Neviem sa zmieriť so smrťou rodičov

Je to veľmi ťažké obdobie aj ja mám veľmi blízky vzťah k rodičom a ťažko by som to niesla. Obávam sa že bez psychológa to ťažko sama zvládneš. Bolo by treba niekoho kto ťa vypočuje,podrží. Želám ti veľa veľa síl. Otec aj mama cítili že ich ľúbiš .

ahoj mne tiez mamina umrela na rakovinu pred dvoma rokmi o 10 dni sa oco zastrelil, spustila sa mi panicka porucha, depresie.takze uplne ta chapem, polroka som ani spavat nemohla, vela som plakala rok cca.chce to cas, viac casu.Teraz uz je dobre celkom. Verim ze cim skor to bude dobre aj u teba .popremyslaj nad paychoterapiami 😊

@kristianka2255 To je strasne. Ja som bola cca do Vianoc relativne ok, asi som len spracovalala. Tieto stavy dosli okolo Vianoc, niekedy je lepsie, niekedy horsie, nad tymi psychoterapiami uz davnejsie uvazujem. Mam pocit, ze posledne 2 mesiace je to uplne najhorsie.

@kristianka2255 A dakujem ti

Ahoj prežila si si ťažké obdobie... chce to čas... prijať situaciu, ktora je bolestnou. Ak mas moznost dobreho psychologa, kamarátku, neviem ci si veriaca...
Mas deti, ktoré ta potrebuju a ty ich, mas budúcnosť, tvoja rodina su tvoje deti... Urcite by tvoji rodicia nechceli, aby si trpela...
Je to ťažké posielam aspon objatie❤️.
Je dobre ze si to napísala.

Nevahaj nad psychologom velmi Ti pomoze cim skor...

@kristianka2255 dievčatá držte sa zle sa to číta...ste silné a určite to dáte. Žiaľ to je život raz sme hore raz dole ...veľa síl posielam

je to velmi ťažke. skusiť čosi take: https://dennikn.sk/2404979/smutkova-poradkyna-s... ?

ano ono to je take, zvykne sa to vraciat, ja tiez najprv som mala smutok,potom hnev, potom odpustenie a ked som si myslela ze uz to mam v sebe ok, opat sa to vratilo a znova plac, hnev, zial,.Ale stale je to také ze casto premyslam, co by urobil otec, co by urobila mama, ako by sa tesila z maleho lebo ho velmi lubila,.. ale uz to neni take intenzivne,uz je to skor take ze pekne spomienky cize s laskou spominam, nie s velkym zialom, chce to cas ver mi. 😊

@apolka77 dakujem ♥️

Je to veľmi ťažké,prežila si traumu. Po čase tú situáciu prijmeš. Nezmieriš sa s ňou,ale prijmeš ju ako fakt. Ja ti posielam veľké objatie. Odkiaľ si? Aj na zmrzlinu by som ťa pozvala....

@autorka ak chceš, môžeš mi napísať IP, prežívam podobné.

Mne otec zomrel v rukach necakane,mamka po par rokoch na rakovinu.
Mne je za nimi smutno aj po rokoch. Aj si poplacem-to asi najviac pomahalo,aj pomaha ten najvacsi smutok dostat zo seba von...a som veriaca,cize pomaha aj modlitba.
Ty to.mas tazsie v tom,ze ti chyba opora v podobe partnera.
Neda sa radit...este je to cerstve. Potrebujes cas...a mozno to znie ako klise,ale casom to postupne prijmes,ze tu nie su,ale zabudnut sa neda. Na dobrych rodicov sa tazko zabuda.

Určite je to strašné náročné ale budem stručná, už či niekto so mnou súhlasi alebo nie !!!

Garantujem Ti, že nikto, kto už je na ,,lepšom svete" by sa späť už nevrátil.

Ty smútis ( je to prirodzené lebo my ľudia sme sebecké tvory) lebo ich chces mať tú, lenže im je už dobré tam 🙂😇 ver, že sú stále s tebou a len sa proste dlhší čas neuvidíte...

