Neviem zapadnúť do mužovej rodiny

Muz je muz a jeho rodina je jeho rodina. Dve nezavisle veliciny. Taktne obmedzuj s nimi kontakt, obcas so slusnosti sa prekonaj, nejaka ta formalna konverzcia nezavazna a hotovo. To uplne staci. Dufam ze nebyvate u nich alebo velmi blizko pri nich 😠

@123mamca

V prvom rade, bez urazky, ale preco pises "neposielajte ma k psychologovi"? ved to nie je vobec hanba!!! Psycholog ti poskytne rozne pohlady na danu vec, v mnohom ti moze otvorit oci, dat chrobaka do hlavy... zburaj vo svojej hlave tieto nezmyselne bariery vyprodukovane bezcitnymi a "dokonalymi" ludmi...

druha vec, si sucastou uz rodiny svojho manzela, zena ked sa vydava, berie si nielen muza ale aj jeho rodinu a tu u teba mozu byt dve najcastejsie veci:

1.
nieco nie je OK v jeho rodine, tvoje podvedomie sa brani. Vedomie chce nieco spravit, hce "zapadnut", hlada moznosti, ale podvedomie ta upozornuje na pripadne nebezpecenie a preto ta dava vnutorne "do pozoru". moze to byt hocico, mozu tam byt falosni, zakerni ludia... neuprimni... nepises o clenoch rodiny...

2.
mas vnutorne bloky, mozno si silna introvertka a vztah "nad tvoju mieru" uz nepotrebujes a bezpecne sa citis len pri manzelovi a ked on ide to a hento zariadit... za tym ci hentym...ty zrazu stracas podu pod nohami, ocitas sa v "cudzom prostredi", v ktorom nemas chut nadvazovat vztahy....

moje odporucanie:
- zanalyzuj si, aka je manzelova rodina, co ti brani otvorit sa voci tym ludom, kecat s nimi o blbovinach....
- zanalyzuj sama seba, ake mas vztahy so svojim okolim, mas kamaratky? bez manzela ake mas vztahy? chodis s priatelmi do kina, divadla, sadnut si len tak,...? si aktivny typ clvoeka, ci pasivny?
- uprimne sa o tychto veciach bav s manzelom, povedz mu ako ich vnimas, a spolocnou diskusiou mozte prist na mnohe veci...najst riesenia
- nebran sa navsteve psychologicky

ja som nikdy nebola komunikativna,nemam rada spolocnost,neviem o com sa mam bavit s cudzimi ludmi,bez manzela by som sa s jeho rodinou nikdy nestretla(naco?).byvame so svokrovcami,cca po polroku som sa tak rozkecala a je to uz super,v pohode.inac vsetci vedia,ze som ticha,manzel ma obrovsku rodinu,volakedy sme sa stretavali vsetci spolu,vsetci vedia,aka som,ze sa s nimi nemam o com bavit,no raz ked sa vsetci stretli a my sme tam neboli tak manzelova rodina skonstatovala,ze z mladych neviest v rodine som ja najnormalnejsia 😀 ja som s tym uz v pohode,aka som,ked som bola mladsia,velmi ma to trapilo,teraz to neriesim.mam coskoro dvojrocnu dcerku a odvtedy som sa trochu zmenila,ved dcerka je taka mala papula,tak musim sa prisposobit🙂

neni si divna,poznam vela ludi,co su takej tichsi,malo co povedia.ale budes sa musiet premoct.lebo casto si budu mysliet,ze si namyslena.ono to tak vyzera,ze sa s nimi nechces bavit.zacni hovorit napr.o pocasi,o robote.o zahrade,o kvetoch,nejaku temu nahod.trosku sa zapoj do konverzacie.ono pomaha,ked niekto rozprava aspon mu prikyvovat akoze pocuvas,usmev tiez nikdy neni na skodu.mojho kamosa zena je strasne ticha osoba.a fakt ma niekedy hrozne znervoznovala,vobec sa nechytala na ziadnu temu..furt ticho.a potom raz sme si spolu vypili trosku vina a ona zacala rozpravat a rozpravat a ja som kukala ako puk.odvtedy ked sa stretneme,tak ked hodim temu ona sa vzdy chyti a rozprava 😀 a ona ti je velmi mila baba,len to clovek,ked nic nepovies nema ako zistit

