Neviem si nikoho pripustiť k sebe

Ahojte dievčatá.. chcela by som sa Vám asi zveriť alebo vypočuť si vaše skúsenosti..bude to trochu na dlhšie.
Mám 25 rokov, pred rokom som skončila ťažkú výšku, už rok pracujem a na to že som skoro absolvent mám pomerne obstojný plat. Bývam ešte u rodičov v dome lebo pracujem v blízkosti domu a neoplatilo by sa mi prenajímať byt s ďalšími ľuďmi vo veľkom meste. Čo sa týka mladosti nemala som veľmi šťastie na ľudí, mala som viacerých crushov nebolo to vzájomné a jeden normálny asi 1,5 ročný vzťah ešte počas VŠ. Rozišli sme sa pred 2,5 rokmi a odvtedy nič.
Chlapi by aj boli, som na rôznych zoznamkach (až mi toje trapne) ale nejak si neviem nikoho pripustiť k sebe, keď aj sa premôžem a ideme von, tak sa v hlave nastavím že to nechcem, nájdem dôvody prečo nie alebo mám pocit že si nerozumieme a už v tom nepokračujeme. Väčšinou ma ale chlap nevie zaujať už ani písaním, stále najdem niečo čo je zlé a nedám mu šancu ani osobne. Proste nie je nikto kto by ma ohúril aj výzorom aj povahou..asi som moc naročná alebo neviem. A ruku na srdce vieme asi všetky, že tie zoznamky su väčšinou ako ihla v kope sena.
Čo sa týka osobne, nemám moc kamarátov, mám jednu najlepšiu kamaratku a zopár kamaratov a kamaratiek ale nemáme partiu, kde by sme sa spoznali s ďalšími. V kluboch majú všetci vypite a sú tam tiež len takí čo by sa chceli len pobaviť.
Rodičia a rodina mi už naznačovali že už by dakoho aj prijali, pýtajú sa ma či niekoho nemám a podobne a mne je to trápne.
Zároveň paradoxne mám nižšie sebavedomie, v poslednej dobe aj mierne psychické problemy, neverím si a pribrala som. Celý život som bola pri sebe, boli obdobia kedy som fakt že makala a bola som viac vyšportovaná a vyzerala som dobre. Momentalne Nie som obézna, no pár kg je tam navýse a nie som s tým ok aj by som sa hanbila pred niekým po intímnej stránke a mám pocit že aj to ma v hlave brzdí niekoho riešiť viac. Snažím sa to zmeniť stravou aj cvičením no najbližší ludia mi hovoria, že problem je to, ako sa vnímam ja sama a to vycítia aj iní...
Som divná keď v mojom veku nevyhľadávam silene vzťahy a že som ešte stále dosť vyberavá? Na jednej strane si poviem že je to v pohode, no na druhej si hovorím že môže prísť jeden-dva nevydarené vzťahy a mám 40 rokov a už bezdetná a single.
Ako to bolo u vás? Je to podľa vášho názoru ok? Je na tlm niekto podobne resp bol?