Mne táto myšlienka pomohla zmieriť sa so smrťou viacerých blízkych, straaasne ti držím prsty....

Plus ešte dodám myšlienku z jednej piesne...
,,Neplačte, že tu už nie som ale tešte sa, že som tu bol"

Tvoji rodičia boli určite úžasní 🙂

Dakujem za vsetky slova, ktore urcite pomohli, ste zlate. Urcite je rozdiel zomriet v spanku v peknom veku, ako nie vela po 70 po dlhom trapeni, bez rozlucky. Tato cast sa mi spracovava najhorsie. Veriaca nie som, takze moc niet o co sa opriet. Jedine tie deti, ale uplne mi zviera hrdlo, ako mala babku stale spomina. Mama mi vzdy vravela (este ked bol zdrava), ze ju neuvidi ist do skoly. Akoby uz daco tusila. Casto si hovorim, ze keby ju boli byvali videli, aki by boli hrdi.

Aj môj otec tak odišiel,naposledy som ho videla,ked sme ho nakladali do covid sanitky a odvtedy som ho už ani nepočula cez mobil.nič.Ani nemôžem myslieť na to ako odchádzal sám,bez nás.Zázrakom mamka sa nenakazila a žije dodnes hoc chronicky chorá.Ale viem o ľuďoch,ktorým zomreli obaja rodičia,jednej známej dokonca rodičia aj sestra,ostala sama,svoju rodinu nemá.Mne pomáhali modlitby,spomienky a knihy napr. táto
https://www.martinus.sk/?uItem=824313
sú tam krásne myšlienky
"Nehovor v zármutku,že ho už niet,ale ži vo vďačnosti,že bol."

@janinah U nas to covid sice nebol, ale mam uz 5 kamaratok, ktorym sa to stale. Nalozili do sanitky a uz u nevideli. Uplne chapem, ako sa citis

stalo - preklep

Ahoj, tvoj príbeh mi veľmi pripomína ten môj. Rodičia zomreli keď som mala 24. Obaja mali už dlhšie zdravotné problémy ale vyhýbali sa lekárom. U mamy to začalo obyčajným prechladnutím, až to prerástlo v zápal pľúc. Keď som ju konečne dostala k obvodnému na vyšetrenie hneď ju poslal do nemocnice. Odmietala, ale s bratom sme ju donútili. V nemocnici sme čakali na príjem a ja som išla domov pre jej veci. Bola som na ňu nahnevaná že to nechala tak ďaleko zájsť, ani som sa s ňou poriadne nerozlučila. Keď som prišla domov mi volal brat že mama skolabovala a je v umelom spánku. Z neho sa už neprebrala, o tri týždne zomrela. Chodila som za ňou každý deň, držala ju za ruku a ospravedlňovala sa. Či to vnímala neviem a už sa to nikdy nedozviem. Po jej smrti sa otec veľmi zmenil, chcela som s ním mať pekný vzťah ale hneval sa na celý svet. Zároveň sa mu zhoršovali žalúdočné problémy, ktoré ako som sa neskôr dozvedela, ho trápili už roky. Chodila som vtedy na VŠ a bývala na internáte, často mi hovoril nech ani nechodím domov, že tam mi bude lepšie. Boli to hrozné dni. Po ôsmich mesiacoch od maminej smrti sme aj ocina odviezli napriek protestom do nemocnice kde mu zistili vysoké štádium rakoviny a spravili mu vývod. Každý deň chcel odtiaľ odísť, z našich návštev sa netešil. O tri týždne zomrel. Deň pred mojimi narodeninami. Po maminej smrti som sa cítila hrozne, plakala som neustále a všade. Dokonca som sa raz rozplakala pred profesorkou keď mi išla zapísať známku do indexu a pritom sa ma opýtala aké som mala leto. Mama totiž zomrela v lete. Tie stavy trvali dlho. Paradoxne po otcovej smrti som bola relatívne v poriadku avšak pol roka na to som začala mať o nich rôzne sny, ktoré ma potom trápili cez deň a večer som sa bála ísť spať. Nakoniec to prešlo. Ale poviem ti tak, už tomu bude 8 rokov čo odišli ale pokoj som nenašla ani nenájdem. Tri roky po otcovej smrti zomrela ešte aj svokra, tiež na rakovinu, ktorá ju neskutočne zničila behom ôsmich mesiacov. Po smrti mojej mamy mi bola svokra veľkou oporou a keď tak nad tým rozmýšľam, nechápem ako som to ustála. Všetko ma to doteraz trápi, som smutná že sa nedožili vnúčat, často rozmýšľam aké by to bolo keby všetci žili. Ale už to nezmením, žijem s tým a verím že raz niekde hore sa ešte uvidíme...som sa rozpísala, prepáč