Niečím takým som prešla už dávno...a prispôsobila som sa.Pochopila som,že tam nebudeme debatovať o najnovšom divadelnom predstavení ani o politike na opačnom konci sveta...ale o tom,čo budeme variť a kedy sa budú okopávať zemiaky... 😉 A ako komunikuješ v práci či v inom kolektíve?Nemusíš byť stredobodom,ale čosi /nie hlúpe/ semtam povedať treba ,asi máš nízke sebavedomie a preto ten vyššie spomínaný psycholog nie je zlý nápad....alebo knihy o asertivite.

@mima4 u mňa je to bod 1 , niečo nie je v poriadku v mužovej rodine, od začiatku ma moja intuícia varovala nejak samovoľne pred nimi, nemala som snahu sa s nimi stýkať a debatovať, neskôr sa veci vyvinuli tak, že z mojej svokry a švagra sa vyvinuli zákerní a falošní ľudia, ktorí nemali nič iné na starosti iba ma urážať, kritizovať a robiť zo mňa toho zlého diabla. Obmedzila som s nimi kontakt na totálne minimum. Muža ľúbim ale oni sú mi už úplne ľahostajní

@risicka no niekedy sa inak neda.... treba chranit hlavne seba a svoje manzelstvo, svoju rodinu...

@mima4 nesúhlasím s názorom, že si s mužom beriem automaticky aj jeho rodinu. Ak sa v tej rodine necítim dobre, ak mi je nejakým spôsobom z ich strany ubližované, aj keď len slovne, obmedzím kontakty na nevyhnutné minimum, alebo ich úplne preruším. Môžem byť predsa k nim slušná, zdvorilá, ak sa náhodne stretneme, nemusím im ani nič vykričať, ale nemusím za každú cenu s nimi tráviť svoj voľný čas. Sú rodiny, ktoré spolu chodia na výlety, dovolenky, všetkým je spolu fajn, sú rodiny, ktoré zachovávajú "dekórum" len pre okolie, ale v skutočnosti by jeden druhého utopil v lyžičke vody a sú rodiny, kde sa ich členovia roky nevidia. Nejdem súdiť, čo a či je to dobre, ale rozhodne by som sa do ničoho nenútila. Ak majú byť vzťahy v rodine pekné, musia sa snažiť obe strany, nie aby sa nevesta triasla, či zapadne do rodiny, alebo nie.
Druhou stránkou mince je to, že autorka témy má celkovo asi problém s komunikáciou, mala by popracovať sama na sebe, psychológa odmieta, ale veľmi by jej pomohol.

@timea7
ale ved ja netvrdim ze teraz sme jedna velka rodina, ale ti ludia proste su uz sucastou tvojho zivota a pravdaze zalezi od toho, aki su, ake su tam vztahy, do akej miery sa ty otvoris, budes s nimi udrziavat kontakty... ale nemozes ist uplne mimo nich.. Minimalne na povinne "jazdy" treba ist, minimalne kvoli manzelovi a ucte k nemu a da sa to v pohode prezit.. Proste nepojdes do tem, ktore by sposobili napatie, aj ked su to normalne temy a tych par hodin raz za cas mozes riesit chujoviny typu pocasie, stavaju nove tesco tam a atam, ci recepty... proste je to urcita obeta ale zaroven aj vyjadrenie ucty k muzovi.

