Neviem sa s tým zmieriť
Zomrela mi mamka..od kedy pamätám mama pila. S mojím ocom sú rozvedení 14 rokov, od mojich deviatich. Žila som s nou do svojich 15tich. Potom som odišla žiť s mojím otcom. Odvtedy sme sa stretávali len občas. Mala jedného priateľa, s ktorým žila, ale časom som sa dozvedela, že predala byt a nikto nevie kde presne sa nachádza, kde býva...a tak sme sa už nevídali. Často som na ňu myslela, medzi časom som sa vydala a mám dcérku. Ona sa to nikdy nedozvedela, že je babka. Manžel stále vravel: "Poď ju hľadať, aby si to neľutovala". A ja som stále mala výhovorky, bála som sa toho, nešla som. Nevedela som ako jej pomôcť, čo zrobiť až ju nájdem. Teraz tu už nie je, už ju nie je kde hľadať a ja mám výčitky, že som nezrobila viac. Že som sa nesnažila pomôcť jej..že som to nechala tak a čakala čo príde. Tak sa pýtam, ako sa človek zmieri s tým, že nezapojil všetky sily do boja, že čakal čo príde, že sa bál? A zmieri sa s tým človek vôbec niekedy? Časom či nikdy?
@zuzkag2 toľkokrát som povedala manželovi, že čo ja jej poviem. Len jedno, že má vnučku. Nič iné som nechcela vedieť a ani povedať..ja som vlastne ani nechcela mať kontakt...A zároven chcela..chápeš...Proste teraz viem, že toto je už trvalé, už sa nič nedá robiť....a toto ma žerie..dnes viem (teda od jej smrti viem) že som to mala riešiť vtedy...(jooj čoby som ja chcela vrátiť ohľadom nej)...
@saskia24 je to taske pre teba ale aspon to dieta si mohla tvojej mame ukazat.....ak sa ta dotkne toto tak nemislym to v zlom....
@sofija12345 nemohla...my sme sa nevideli..ona nevedela že som vydatá, že mám dcéru...ved ja som nevedala a doteraz neviem kde žila...
@saskia24 tak to je uz inak ako som si teras predstavovala ...ak sa mozem spitat ako ze si nevedela ze kde je tovoja mam?aj to je smutne ze nevedela ze si vydata ...ale preco?
@saskia24 no uz to nezmenis, ze si nesla, nepovedala. jedine co mozes, je poucit sa do buducnosti. vela krat sa nam v zivote stane, ze si myslime, ze mame cas, a zrazu tu ten cas nie je.
ja si hlavne myslim, ze kazdy od rodica, ci matky, ci otca ocakava, a teda aj spolocnost, ze budu dokonali, ze nasi rodicia nebudu pit, nebudu sa tulat, nebudu robit zle kroky. skus porozmyslat, keby sa tak ako tvoja mama k tebe spraval niekto iny.... ci by si za nim sla. nechcem samozrejme zatracovat tvoju mamu preto ako zila, pre nieco sa tak rozhodla. ale nemaj pocit povinnosti, len preto ze je to tvoja mama.
ale na druhej strane chapem aj tvoju bolest. lebo stale dufas, ze keby si za nou sla, mozno by bolo nieco inak. mozno by aj bolo nieco inak....lenze to sa uz nedozvieme.☹ musis si dat cas, kludne aj plac, a syp si popol na hlavu, lebo ano, urobila si chybu. ale robime ich kazdy.
@sofija12345 lebo predala byt, ktorý mala, odsťahovala sa preč, nekontakovala ma...
@saskia24 tak aj tvoja mama urobyla chybu ze ti nedala vediet o sebe ...no je to zlozite ale len ti musis byt na to sylna lebo zivot ide dalej...a mas este aj dieta a svoju rodinku...
@sofija12345 ved ja viem...ja sa len pýtam ako sa človek vyrovná s takou fátalnou chybou...
Moji rodičia sa tiez rozviedli v mojich 2 rokov.no sem tam som za nim chodila potom sa k nemu nasťahovals sestra s rodinou.vedel ze sa vydávam videl aj muža aj prveho syna.potom mu prišli na nádor v pľúcach moc dlho mu nedávali a ked to prišlo nemohla som ho ani odprevadit na poslednú cestu bola som v pôrodnici a cakala na pôrod 2 syna v den pohrebu mal ist muz ale zrovna v ten den som rodila tak muz bol som mnou malý prisiel na svet o 3 a otca dávali do zeme o 4.no uz to bolo 5 rokov a co este je zaujimave ze to bol aj den nášho 2 výročie sobáša.takže vzdy si na to spomeniem a je mi to ľúto dodnes.
