Neviem vôbec vypnúť

Mám to rovnako. Síce bývam sama ale chodím často k mame lebo jej priateľ stále pracuje a ona je teraz momentálne bez prace a je doma. Čiže to je stále kolotoč. Ja pracujem čiže som väčšinu času v práci a po práci letím k mame, aj nákup urobim po ceste mne aj jej, kecame do večera a potom zas idem domov. A takto aj 4x do týždňa. S kamarátkami sa nemám ako stretávať tie sú buď s partnermi doma, alebo sú v práci. Aj keďže je taká situácia tak sa radšej nestretávame. Za posledný mesiac som bola normálne sama von asi 1 krát. A to v lese že sa idem trosku prejsť načerpat energiu a všade kričiace deti a milión ľudí. Čiže treba vydržať kým sa otvoria aspoň nejaké kaviarne alebo obchody aby všetci išli tam a potom sa ísť vklude prejsť. Inak to nevidím. Mne veľmi pomohla k vypnutiu čítanie knihy, namiesto telky a mobilu. Fakt to pomáha. Ale verím ti inak že byt doma zavretá s rodičmi a sestrou tak to musí ísť na nervy. Ja si pamätám ešte keď som bývala doma, tiež som nenávidela byt stále s rodičmi 😀 a to nebol žiadny lockdown ani Corona 😀

@emv podľa mna autorka to nemyslela nejak zle. Zrejme je mladučká a chce mat trosku svojho súkromia. Ja tomu úplne rozumiem. Keď je doma zavretá s celou famíliou nevieme aké majú vzťahy nežijeme s nimi. Verím že niekedy to človeku môže liezť na nervy najmä keď bol zvyknutý predtým že si každý hľadí svojho a bola zvyknutá mat aj trochu súkromia zrejme keď rodičia neboli doma a bola doma sama.

Poznám veľmi dôverné ja už na nervy že nemôžem ísť mimo okres. A to vypnúť sama naozaj chýba človeku. Skús ich poprosiť aby ti dali chvíľku aj pre teba. Pre niekoho blbosť ale veľa duši potrebuje samotu. Hlavne ak človek robí s ľuďmi.

Ja to mám rovnako aj keď mi nechýba samota ale vypnúť potrebujem tak, že už včera nato bolo neskoro, mám 4 deti popritom cez týždeň 4hodiny práca, nákupy, starostlivosť o domácnosť, deti a stále ani neviem ako mi zbehne týždeň, cez víkendy chodíme do prírody skoro ráno okolo 8-9 na také 2-3hodiny lebo v inom čase je všade milión ľudí a už keď sa vraciame tak sa pomaly začínajú zbierať ľudia 😀 potom keď prídeme z vonka varím, upratujem, venujem sa deťom a znova sa ani nenazdám a už je po víkende 😀 Keď bol normálny život chodili sme často na výlety cez víkendy kde sa dalo oddýchnuť predsa len aj zmena prostredia urobí veľa ale takto ak ráno s deťmi nejdem von tak von sa už ani nedostaneme a to, žeby som dala deti postrážiť starým rodičom alebo krstným a s manželom by sme si vyšli von a vypli od každodenného stereotypu tiež nehrozí najbližšiu dobu...

Ahoj. Ak je tvoj partner rozumný človek a ma ta naozaj rád, určite chápe, kebyže mu to takto vysvetlíš 🙂 proste povedz ze ho miluješ ale potrebuješ občas byť na chvíľu sama a chod. Rodiča tiež.

Ale na druhej strane, určite sa ti nepodarí byť sama tak dlho ako kedysi. Asi s tým moc nenarobis 🙂 ja ta chápem, ale vždy si v takých chvíľach predstavím moju prababku (mala 8 deti) Vždy hovorila:
'' Za mladi som sa toľko uprosila, Pane Bože, daj nech je tu aspoň chvíľu ticho a kľud.
A teraz už mám kľud. A je mi z toho smutno.''

Ak by nebola korona , tiez by ste chodili tam, kde je kopec ludi. Tak preco vam to teraz vadi ? Su aj miesta, kde nie su ludia. Ale tam nie je parkovisko, lanovka, ani obcerstvenie (mimo tohto stavu), tam chodia len skutocni milovnici prirody. Najdite si take miesto. Tam nestretnete nikoho.

Máš právo na svoj čas. Povedz im to, že by si chcela nejaký čas stráviť sama a nech ťa neobťažujú.

Ja som to mala podobne, ale už aj pred koronou. Tak som si kúpila psa 😊 s ním musím ísť von a každý deň (aj keď bývame v dome). No a manželovi sa každý deň nechce. Takže ráno od 6:30 cca hodinka v lese to je môj čas. A aj cez víkendy niekedy idem sama, mám to rada. Úplne sama na prechádzky to mi bolo také divné, ale so psom no problem 😊