Neviem povedať nie
Základám tento príspevok lebo to musím zo seba dostať aby som nevybuchla. Som nahnevaná sama na seba že som taká jemná a neviem si povedať svoje.
Ide o to že prišla na návštevu otcova sestra s ktorou sme sa nekontaktovali niekoľko rokov. Až teraz keď sa dozvedela že mám syna tak sa ozvala mojej mame že ho chce prísť pozrieť. Tak som pristúpila že nech na chvíľu prídu. A to bola chyba. Len čo teta bola medzi dverami už si ho brala na ruky a povedala mi ze nabudúce ho zoberie kočíkovať, pôjdu spolu do mesta len oni dvaja. Úprimne, ona ho videla teraz prvýkrát, už mi ho chce brat, nepáči sa mi to veľmi a neviem ako jej to povedať aby sa neurazila. Od centra mesta bývame tak 10 minút autobusom. Na ten jej návrh som jej odpovedala len že ešte uvidím. Chcem jej povedať že nechcem jej ho samého dať a už vôbec nie aby išli tak ďaleko sami, len neviem ako. U mňa je problém ten že neviem povedať nie.
Ešte dodám že s celou u rodinou z otcovej strany neudrziavam kontakt, tie vzťahy sú už 16 rokov narušené
No normalne ...
Prepáč Soňa,ale nie.Nevezmes si malého nikam,ani na kocikovanie.Roky sme sa nevideli,sme v podstate dve cudzie osoby.Nezelam si,aby si sem chodila a nahovarala dieťaťu veci,ktoré sa nestanú.Tade sú dvere, dovidenia
keby som s niekým neudržiavala žiaden kontakt 16 rokov, mohol by prísť aj s pozláteným zadkom, dieťa by som mu do rúk nedala...
jedna vec je, že v takýchto situáciách sa núka na kočíkovanie toľko ľudí a potom skutek utek... mne to prídu ako také "nútené vety", aby druhej strane ukázali, že oni budú ochotní a nápomocní. druhá vec je, že keď s tým nie si stotožnená a už vieš, že niečo také možno nastane, normálne sa priprav a povedz jej: prepáč, ale s kočíkovaním nesúhlasím - malý je ešte malý, nepozná ťa, nestretávame sa... čokoľvek. ak sa urazí, je to jej problém. nie tvoj. ja viem, že je to náročné sa na toto nastaviť, ale tak to proste je 🙂
Tak chápem materinský inštinkt ale však môžete ísť spolu.
Nič strašné sa nestalo, teta sa potešila bábätkom, povedala vety čo hovorí každý a odišla. Keby ho naozaj chcela zobrať sama tak povieš nie, nepozná vás alebo pôjdeme spolu. Problém vyriešený.
Možno sú to len reči a k ničomu takému ani nepríde... Ak hej, tak ideálne by bolo povedať ako to je, teda že ste v podstate cudzí ľudia a nemáš potrebu teraz zrazu obnovovať vzťahy, ale ak chceš znieť miernejšie, môžeš zaobaliť akože ďakuješ, že chce malého povarovať, ale naozaj to nie je nutné, malý ju nepozná, nemyslíš, že by to zvládol dobre, blabla..
Mohol byt len taky small talk zvast, no ak nebol a bude mat aj realny zaujem, tak chodte parkrat spolu a mozno zistis, ze je celkom fajn a nakoniec aj budes rada, ze ti syna na chvilu vezme a ty budes mat nejaky ten cas pre seba.
Myslím že je úplne normálne,!že svoje dieta nedam niekomu, koho som 16 rokov nevidela… a nech sa aj o zem hodi a urazí. Každý normálny človek to pochopí a skôr by sa mala hanbiť za tých 16rokov čo Vás nepotrebovali vidieť/ pocut.
Niekoľko rokov sa neozvala a zrazu veríš že ti chce vziať syna na prechádzku? Neprežívaj to tak,,,s najväčšou pravdepodobnosťou sa neuvidíte ďalších pár rokov...splnila si rodinnú povinnosť a zrejme to tým hasne. Keby aj nie " teta nehnevajte sa, ale teraz vám ho dať nemôžem. Niečo máme. Dovidenia."
Už také navrhla že by ho zobrala dnes lebo je pekné počasie u nás, ale asi budem reagovať tak že sama nepôjde, ale pôjdeme spolu
Neboj sa, ona sa zase vytrati na niekolko rokov a ani si nespomenie, ze ti chcela syna kocikovat :D
Je úplne jedno ako jej to povieš. Jednoducho chceš, aby bolo dieťa s tebou... A dôvod je: "to sa nedá takto v skratke vysvetliť."
Bude ti vari chýbať, ak sa urazí a zase sa niekoľko rokov neozve? Snáď si kvôli "vzťahu" s cudzím človekom (aj keď je tam pokrvné prepojenie) neohrozíš svoje dieťa a svoje psychické zdravie.
