Dobrý večer.
Chcem sa trošku vypísať, posťažovať, vyliať srdce...
Neviem prečo, ale po rokoch sa mi vrátili spomienky, hnusne, škaredé, spomienky na moje zle detstvo.
Vopred sa ospravedlňujem za dĺžku príspevku.
Musím po rokoch priznať, že nemala som dobrých rodičov. Otec alkoholik, neliečený (už je na druhom svete). Prežila som si šikanovanie na škole. Od 3. ročníka až po ten deviaty som dennodenne trpela, prežívala bitky, vysmievanie kvôli môjmu výzoru, prirovnávali ma k jednému zvieraťu, ďalší spolužiak mi dal prezývku podľa jedného filmu. Otras. Rodičov som prosila aby ma preložili na inú školu, ich odpoveď bola že v žiadnom prípade, aj v inej škole ťa budú šikanovať. To bolo celé ich riešenie. Keď som sa im vyhrážala že do školy nebudem chodiť tak mi povedali, že skončím niekde v detskom domove. Každý deň som chodila domov s revom, ale ich to vôbec nezaujímalo. Šikanovanie neriesili ani moji rodičia, ani škola. A najhoršie bolo že moja vlastná matka sa mi za vyzor vysmievala. Teraz som to mame po 20 rokoch pripomenula tak vraj si vymýšľam, vôbec nič také o mne nehovorila, a že ani ma nesikanovali. To že som sa ani neucila a som prepadala zo skoro každého predmetu to im tiež bolo jedno.
Opíšem prípad spred 3 rokov. Môj bratranec, matkin miláčik, ta ho zbožňuje, bol u nej na návšteve a bola som tam aj ja. Začal mi hnusne nadávať, ponižovať ma, vraj sa mám pozrieť do zrkadla, ale mám dávať pozor by to zrkadlo neprasklo a také podobné veci mi začal hovoriť. Ja mu na to ze najprv sa pozri na seba a tak hodnoť druhých. Na to po mne zvyšoval hlas, bol agresívny. Moja matka tam len sedela, ani necekla, ani sa má nezastala, nic, ani keď som jej povedala nech mu dačo povie. Povedala mne, keď som sa kvôli tomu rozrevala, že mám ísť na psychiatriu.
Môže ísť o PTSD, a v takom prípade by si naozaj mala vyhľadať odbornú pomoc. Sama si s tým neporadíš. Je mi ľúto, čo si musela prežiť. A síce je to rodina ale radšej sa ich strániť, ako žiť v toxických vzťahoch.
Uz to nijako nezmenis, preto nema vyznam sa s tym zaoberat, ked zasa na teba pride myslienka, ze nemas byt na tomto svete odpovec si ze je to preto, co si zazila a dalej sa s tym nezaoberaj bud rada, ze si dospela a ze to viac nemusis riesit.
@domkakvet keby to bolo také ľahké na to zabudnúť, ale to sa nedá ☹
@denkabemommy ja mám strach ísť ku odborníkovi
Rozumiem, všetci sa bojíme toho, čo nepoznáme. Ale môžem ti povedať, že ti rozhodne pomôže. Nemusí to byť hneď psychiater, myslím, že postačí psychológ. Psychológ je super, je to človek, ktorý ťa bude počúvať ako kamarátka pri víne, len ťa bude ešte aj smerovať správnym smerom, pomôže ti prekonať traumu, aj zlosť, ktorú v sebe cítiš, voči všetkým ľuďom, ktorí ti ublížili.
Chod na psychoterapiu. Ak to vo svojom vnútri neporiesis, bude tá to morit cely život
Časť psychoterapii preplácajú aj zdravotné poisťovne. Zavolaj si a zisti podmienky
No tak pokiaľ máš problém ísť k odborníkovi, zožieraj sa minulosťou, ľutuj sa ďalej ... je to lekár ako každý iný, nie je to hanba, pomôže Ti sa s tým vysporiadať.
Bude ta to trapit navzdy, ak sa na to cele nezacnes pozerat uplne inym pohladom. Rodicia ti nedali pekne detstvo, ale aj za ich spravanim sa urcite skryva mnoho z minulosti, mozno sa to nemali kde naucit, byt v tomto zodpovednejsi, prejavit lasku, zaujimat sa o tvoje pocity...mozno sami potrebovali psychologicku pomoc, ale nemali ju (lebo okolnosti atd.). Tym ich neospravedlnujem, ale ver tomu, ze mnoho ludi okolo teba nemalo pekne detstvo a vzdy nas to nejakym sposobom ovplyvni. S minulostou nic nenarobime, ale neboj sa vyhladat pomoc, vyrozpravat sa, dat to zo seba von...nie vycitky mame, to uz dnes nepomoze. Odbornik ta nasmeruje, ako sa s tym popasovat, ako v tom najst suvislosti... iba ti to moze pomoct 🙂
@dzulli1980 prosím ta, buď rada že si si nepresla tým čo ja (snáď) a nevyčítajú mi tu také veci dobre
Jednoznačne odborná pomoc. Uvidíš ako veľmi ti to pomôže. Nie si v tom sama, veľa ľudí malo kadejaké detstvo. Pre niečo si sa narodila, pre niečo si tu. Môžeš toho v živote veľa dokázať. Si krásna taká aká si. Ja mám kamošku, tiež mala otrasné detstvo, keď mi to rozprávala, tak som sa za hlavu chytala. Nie je to žiadna krásavica, ale je to tak dobrý človek, že tá krása jej vyžaruje zvnútra. Nepoznám nikoho kto by ju nemal rád. Prešla si terapiami a posunula sa v živote ďalej. Skús to aj ty. Neuškodí, môže len pomôcť.
napis mi spravu.
