odpadom. Rozchody som zazila aj predtym, vzdy som to dokazala zobrat sportovo, ale toto je jednoducho ine...
Ja si rozumovo viem povedat ze by mi bolo lepsie keby som ho neznasala alebo este lepsie keby mi bol ukradnuty, ale citom nedokazem rozkazat.
@mindix No a práve kvôli tej poslednej vete, čo si napísala, by si mala navštíviť psychológa. Sama si sa to pokúšala zvládnuť 3 roky a nevyšlo to, tak čo tak skúsiť odborníka? Keby sa Ti napríklad pokazila práčka, alebo by si potrebovala položiť kachličky, tiež si na to zavoláš človeka, ktorý s tým má skúsenosti a vie, ako na to, tak prečo v tomto nevyhľadať pomoc?
@mindix exa si stratila preto, co si robila.
Mal pravdu, ze sa nevratil. Nic by uz nebolo ako predtym. Ukazala si mu nieco, co nemal vidiet.
Na ziali za vztahom nie je nic zle. Naco sa nutit do usmevu, ked srdce puka.
Ale ty si sa podkladala, vnucovala, doprosovala, vlacila sa za nim ako chvist za psom.
Divis sa, ze si stratila cenu?
Druhy tvoj problem je v tom, aky mur si si postavila oklo seba a ako nevies k sebe pustit ludi. Vsetko ma svoje pozitiva a negativa, iba dobra vec neexistuje. Pozitivom tvojho muru je, ze ti ludia nevedia ublizit (comu zase az tak neverim) a negativom, ze ty nevies verit im. A to ta nici. Ci si to uz uvedomujes ci nie. Drzis si ludi nakratko, lebo sa bojis, ze ti ublizia. Lenze cim si zatvorenejsia, tym si "vystrasenejsia", lebo si na vela veci (a pocitov) sama. Preto vidis veci okolo seba ako "neriesitelne". Ci pride este vztah, ci bude laska, ...
Ale to ty si sa odstrihla. Dobrovolne.
Psycholog by ti mohol pomoct prestat sa bat ist do rizika, ked budes voci ludom otvorenejsia. Jasne, je to riziko, kazdy z nas obcas dostal necakane dyku do chrbta. Dolezite je ale nebat sa jej, vediet ratat s tym, ze to sa stava a vediet sa s tym vysporiadat, ak pride. My mame "brany otvorene", sice riskujeme, ale nie sme za nimi sami.
Tvoj mur ta sice chrani, ale si za nim sama. A samota cloveka nici, ak nie je na nu dusevne nastaveny. Ty ocividne nie si.
@mindix inak, ked si nasiel tu inu, co si robila ty? Ako si reagovala?
A aky bol vas vztah? (nie ze: dobry, skvely, robil pre mna uzasne veci. Ale preco bol podla teba taky?)
@mindix
nerozumiem ako si chlap môže nájsť zo dňa na deň inú, ak bolo medzi vami všetko v poriadku, sa zamysli, či on nieje ten vadný, či ti stojí takýto partner za 3 ročné trápenie sa! píšeš že najradšej by si zomrela, to sú silné slová, choď k doktorke a uvidíš , že ti povie, že to je na lieky...nie je to hanba, ale ty máš vážny problém, ani neveríš, že si niekoho iného nájdeš a ak budeš mať takiéto negatívne myšlienky a správanie tak všetkých chlapov aj odplašíš. hore hlavu, si príliš mladá aby si sa takto trápila!
@mindix nehádaná láska nieje láska.to, že ti každý deň rozprával, že ako ťa miluje ...hm.. mne by to už bolo aj po dlhých rokoch ako píšeš divné lebo každý vzťah prechádza do akejsi inej sféry a po čase si to tak často nerozprávajú partneri, inak si lásku dokazujú, navarí, vynesie smeti, zaplatí víkendový pobyt, pošle kvety do práce...
@mindix jediný dôvod prečo po troch rokoch si stále frčíš na spomienkach o ňom je ten, že si ich v hlave prehrávaš. Je to podobné ako s nejakým vzorcom z matiky, keby sa Ťa teraz naň spýtali a učila si sa ho v škole, si ho nepamätáš. Prečo? Lebo ho neprecvičuješ.
Odporúčam Ti na nete prednášky od Jeronýma Klimeša o rozchodoch. Tie Ti pomôžu. Si ním úplne posadnutá a tým čo by bolo keby. Ber to tak ako to je. Minulosť nechaj minulosti a ži svoj život, ktorý máš pred sebou. Ty si neopakuj žiadne jeho negatívne vlastnosti, Ty na neho jednoducho nemysli. A ako to urobiť nájdeš u Klimeša (alebo jeho kniha Partneri a rozchody).
V Tvojom prípade úplne prerušiť kontakty a aj mu to stručne povedať. Je to také masochistické čo robíš a stále si to vieš ospravedlniť pred sebou, že prečo.
