Neviem nájsť uprimnú radosť zo života
Ahojte kočky.
Možno sa v tomto príbehu niektorá nájdete a nájdem ten aha moment, možno nie, ktovie. Bývala som neskutočne šťastná žena, aj keď som v živote mala plno pádov na dno ( pokusy o plnohodnotné vzťahy s mužmi) . Nakoniec som to vzdala a zostala som zo svojou dcérou sama. Nikdy ma nezlomilo že som slobodná mamička, práve naopak, nakoplo ma to k rozvoju seba samej a začala som si budovať biznisy aby nám s dcérkou v živote nič nechýbalo. Vložila som sa do úlohy muža a čím väčší nátlak v práci som na seba vyvíjala, tým menej som videla svoju dcéru. Je pravda že finančne sme si tie roky užívali ( drahé dovolenky, zážitky a pod) ale na druhej strane som neskutočne trpela že nemám čas na svoje dieťa,koníčky,priateľov a pod. Až v Januáry sa mi stala taká vec že som sa dosť psychicky zrútila (z pernamentého stresu v práci a minimálneho voľna) .Nemohla som ľudí okolo seba ani cítiť, nie to ešte s nimi pracovať. Prišli úzkosti, depresie.Odpredala som svoju firmu a sekla som s celým stresom. Mesiace som bojovala aby som neskončila na antidepresívach, aj keď každý to chcel do mňa napchať. Hľadala som všemožné cesty a alternatívy....a.... podarilo sa... Dostala som sa z úzkosti , no odvtedy sa vo mne niečo zlomilo a neviem sa úprimne radovať zo života. Paradox je že sedím a píšem tieto riadky na lehátku na Bali, moje dieťa sa na mňa usmieva z bazéna a ja sa stále pýtam samej seba,,, čo mi ešte chýba alebo čo ešte sa musí stať aby som bola znova ako kedysi. Tá žena plná života ktorá sa radovala z maličkosti. Vkuse som sa usmievala na ľudí.Pernamentne mi stáli chlpy na rukách keď som počúvala svoju obľúbenú hudbu.Mávala som emocionálny orgazmus z výborného jedla. Neviem vám ten pocit skutočne opísať ale podobalo sa to motýľom v bruchu s každej maličkosti. Dokonca aj keď odbežím 10km, absolutne necítim ten uvoľnujúci sa endorfín, čo predtým by som v tom stave od šťastia prepísala aj dom na protiidúceho bežca. Dosť sa venujem aj svojmu vnútru a spirituálnej ceste ale zatiaľ nič čo by môj problém vyriešilo.
Možno ste mali niektorá podobnú cestu a budem rada ak sa podelíte . Pekný deň
Ja si myslím, že to môže byť celkom normálna opatrnosť a taky realizmus az pragmatizmus, ktorý človek ziskava vekom a skúsenosťami. Nie je na tom v zásade nič zlé, proste mozog nezvláda také sinusoiny a veľké vykyvy ako v mladosti, ale snaží sa o rovnováhu.
@simkaaaa myslim,ze vo svojom opise si zhrnula velku cast z nas,ludi v strednom veku v dnesnej dobe,ktori makaju,aby boli stastni,akurat,ze ku koncu dna su taki utahani,ze uz stastni byt nevladzu. ja ti poradim len jednu vec,lebo len o tej som na 100% presvedcena,ze sposobuje stastie a pocit spokojnosti so svojou existenciou a tou je nezistna pomoc tym,ktori to potrebuju a drobne,nahodne skutky laskavosti voci ludom,zvieratam,rastlinam,veciam okolo 🙂 To garantujem.
mas nejake tuzby a sny? lebo ja si to prave naplnanim snov ako keby navodzujem tie prijemne stavy...ale je pravda ze po 40tke mi to uz nejde tak jednoducho ako ked som mala 18 a uplne bezstarostny zivot...
@simkaaaa po vyhoreni velmi dlho nebudes nic citit. Tiez som vyhorela a strasne ma mrzi,ze uz sa neviem tak tesit ako predtym. Najviac ma mrzi,ze si neviem uzit pritomny okamih s blizkymi ludmi ako su netere,synovci,rodicia,ktori starnu. Velmi ma mrzi,ze ked sa uplne vyliecim,tak tu uz rodicia mozno nebudu,deti odrastu.....ale po rokoch som na tom lepsie,tiez som to zvladla bez liekov a psychologov. Len ten pocit radosti mi chyba,ze ho nenachadzam v beznych veciach. Ale co mne pomohlo uplne ibmedzit socialne siete,tv,nepizeram rozne kratke videa,ktore zo vsadial vyskakuju,v praci sa setrim,neprepinam sily,doprajem si oddych a robim malickosti. Napr.skus namiesto Bali ist na obycajnu stanovacku. Namiesto grilovacky si spravte ohen a opekajte spekacky,slaninu. Pozvite niekoho s gitarou a spievajte do noci. Taketo veci mna tesia,take obycajne.