Prosím ťa, nechoďte ani spolu, vôbec. Toto je typ osoby, ktorej sa nikdy potom nezbavíš a ide to hrať skrz záujem o dieťa a tebe na city. Zachvilu bude u vás varená-pečená a nestrasieš sa jej. Pre niečo sa roky nestretávate, kašlala by som na tvojom mieste úplne zvysoka či sa ona urazí alebo neurazí, je to tvoje dieťa, tvoje pravidla, ona je cudzí človek. Mne nepríde v poriadku, ze sa roky nevidíte a príde ako veľká voda a začne ti diktovať svoje podmienky, čo ona chce. Hneď by som jej na rovinu povedala, ze ste sa roky nevideli a bolo by pekne, keby zvoľnili tempo a nediktovala ti, čo ona chce s tvojim dieťaťom robiť, lebo ty s tým nesúhlasíš. Z vlastnej skúsenosti píšem, tiež mám presne takéhoto rodinného príslušníka a tam treba byt nekompromisný a stáť si za svojim. Ona ti hneď svoju skutočnú povahu ukáže v plnej paráde akonáhle ju stopneš s jej zbrklymi nápadmi a ešte budeš Bohu ďakovať, ze nikdy sama so synom nebola. Ja som už alergická na takýchto ľudí - tie veľké vody, ktoré sa dovolia a akoby nič si začnú rozhodovat a rozkazovať a ešte sa im majú všetci podriaďovať, pritom dokopy nič nikomu nie sú. Tam ide empatia k takýmto ľuďom úplne bokom.
Dakedy dávno ku nám chodila s mužom aj s deťmi a rodičia ich museli doslova vyhnať z bytu vecer lebo by u nás sedeli asi aj do druhého dňa. Sa bojím aby aj teraz tu nebola do večera.
A mám ešte väčšie nervy lebo syna chcela kŕmiť piškótami, chrumkami a neviem čím. Dávala mi super rady ohľadom kŕmenia bábätiek
Tomu ver, že to tak bude to je taký vyciciciavac energie.Pokocikuj pokecaj, ale potom máte svoj program
Normálne ju zruš, toto neveští nič dobré.
Treba na rovinu povedať, že dieťa JU nepozná. Toto si vela ľudí neuvedomuje, či už rodina či kamaráti, berú to tak, že poznáme sa my, tak je to v poriadku. No nikomu už nepríde na rozum, ako sa cíti dané dieťa, keďže tú osobu vôbec nepozná.
Tak preruš kontakt. Nedvihaj telefón, keď bude klopať, neotvaraj. Nemôžem, nemám čas, dovidenia. Nemyslím si, ze jej realne ide o syna. Len sa chce k tebe votrieť, možno sa nemá s kým baviť, nemá žiadne kamarátky, keď ma takú povahu, ze ju treba vyhodiť, aby išla domov. A záujem o tvojho syna si len našla ako dôvod na kontakt. Veď aj ty si taký istý človek ako aj ona, začne ti niečo hovoriť, povedz, ze ty to tak nerobíš a si spokojná ako to robíš ty. Tebe ide o to, aby si ju neurazila, pritom jej je úplne ukradnuté, ze ste sa roky nevideli a ide ti rady rozdávať, brať dieťa von akoby ste sa roky každý deň vídavali.
Ona je už na dôchodku, vnúčatá má už veľké, nemá koho baviť a nudí sa. Tak mi to povedala.
Keď od nás odchádzala sa má pýtala či ho môže niekedy zobrať von, že ja si aspoň oddýchnem. Ale som jej povedala že asi tak skoro nie lebo to len prvý deň čo s ním bola.
Takto, neda mi, budem sprostá, ale tie reči, že niekto ti zoberie dieťa pokocikovat, nech si oddýchnes sú ešte taká komunistická chujo…a. Na to treba povedať, oddychujem pri kočíkovani, ale dik, že mi povysavas, vyžehlis, navaris a pod ….
Normálne jej povedz, že nikomu ho nedávas samého, buď spolu, alebo nech ti pomáha tak, že ti uprace, kým ty si oddýchnes vonku 😁
Nemusíš hovoriť Nie, stačí ze sám nejde s nikým. Ty ani nevieš, či sa nelieči na nejaký vážny psychicky problém, je to cudzí človek vlastne. Čo potrebuje hračku? Nech jej žoženú jej deti.
@mamutka to že mne by viac pomohlo keby mi niekto poupratovať a tak 😀 ale vieš čo keď odchádzali od nás s mojou mamou, ešte som jej vravela že nech jej nehovorí ktorý zvonček je náš (nie je na ňom moje a ani mužove meno ešte). Povedala že jasné že nepovie. A keď vyšla z brány ani nevedela že kde sa vlastne nachádza a to býva na rovnakom sídlisku ako my, 500 metrov od nás. Dám jej ho vonku, pôjde s ním do mesta a nebude sa s ním vedieť vrátiť ku nám, ani si to neviem predstaviť
@evamarek77 popravde to sme sa koncom minulého roka stretli u notára ohľadom dedičského konania a vtedy sa dozvedela že ja som tehotná
Tak sama z nej nemáš očividne dobrý pocit, keď nechceš, aby vedela ktorý zvonček je váš. Daj na svoj pocit.
@mamutka vynikajúci nápad
Normalne naprikad takouto vetou: Nedam vam ho sameho do mesta. Kocikovat ho mozme spolu.