Ty rozmýšľaš, že keby nemal tú, tak máte dieťa teraz. To je cesta do pekla.
Mne príde taká ťažoba a depresia z toho čo píšeš.
Chápem, že pre Teba je to ťažké ale aby moje šťastie opantal nejaký človek, ktorý ma ani nechce, tak to teda by som nedovolia a hlavne ak tomu sú tri roky. Čo v Tebe je také, že sa dokáže tak nezdravo pripútať a nahovárať si realitu, ktorá nie je.
A tiež by som vyhľadala psychológa.
dokonalý vzťah neexistuje a ženy si žiaľ často chlapov idealizujú a trápia sa kôli idiotom...veľa žien, aj ja, som si ako pubertiačka myslela, že vzťah je ako vo filmoch a že zaľúbenci žijú spolu šťastne, až kým ich smrť nerozdelí...ale vzťah je každý deň o niečom inom, mení sa, raz lepšie, raz horšie a to je na tom to krásne, že toto všetko spolu dvaja zdieľajú...a myslím si, že ku každému vzťahu treba aj hádky a problémy, to ho posúva ďalej a človek pri tom správnom partnerovi sa stáva zrelým a sebavedomým človekom
Zablokuj si ho na FB, vymaz cislo a viac nepatraj ponom, nevypisuj...pri stretnuti zdvorilostny pozdrav a dovi-dopo. Inak ta to neprejde. Je to ako noz v rane ktorym si fajne sem-tam potocis a ta rana sa nikdy takto nezahoji. On uz nema o teba zaujem. Je to ako vlak co davno odisiel..
@moonlight1210 Ked mi to oznamil, ze sa bozkaval s inou, len som sa rozplakala a vykricala som mu nech ihned vypadne. On odisiel ale este v ten den potom sa mi ozval, ospravedlnoval sa, plakal. Prijala som ho spat, ale samozrejme som nedokazala byt hned mila a tvarit sa ze sa nic nestalo, bola som nahnevana a chladna. Tak po par dnoch mi oznamil ze odvtedy to uz to nie je ako predtym a ze ide za nou.
A preco bol nas vztah perfektny? Mali sme rovnake nazory, sny, plany...neviem to ani popisat..proste sme si uplne sadli. Vzdy sa hovori ze vztah je o kompromisoch, no nas nebol, lebo kompromisy neboli potrebne. V sposobe zivota sme boli rovnaki, takmer nikdy nenastali take situacie ze by sme sa museli prisposobovat jeden druhemu, lebo takmer vzdy sme chceli rovnake veci. Boli sme kamarati odmalicka, cize som poznala aj jeho spravanie sa k inym ludom a to bolo vzdy perfektne, neviem o tom ze by niekomu spravil nieco zle. Neexistovali medzi nami take veci ako vidim v inych vztahoch (napriklad ze idem na obed s kamaratom, ale priatelovi to nemozem povedat, lebo by ma zabil) - jednoducho absolutna dovera a uprimnost.
Pre mna ten vztah bol dokonaly, lebo to bol clovek ktoremu som absolutne doverovala a az do toho dna kym stretol ju som nemala jediny dvovod pochybovat. Citila som jeho lasku. Nikdy som nebola nejaka romanticka alebo co, rodicia ma vychovavali velmi pragmaticky, takze si naozaj nemyslim ze by som mala ruzove okuliare. Este aj teraz po troch rokoch mi ludia hovoria ze sme boli dokonaly par....
@bale1rinka Samozrejme ze mi to len nerozpraval, ale mi to aj vsetkymi tymito sposobmi co pises aj dokazoval, rovnako ako ja jemu. Ved vravim ze vsetky kamaratky mi zavideli ze sa mam ako princezna.
@salamistka Tych problemov ktore sme spolu zdielali a prekonali bolo dost, vzdy ma vedel podporit a podrzat, neboli to vsak problemy medzi nami dvoma vo vztahu, ale zdravotne aj rodinne problemy ako na jeho, tak aj na mojej strane.
Prerástlo ti to cez hlavu a bez pomoci (minimálne psychológ) to, žiaľ, nezvládneš
Žiješ v sebaklame. NEBOLI STE DOKONALÝ PÁR.
Boli ste uuuuuplne bežný pár. On si našiel inú, možno ich ešte ďalších pár kdesi oprie, kým nájde tú pravú.
Preco si ho jednoducho nepustis s hlavy,,takto sa len trapis,keby ta skutocne miloval nevrazi ty noz do chrbta.. Urcite sa netrap tym ci mas alebo nemas kila navyse ak stretnes skutocnu lasku urcite nebude kukat na kila ale na to co mas vnutri ze mas dobre srdce.. Netrap sa chlapov je dost urcite niekoho stretnes😊