@saskia24 kazda z nas roby chybi a mozno ze vecie ako ti...len sa treba zmierit ...ja sa ti viem vzit do kozi...nejako pripad aj ja mam...ale iny ako ty...musis si pocuvat svoje srdce...a byt sylna ...je to taske pre teba ale pomaly sa da ved mas zalozenu rodinku aj na nych musis mysliet a aj na seba nie len na chybe ze myslis...
@saskia24 fúha, a to prečo ti až teraz po smrti všetko došlo? Však sa vráť k pocitu, keď žila. Nechcela si ju vidieť aj chcela. Tu ostaň. Načo si niečo vyčítať, čo si ani nechcela/chcela urobiť???
Sama si nevedela čo chceš, keď žila, tak ostaň v tom. Ona ťa počuje a pošli jej odpustenie a popros o odpustenie.
Zapál sviečku, choj na hrob, idú dušičky, sprav jej krásnu kyticu.... povedz jej toto všetko na hrobe a nech ti dá odpoveď.
Zbytočne si teraz niečo vyčítaš, čo si vlastne ani nevedela, či chceš spraviť. Bohvie, či by o to stála. Z tvojej strany sa asi ozvalo svedomie. A kde bolo jej svedomie? Obe ste na tom rovnako. Ona mohla prísť za tebou a ty za ňou. Ona zomrela prvá... tak hádam ešte aj po smrti nebudeš tu válať vinu na seba. Keby si ty zomrela, čo by si ona myslela? čo by jej bolo lúto v tom jej prepitom mozgu?????
aka matka taka matka ale bola to jej matka aj ked pila...
@petra7777 mozno
@saskia24 no, to je to najťažšie asi, odpustiť. Najprv teda skús sa zmieriť s tým ako žila ona. Prečítaj si príbehy alkoholičiek, čo majú deti... Možno sa niekde nájdeš, alebo nájdeš ju.... Možno ti nejaká veta padne na úžitok a príde odpustenie.
Alebo sa s niekym povyprávaj, kto ju poznal, keď ste neboli v kontakte. Neviem, či ju odsudzuješ za to, že bola alkoholička... ak hej, tak aspoň ju prestaň odsudzovať. To je prvý krok k odpusteniu.
Ale prosím ťa, nemáš si čo vyčítať. Keby to bolo tak, že ona klope na tvoje dvere a ty nič... to je iné. Ona neklopala... a ty si robila, to čo si cítila. Tak ostaň v tom pocite.
Ozaj,na pohrebe si jej bola?
@saskia24 tie príbehy alkoholičiek som myslela tak, že možno v nich nádješ odpoveď na tvoje otázky, alebo tam nájdeš niečo pobodné a pochopíš matku a to ti pomôže odpustiť. Ale ak to nechceš čítať, to nerob. Bol to len návrh.
A ešte čosi, určite by si jej nepomohla. VEr mi. Neviem, prečo si myslíš, že hej? Alebo ako si jej chcela pomôcť? Dať jej jesť, ubytovala by si ju? Poslala na liečenie? Ver tomu, že nič by neprijala. Ak toľko rokov pila... ťažko by sa zaradila alebo vôbec chcela zaradiť do spoločnosti.
Prečítaj si knihu Sklenený zámok. Nie je to o alkoholizme, ale napadlo ma to, keď som čítala tvoj príspevok.
@saskia24 možno jej niekedy odpustíš. Tak si povedz, že najrpv jej musíš odpustiť a potom si budeš vyčítať. Ide mi o to, ti vysvetliť, že si nemáš čo vyčítať. Na 90 % som presvedčená, že komu niet rady, niet pomoci. Mojej mamy bratranec bol kedysi slávny boxerista, bol aj na olympiáde... potom sa pobil v krčme, dostal dištanc... Keď odišiel pracovať na týždňovky, jeho žena si našla iného a on sa prepadol na dno. Ani jeden syn mu nepomohol a to boli s ním v kontakte, majú usporiadané rodiny... Proste zomrel ako beďák-alkoholik na záhradkarskej chate, kde býval dlhé roky.
