Neviem sa z ničoho tešiť a bojím sa budúcnosti

27. feb 2024

Ahojte, verím, že sú tu inteligentne ženy a také, čo už majú čo to za sebou preto dúfam, že niektorá mi poradí 🙏
Mam taký problém- pred viac než pol rokom som začala chodiť so svojim priateľom, veľmi sa lubime ,staráme sa o ten vztah. No ja akoby som sa nevedela tešiť keď sme spolu a celkovo z toho vzťahu. Prečo ? Lebo strach že oň prídem je silnejší. Vždy keď sme napríklad na nejakom výlete, tak myslím na to, ako čas beží a že aj tak to prejde. Potom pozerám staré fotky a som smutná z toho, že už je to za nami (napríklad ten výlet). On je úžasný, dáva mi toľko lásky ako nikto pred ním ale ja sa stále bojím o to, že ma prestane ľúbiť, že zisti že ma ku šťastiu nepotrebuje, alebo sa mu nebodaj niečo stane a zomrie. Možno že je to obranný mechanizmus, že sa neviem tešiť, pretože sa bojím že ak by to niekedy skončilo nech ma to tak nebolí. Ale predstava, že by to raz skončilo, že by všetko to čo s ním prežívam bolo len spomienkou ma strašne bolí. A jedno je iste- že raz aj tak všetci zomrieme, nebudeme už nikdy tak mladí ako dnes a predsa len v starobe sa všetko zhoršuje a toho sa bojím, že všetko bude už len horšie. Proste sa bojím byt šťastná. Mam z toho úzkosti, bojím sa budúcnosti, neviem sa tešiť v prítomnosti. Na druhej strane mi to príde postavené nahlavu, keďže som mlada (nechcem písať presne ale menej než 25) a týmto sa trápim.
Ak máte podobnú skúsenosť, čo vám pomohlo ?

tundra
27. feb 2024

Takze miesto vychtunavania si zivota a pritomnosti,stresujes s hypotetickymi uvahami,ze sa to skonci👏.Nakoniec si to privolas a stane sa to🙈.Naco zatazujes hlavu blbostami?

autor
27. feb 2024

@tundra ja si uvedomujem, že si to spôsobujem sama svojou hlavou, ale neviem ako z toho von, ako sa prestať báť

yelena159
27. feb 2024

Počula som o takom obrannom mechanizme. "Očakávaj sklamanie a nikdy sklamaný nebudeš."
Ale skús sa tým neriadiť. Užívaj si to, čo máš, naplno.

crazy_cat_lady
27. feb 2024

ak si s myslienkami nevies poradit sama, skus psychologa. inak si naozaj len ublizujes a miesto uzivania si pritomnosti a peknych momentov myslis na to najhorsie ..

uhrikovci
27. feb 2024

Sprav si dieťa, nebudeš mať čas na chmurne myšlienky, ja keď takto zabludim, moji dvaja ma hneď z toho vytrhnú 🤷‍♀️ nedajú mi čas ani možnosť myslieť na zlé

tundra
27. feb 2024

Je fajn,ze si to uvedomujes,ale nazatazuj sa s tym...Priklad:Mal som jednu z najrizikovejsich prac,jednou nohou v hrobe,druhou v nemocnici,6 rokov.Uvedomoval som si to,ale prezil som,nemohol som na to stale mysliet,lebo by som to nedal....Tak nemysli na to,planuj vikendy s frajerom a ber plnym priehrstim,co zivot ponuka.

zmrzlinka2021
27. feb 2024

Autorka,

bojis sa niecoho, co nenastalo a mozno vobec v zivote nenastane (okrem smrti). Strach ta paralyzuje a tvoja kvalita zivota je mizerna. Velmi ti odporucam navstevovat psychoterapie a prist na pricinu tohhto stavu. Nerozlisujes medzi realitou a medzi fikciou.

Asi pracujes alebo studujes. Ako chodis do skoly? MHD? Autom? Nebojis sa ze budes mat havarku?
Cely zivot je nevyspitatelny a ano, su aj problemy, aj tazkosti, ale tie su sucastou zivota kazdeho z nas. Ale taky je zivot a velmi podstatny je postoj k sebe a k zivotu, k problemom.