@evelin2daniels Vobec sa neospravedlnuj, som rada, ze si napisala. Otec sa tiez zmenil, ako mama ochorela, bol velmi nezvozny a stale sa s nami hadal, tiez si nedal povedat a lekarov odmietal. Zomrel tak, ze sme boli prave pohadani a nikdy som mu nemala sancu povedat, ze ho mam rada. Vela mi to pripomina, co si napisala. Hadali sme sa prave kvoli tomu, ze odmietal lekarov. Mama bola vzdy laskava osoba, choroba ju zmenila tiez psychicky.
@nely1704 Ja dufam, ze niekedy nejako sa s nimi stretnem.

Mne na "depresiu" (v porovnaní s tým, čo autorka prežila, je to fakt len "depresia") pomáha sa fyzicky zničiť obľúbeným športom.

@11iva11 Chodim behat. Nie je to sice oblubeny sport, ale vzdy si pri tom vyvetram hlavu.

Tak super potom 🙂

ja som stratila teraz vo februári maminu aj ocina. V polke decembra sme boli u našich a všetci vysmiaty, mamina ešte pracovala, ocino už na dôchodku, obaja zdravi bez liekov. 16 decembra mamina mala pozitivny test na covid, moj maly bol predtym u nich na 3 noci. Samozrejme všetci sme chytili covid, my cele vianoce zavrety doma, mamina s ocinom zavrety doma. Mamina v horučkach 21.12.2020 mi napisala na mesengeri že si zavola zachranku,že sa jej zle dycha. zobrali ju do nemocnice, 24.12 ju dali na ARO, 26.12 napojili na plucnu ventilaciu a dali do umeleho spanku. 21.1.2021 ju odpojili,tešili sme sa, mysleli sme ze to ide k lepsiemu aj ked bola dosť dlho napojena. Stav bol dosť važny,zlepšovalo sa to minimalne. 12.2.2021 sme išli za ocinom a našli sme ho doma na zemi mrtveho,velmi zle znašal že mamina je stale v nemocnici a nepustia nas za nou , lebo covid. Opuštal sa a veru nezvladol to... v stredu 17.2.2021 sme mali pohreb, mamina netušila v nemocnici čo sa deje. V pondelok 22.2.2021 nam volali z nemocnice ,že mamina umrela. V stredu 24.12 mala pohreb mamina . Ako nechcem a ani neviem popisať ako som sacitila, jedna streda ocino pohreb,ďalšia strda mamina pohreb. Cele zle, dvaja zdravi ludia a behom 2 mesiacov neni ani jeden.... ☹

Je mi strašne ľúto, keď tu čítam o toľkom nešťastí a zármutku, prajem vám všetkým veľa síl. Čo sa týka toho, že ste boli s ockom pohádaní, len chcem povedať, že akosi prirodzene je vo mne taká viera, že 'on vie', 'oni vedia'. Hoci to nebolo vypovedané, vysvetlené, ja verím, že tvoj ocko to vie, chápe, čo cítiš a cíti tvoju lásku. Držím palce, myslím, že nejaká odborná pomoc určite nebude na škodu, hoci aj nejaké tabletky alebo homeopatiká aspoň na čas, na preklenutie toho najhoršieho

@jantato Toto je snad este horsie, to mi je strasne luto.

@jantato 😔