Tiež som v podobnom stave, hoci z iných dôvodov, mám už dosť po 40-tke, vek, kedy som si myslela, že si budem užìvať plody svojej celoživotnej práce, namiesto toho cítim prázdno, vo vnútri je to taký divný pocit, že to už ma naozaj nič nečaká, už som tu zbytočná ? Možno je to syndróm prázdneho hniezda, možno kríza stredného veku, alebo začiatok menopauzy, neviem...na druhej strane nemáme žiadne vážne problémy a všetko vyzerá byť v poriadku...len ja hľadám odpovede a rozmýšľam ako ďalej...
Podľa mňa názorný príklad, že peniaze, skvelá práca, firma a luxusné dovolenky neznamenajú šťastný život....neprešla som si tým, tak ani nepomôžem... Mňa poteší v živote to, že ráno sa zobudím a vidím okolo seba ľudí, čo mám rada... Zmysel života vidím v rodine v tom, co si naplánujeme... Hoc len prácu na dvore a to, že niečo tvoríme
Je to o nastavení mysle... paradoxne, keď som sa rozviedla, začínam si život vychutnávať a s ním spojený aj pocit spokojnosti.
Neviem, či ja som divná, ale mne táto záplava endorfínov absolútne nechýba, na prvom mieste je pokoj, harmónia, psychická rovnováha. Nechcem, až to vyznie blbo, ale ja si teraz viac vychutnám pokojný večer pri sviečkach vo svojej záhrade ako v exotických krajinách, tiež som ich zopár navštívila, aj tzv. dovolenkové raje. Mám 47 rokov. Žiadnu prázdnotu ani nič podobné necítim 🙂
Tiez pozeram... take pocity by som mala asi iba na drogach 🤣 ja som iba tak normalne spokojna a nic ma netrapi
@salamistka nechce sa mi všetky označovať dnes na Fun rádiu je od 10 debata s MUDr.Vojackom aspoň myslim, že je lekár a nie psychológ a on dobre rozpráva o emóciách, psychosomatike počula som pár jeho diskusii a bolo to výborné aj dobru knihu napisal
Dcéra ešte býva doma?jedna etapa skončila.Ja som bola rozhodne šťastnejšia, keď bola dcéra menšia stále bolo to robiť, nás COVID veľmi zmenil utlmil, dieťa vyrástlo.Od 40 tky som 2x menila prácu, robila si školu a stále neviem nájsť svoje miesto, aby som bola spokojná a naplnena ako volakedy.
Inak to, čo popisujes tiež zažívam.Asi si emočne otupela toľko si na seba vyvíjala tlak, až ...vyhoriet a dať sa do poriadku sa nedá za pár mesiacov a možno už nikdy nebudeš ako si bola.Mozno Ti chyba ten pocit čo si mala, keď si mala firmu napredovať?Niekedy stačí byť pokorný byt vďačný za to, že ste zdravé, ste na dovolenke, mohla si tam zobrať dcéru, stále sa ženieme za niečim super, výnimočným, vychutnať si každú chvilu s potom sa nám zdá všetko "obyčajne" nudné.
Mozno si skus popozerat nieco o dopamine. Sme v tejto dobe obklopeny rychlymi a jednoduchymi moznostami na jeho zvysovanie ale on potom rad prudko klesa resp nam zabranuje sa tesit s veci kde sa toho dopaminu vyplavuje menej... treba si ho odmakat.. skus podcast od Humerman lab
@simkaaaa
Lucid, to si ty?
Ďakujem baby ❤️ Dosť mi pomohol už len ten pocit, že niesom v tom sama . Ste úžasné
@babulkomale Ani som si neuvedomila že mám podobnú životnú story ako Lucid 😊
@simkaaaa ahoj, ja som na tom podobne, v tomto momente som hladala na internete ako v sebe prebudit opat radost zo zivota a toto mi vyskocilo. Tiez som zazila vyhorenie par rokov dozadu a diagnostikovali mi tetaniu... nějaké speci lieky ani nic som nebrala okrem magnezia ale zvažujem ist k psychologicke. Bola som davnejsie a poradila mi hladat si male radosti na co sa tesim cez den, cez tyzden atd. Mozno to je cesta, v kazdom pripade dufam ze si sa posunula, ja som stale mala pocit ze to je asi tym ze nemam dieta ale ako vidim asi nie.
precitala som rady ostatnych dievcat a teda idem do toho 🙂
vela stastia
Koľko máš rokov? Nie je za tým prechod a s tým spojené hormony? Okrem liekov psychologovia odporúčajú aj napríklad každý deň si písať denník vdačnosti, napíš si každý deň, čo sa ti podarilo a za čo si vdačná, tak vieš trocha upraviť myslenie.