Ak ti psychoterapie nezaberu, nemaj strach navstivit aj psychiatricku. Niekedy to v tom mozgu nefunguje spravne a treba nasadit liecbu.

domka222
27. feb 2024

Už teraz sa všetkého bojíš. To si neviem predstaviť, keby si mala dieťa. Vtedy príde ten pravý strach a tá najväčšia láska

shee11
27. feb 2024

na toto je dobrá kognitívno behaviorálna terapia

11bodka11
27. feb 2024

Ja mam 2 deti a neviem sa z nich tesit, lebo viem ze raz to skonci. Ze raz vyrastu, odidu.

unicornlady
27. feb 2024

Nevyrastala si v úzkostnom prostredí? Lebo môj otec bol dlhé roky silným alkoholikom, doma len krik a strach a tiež mám potom sklon k úzkostiam a ťažšie sa mi udržiava psychická pohoda (hlavne, keď rodičia tak radi o smrti hovoria, bože).
Takže, či to nemáš naučené z domu?

autor
27. feb 2024

@11bodka11 presne taký pocit mam, lenže ohľadne partnera, že aj tak raz zostarneme, ochorieme, zomrieme alebo niečo sa stane

autor
27. feb 2024

@unicornlady áno, aj môj otec je alkoholik, cítim sa doma nepokojne. Ale ohľadne priateľa som to začala cítiť len teraz, asi 3 mesiace dozadu, na začiatku to tak nebolo

crazy_cat_lady
27. feb 2024

ak byvas este doma, s rodicmi (prip. len s otcom), necudujem sa, ze mas taketo myslienky. urcite by som riesila odstahovanie v co najkratsom case a venovat sa sebe a ako som spominala, najst si niekoho, kto si ta vypocuje a poradi ti s tvojim problemom 🙂

unicornlady
27. feb 2024

@crazy_cat_lady Len ono je to taký začarovaný kruh. Prostredie ju stiahlo dole, resp. sťahuje. Potom nemá silu niečo zmeniť. A tým pádom zostáva v prostredí, ktoré ju sťahuje.
Ale má priateľa. To by jej mohlo pomôcť.

autor
27. feb 2024

@crazy_cat_lady bývam tak na poly doma/ na intraku bez rodičov. To odstahovanie je určite nevyhnutne, len momentálne nie celom zrealizovateľné keďže finančne si to dovoliť ešte nemôžem, no pracujem na tom

jumama
27. feb 2024

Autorka, co sa ti to deje, co sa ti stalo, ze prezivas obrovsky strach z opustenia? Opustil ta takto niektory z rodicov, alebo v sirsej rodine sa nieco stalo? Tu reakciu mas naucenu, nepatri do vasho vztahu, nie je vyvolana vasim vztahom. Ta reakcia je naucena z tvojej povodnej rodiny alebo z niecoho ineho z tvojho detsva, dospievania. Vo vztahu s partnerom sa ti voj strach iba opakuje, no tvoja reakcia nam moze byt ina. Toto je strasne dolezite pochopit, ze tvoja reakcia na strach nemusi byt vzdy rovnaka, ale je n inych moznych reakcii. Napriklad tomu strachu povies: Hes odo mna, dupnes nohou, nahlas vydychnes a zacnes si uzivat pritomnost. Neviem to inak povedat, ale toto je podtatata vacsiny takychto trapeni. Ze nehladas tie ine reakcie, ale pouzivas tu naucenu.

micusa2222
27. feb 2024

v živote by mi nenapadlo týmto smerom uvažovať..vychutnávaj si vzťah, lásku svojho partnera a nepremýšľaj o blbostiach...

crazy_cat_lady
27. feb 2024

@autorka to je super, verim, ze sa ti to v kratkom case (mozno aj s podporou partnera) podari vyriesit. zasluzis si byt stastna a uzivat si vztah so vsetkym, co k tomu patri 🙂

mimikarol
27. feb 2024

Tiez odporúčam psychológa. Ponúkne ti iný pohľad na život. Pozri, raz sa všetko skončí. Isté je len to, že všetci zomrieme. Ale stresovať sa dopredu aj tým čo sa vôbec nemusí stat je načo dobre? Čo má prísť, príde. To nikto neovplyvní. Treba si užívať prítomnosť a hotovo.

autor
27. feb 2024

@jumama možno predošlý vzťah, v ktorom bolo na začiaku tiež všetko perfektné a potom zrazu z jeho strany nič? zaujímavé ale, že som to začala takto cítiť až teraz, tie prvé mesiace som vôbec nemyslela na niečo zlé