@123mamca nie jednoducho ta neprijali.toto isté je u mňa muž je najsynacik najotecko a ja som vzduch
Tiež sa vyhybam navstevam ale idem inak by ovplyvnili muža i dieťa furt keď idú od nich doma mi vyčíta aká som a ako vychovávam dieťa
Do čerta s nimi preto tam chodím aj s nimi a nedovolím ataky na moju osobu
Ale ak sú tvoji svokrovci pohode tak jednoducho nie je to tvoja krvná skupina a netráp sa tvar sa milo ale nie falošna

@mima4 nejde o moju rodinu, našťastie my patríme do tej skupiny, ktorá spolu chodila na dovolenky, je nám spolu skrátka fajn, s mojou svokrou sa navštevujeme, aj keď som už desať rokov rozvedená. Ale ak by som sa v rodine manžela cítila nepríjemne, ak by mi bolo okato dávané najavo, že som tam trpená, tak by som neabsolvovala ani povinné jazdy, prečo? Ak je manžel normálny, tak vidí a vníma a nebude ma do toho nútiť. Tu nejde o témy, ktoré vyvolávajú napätie, to sa samozrejme zvládnuť dá, tiež chápem, že je tu generačný rozdiel, iný životný štýl napr. to všetko sa dá, mala som na mysli ignoráciu, povýšenecké reči, slovné útoky, vtedy by vymazala som ich zo svojho života bez výčitiek svedomia. Svojmu mužovi dokážem vyjadriť úctu aj iným spôsobom, ako robiť zo seba fackovacieho panáka na návšteve u jeho rodiny.

@mima4 myslím,že úcta nie je ten správny výraz,úcta k manželovi sa dá vyjadriť inak...ale je jasné,že manžel nie je šťastný,ak jeho žena a jeho rodina sa nemusia.Preto aj ja súhlasím s občasnými povinnými návštevami u mužovej rodiny,na pár hodín so zdvorilostnou komunikáciou..pokiaľ sa bavíme o normálom mužovi,ktorý nevyžaduje každý víkend u svojich rodičov-rodiny a on sa naopak u svokrovcov ukáže raz do roka.

Jeho rodina sú pre teba cudzí ľudia,tak načo sa chceš snažiť? Akceptovala by som ich ako starých rodičov, dieťaťu by som s nimi kontakt umožnila keby bol obojstranny záujem a viac ich neriešila ani sa s nimi nestykala nasilu.

Neviem zeny, ale oznacovat svokrovcov ako cudzich ludi mi pride divne... Cisto geneticky su cudzi ludia, ale z tej citovej stranky by nemali byt. Vsak aj muz je potom cudzi clovek, nie? Ja sa necudujem ze vztahy v rodinach su take ake su...

@svetluska82 z citovej stránky by nemali byť svokrovci cudzí? Ide o to, čo si s tými ľudmi prežiješ. Ak ťa niekto ustavične uráža, ohovára, správa sa k tebe ako keby si bola nesvojprávna, nemá na teba jedno pekné slovo tak tam si utvárať nejakú citovú väzbu je naozaj veľmi ťažké. Ak si niekto zažije v živote absolútne zlo tak asi vie o čom píšem. Ja som sa snažila nájsť si cestu k svokre aj k švagrovi, bohužiaľ, kde nie je vôľa nie je ani cesta. ..

@123mamca Odpoveď na Tvoju otázku - ja nezapadám do rodiny už 20 rokov a tu som. 😉

@natalym som si musela porevat uz sa mi nedalo.

@123mamca Ja nerevem, lebo pre toto sa mi už dávno neoplatí, ale sem tam zúrim a niekedy pomôže keď im skrátka vrátim niečo, aj keď sa to nemá a ešte im to aj tak nedôjde, ešte sa urazia. No čo sprostému rozum nenaleješ. Nemám ich rada a už sa ani nesnažím.

@svetluska82 pre niekoho sú svokrovci najbližšia rodina, pre niekoho cudzí ľudia, lebo sa ako cudzí správajú. Tu nejde o genetiku, ľudia si adoptujú dieťa a milujú ho ako svoje.

Nevravim ze su zly ..len ja som zla lebo som nechcela byvat tam kde chceli a odvtedy je to take napäte,pocula vela krat nieco co ma podrazdilo..aj to ze si neverim moc tak skoda ze ma nepodrzali ale ohovorili no tak nejak..chytat sa za slovicka ,co som povedala aj oni to ma)uz prestalo)bavit 👿

@123mamca práve preto, že si neveríš, by ti psychológ veľmi pomohol, možno aj nájsť si koníčka, kde sa budeš stretávať a komunikovať s väčším počtom ľudí - spevokol, turistika....na svokrovcov sa vykašli, nezmeníš ich.