Ešte keď len pil a býval na slobodárke, moja mamina mu chcela pomáhať... aj sme ho nechali prespať u nás, aj mu iné veci zariadila... nechcel, nevedel, nemohol, neviem.
ja som sa mu ako bezďákovi v meste vyhýbala, potom aj mamina...
poznám ešte dva príbehy - mamy alkoholičky, obe zomreli. poznám dobre ich deti. Pomáhali, zmierovali sa s tým, že tie mamy si nechcú dať pomôcť... kašlali na ne... stále dokola.
Až nakoniec kamoš povedal, nech žije ako žije, a nechal ju tak. Potom jej šiel na pohreb ešte.
@borkavan presne o to ide. ja neviem či by som jej pomohla, či by si zmenila...možno nie...teda si nie..ale ja som to ani neskúsila, čo keby to bol jeden prípad zo sto???...a ešte jedna vec, že ja som nevedela ako jej pomôcť...vedela som, že liečenie..ale čo dalej? a ja som bola tak hlúpa a sebecká, že som ju nechcela vziať k sebe....to je moja vina..moja arogancia, môj egocentriczmus...sebectvo...neviem čo..
@borkavan a o to ide..oni robili všetko možné pre to, aby pomohli..ja viem, že z toho nič nemajú, možno hrob ako ja....ale ja som sa ani nesnažila ..chápeš...ja som sa ani nepokúsila spraviť viac, či všetko..a ked byť potom smutná stratená, ale s pocitom, že viac urobiť neviem....ale ja žijem s pocitom, že som nič nezrobila...nijak nepomohla a nič neskúsila..pre svoju pohodlnosť...
@saskia24 nevieš či by chcela ísť na to liečenie a či by chcela bývať u teba. Toto nevieš. Môžeš si len myslieť. A divné je, že my ľudia si myslíme presne to, čo si potom vyíčtame. Prečo si radšej nedomýšlaš opak. Že aj tak, by na to liečenie nešla. Stále je to 50:50, či by šla alebo nešla. Či by chcela s tebou bývať alebo nie. Nevieš.
A sebecká si nebola, ani egoistická ani nič také čo si napísala. Neviem, aký si mala s ňou život, ale aká bola ona???? Asi nie moc dobrá, keď jej nevieš odpustiť. akou bola matkou? V rodnom liste alebo naozaj bola matkou????
človek si spytuje svedomie, to je jasné.... ale vždy si na konci dňa povedz, robila som tak ako som cítila.
@saskia24 no mne to pripadá, že si nič nezrobila pre to, lebo si jej nevedela odpustiť, že bola alkoholička a srala na teba. Teda tak mi to pripadá, že ako matka zlyhala.
Niekedy si tak povedz, že čo týmto spytovaním svedomia spravíš teraz? Už nič. Tak načo sa spytovať. Popros o odpustenie, povedz dôvody, ona ťa počuje a určite sa usmieva. Možno je to ponaučenie pre teba a dceru, že nech sa deje čo sa deje.... nikdy svoju dceru neopustíš. NIKDY, ani keď ťa bude odháňať, ani keby ťa preklínala...NIKDY. A ver mi, niekedy je to sakra ťažké stáť pri rodine... sú také rôzne dôvody prečo nie...
@saskia24 navzdy budu chvile, ked si to budes vycitat. ale musis si uvedomit jednu vec. nie len tvojim rozhodnutim ste sa nestretavali, nenesies za to vinu sama.
ja mam podobny vztah s otcom. moji rodicia sa rozviedli ked som mala 3, zili sme v jednej domacnosti do mojich 9, a s otcom som sa potom videla menej ako sporadicky. mnoho krat som bola za nim, bol doma, pozrel spoza zaclony, kto zvoni a zatajil sa. po rokoch sa mi narodil syn a otec sa zrazu ozval, ako nas chce vidiet a ako chce dat malemu peniaze. a vtedy som mu povedala, ze je mi luto, ale ze po takmer 20tich rokoch je mi sorry ale uz nema v mojom zivote miesto. ale stale mi to vrta v hlave. ma 74rokov, moze sa stat, ze zajtra tu uz nebude....ale co urobit, ist za nim? a co by som si s nim akoze povedala?
myslim, ze tak isto aj ty si ten cas bez mamy uvazovala, co by si jej asi tak povedala, o com by ste sa bavili....