Tak to asi také zlé nebude, keď si taká vzťahovačná ... nevieš, čím som si v živote prešla, tiež som bola šikanovaná atď., no dnes som vyrovnaný človek, nežijem v minulosti, neľutujem sa ... len sa vyhováraš, že sa bojíš odborníka, jednoducho to riešiť nechceš, najjednoduchšie je sa ľutovať a nič pre zmenu k lepšiemu neurobiť ... kde je vôľa, tam je cesta ... pokiaľ chceš lepší život, navštív odborníka.
Kolko máš rokov?
@dzulli1980 nie kazdy sa vie vzdat minulosti. ako sa ti to podarilo? narodenim deti ci milovanym muzom to asi nie je
preco mas strach z odbornika? mne napr prt pomohol a dopredu som vedela co mi bude vraviet. neviem na co to studuju
a tym chcem povedat, strach nemas mat preco.
Prosím ťa,tu pomoc nehladaj,tu sú velmi zlé a neprajné ženy.Česť výnimkám,tu budeš mať ešte väčsiu depresiu ako by si sa dočkal pomoci.Vyhladať pomoc je úplne normálna vec a uvidíš že urobíš dobre.Prajem ti všetko dobré a aj aby si odteraz mala okolo seba iba milujúcich ludí
Tvoja trafená mater ti dala holy život, ničím ti ho nenaplnila, nebolo to v jej silách, jednoduchej chudery, neviem ci po jej budeš mat co dedit, ale ja by s ňou zatočila a išla zit😃. Máš chlapa/deti asi nie, tak co ta tu drží, primitívna mater s amputivanou materinskom laskou💔co ma radšej synovca, co si na nič nepamätá, co pre teba nehla prstom, aby si sa v detstve cítila aspoň približne ako dieťa... Každá cigánka sa ide bit (obrazne aj reálne) za svoje decko, urobí randal v škole, tej tvojej stačili, ze neotravuješ... Vieš nejaký jazyk? Chod odtiaľto a neobzeraj sa. 🍀🌺🌍
Možno ako malú pomoc odporúčam knižku Deti jsou taký lidi od Zdenky Šíp kde píše o traumach z detstva ,ktoré zažila aj ona a ktoré zažili ľudia z CZ a SR …stovky príbehov ktoré jej napísali ľudia na sociálnych sieťach…keď som to čítala …mala som hrču v hrdle ale čo je zaujímavé …že som odhalila aj vďaka tejto knižke moje strachy a úzkosti pri určitých spomienkach zo školky napríklad …človek sa naozaj zamyslí a pozrie do svojho vnútra …knižka plná porozumenia a vysvetlenia že človek v tom nieje sám ❤️
@dzulli1980 tak vieš nikdy som u neho nebola, neviem ako to tam chodí, a vraj žiadneho psychológa mi ani netreba.
@alzbeta311 32
@bublinka1426 nikdy som tam nebola. A vlastne neviem či by mi vôbec vedel pomôcť
uprimne, mne nepomohol. a lieky len utlmia mysel. ked sa raz s tym clovek nezmieri, musi sa naucit s bolestou a trapenim zit.
Pokým to neskúsiš tak ani nezistíš. Oni sú naozaj odborníci v tom čo robia a majú ochotu pomôcť len treba prekonať ten prvotný strach a ísť
Neviem, čosi z psychológie naštudované mám, dokonca aj štátnicu z psychológie mám, no mne tieto Tvoje reakcie prídu tak, že sa bavíš ... že si troll ... roky šikanovaní, týraní ľudia majú úplne iné správanie.
@dzulli1980 nemyslim si. vela krat je chovanie nie podla kniziek.
Kto povedal to “vraj” ?
@jovan236 ďakujem, aspoň ty ma chápeš. Chcela by som sa z toho dostať sama, bez pomoci nejakého psycho odborníka. Neznášam lekárov, keď mám nejaku chorobu tak sa ju snažím vyliečiť sama a k doktorovi idem az ked je to so mnou veľmi zle. A v tomto prípade, keby že mám ísť ku psychológovi, vyrozprávať mu všetko čo má trápi, a sa bojím že si nesadneme, bude ma kritizovať, vyčítať že prečo som to neriešila, kde som bola doteraz. A sa hlavne bojím že za pravdu dá mojej matke a tým spolužiakom
@dzulli1980 nie, nie som trol.
@ahhola šak ja nechápem jak sa jedná matka mohla tak správať. No ale ti poviem že minule ma dorazila, keď mi povedala, že svoj byt prepise na neho. A vraj ho nemá radšej ako mňa
Nikam ma nechceli brať, ja som vlastne s rodičmi na žiadne výlety nechodila. Otec ma bral jedine do krčmy. Matke sa nikam nechcelo chodiť.
V škole nebol školský psychológ, aspoň neviem o tom že by tam bol. Ale nebola som pri žiadnom psychológovi, ani mimo školy.
Ja už som vážne bola v takom zlom psychickom stave, že mala som chuť si podrezať žily, alebo skočiť pod vlak, alebo neviem čo.
Celý život si myslím, že moji rodičia sa nikdy nemali stretnúť a ja som sa ani nemala narodiť, že som omyl prírody a nemám tu miesto