@timea7 no pokial okato by sli po mne, tak ocakavam, ze chlap sa postavi a jasne vymedzi hranice 😉
ale vo vacsine takychto vztahov sa vedia ludia ako tak kontrolovat ale proste citis, ze nie su k tebe uprimni, proste da sa to tam prezit, ale s jasne nastavenymi hranicami.
Mne by take obcasne navstevy nevadili.

Pred 21 rokmi som tiež nemala o čom komunikovať s manželovou rodinou a niekedy nemám ani teraz... a prežila som to. Spočiatku som bola ja tá tichá, ktorá len odpovedala na otázky. Postupne sme si so svokrou začali viac vykecávať, ale pokiaľ sa snažila presadiť svoje priania a predstavy, s ktorými som nesúhlasila, rázne som jej určila hranice... náš život chceme žiť po svojom.
@mima4 Nezdá sa m, že by bolo mojou povinnosťou obetovať z lásky k manželovi a debatovať keby len o počasí... môj muž našťastie od začiatku chápal, že nie som taká povaha a ľudí si najskôr musím oťukať, kým si s nimi vytvorím vzťah. Aj teraz keď nemám náladu alebo chuť, nepremáham sa byť nasilu komunikatívna, spoločnosť svokrovcom robia deti a ja pokiaľ mám tému na rozhovor alebo je svokra na niečo zvedavá, porozprávam sa... ale nemám rada ľudí, ktorí nasilu "kvákajú" alebo sa pretvarujú, len aby zapadli... to nie je láska k mužovi, ale faloš a nie vždy sa to chlapom páči - to si len ženy nahovárajú, že to z lásky k mužovi tak má byť.

Pozri ak to chces nejako elegantne vyriesit tak ti dam radu. Som na tom podobne, ale naucila som sa pouzivat zopar nekontroverznych tem - varenie, zahradka, dovolenka, u starsej generacie este zdravie a deti-vnucata...a tieto mi vzdy uspesne pomozu pokecat aj s ludmi s ktorymi toho nemam vela spolocneho a musime spolu stravit nejaky cas. Vyskusaj si to doma, pripravit nejake temy...svokre pochval kolac, obed, kvety, zahradku, popytaj recept, opytaj sa na zdravie, co ostatna rodina, vnucata...a nechaj ju hovorit. Neotvaraj ani nereaguj na kontroverzne temy, prejdi to s usmevom, do stratena. Vzdy je co tomu druhemu pochvalit, vzdy je co sa opytat o jeho zaujmoch aj keby to malo byt kolko vajec jej znesie jedna sliepka. Vyskusaj sa na navstevu pripravit 😉

@anjelic jasne, ale zas treba podla mna zvazit, ako casto su tie navstevy a ked ta navsteva je pomaly raz za polrok na par hodin, tak ja osobne to citim tak, ze chcem sa premoct, aj ked nemam chut kecat a chcem sa prisposobit temam "vhodnym" na tu konverzaciu. Robila by som to hlavne kvoli manzelovi a vobec by zo mna nic neodpadlo 😀
no nastastie u nas realita je ina

@123mamca jaaaj presne ako unas 😀, ale ja si z toho tazku hlavu nerobim, kedze ja komunikativna som, ale s nimi sa bavit nechcem tak sa pozdravime ja si zapnem telku alebo, ked je pekne idem von alebo si donesiem svoju pracu k nim a uz mam svoj program a nepotrebujem ich, ale zase oni byvaju v dome napr. v byte si to neviem predstavit. No ked ta to trapi tak nadhod ty nejaku temu a bavte sa o tom 🙂

V mojej rodine muž takmer všetkým tyka čiže ho prijali. Ja zas všetkým vykam aj svagrinej. Nevykam len muzovmu synovcovi. Myslím, že aj to niečo značí. Neviem v čom to je , že som od muža o 10 rokov mladšia tak som pre nich soplana.