Neviem mame prejaviť lásku
Vobec mi to nejde z ust, povedat jej,ze ju mam rada, ked ju obijmem,je to take len priatelske.Ona sama to tiez neurobi,nikdy som to od nej nepocula,ze ma lubi,alebo ze som pre nu "niecim", alebo ze by ma objala nejak vrucnejsie. Mama o mne povedala,ze som taka tvrda, neemocna,ako otec,a ze moja sestra jej to prejavi.Moja sestra jej tuto lasku naozaj prejavi,ale od malicka visela na mame,vytlacala ma od nej,a kedze som starsia,bola som vzdy bokom a pozerala som sa,ako sa ony dve mojkaju.Teraz sa mama cuduje,preco mame taky neosobny vztah,preco za nou nejdem.Ale....Preco ja,ako dieta mam ist za nou? jej nechyba dcera? Ked som jej raz povedala,ze mam pocit,ze ma nelubi,tak sa mi vysmiala,ze co to trepem.
Vobec nie som tvrdy typ,prave naopak,mam vela priatelov,s ktorymi mam vrucnejsi vztah,vystiskame sa,k mojim detom som uplne ina,ako moja mama bola ku mne.
niektore povahy k sebe nepasuju, nesuzvucia... netreba to silit, naco by si sa tvarila vrucne a prejavovala lasku ked to tak necitis? Rob tak ako citis, nemusia sa vsetci mojkat, stiskat, objimat.
@laila18 takze to nie je rarita, mat s mamou takyto vztah.Ano, mrzi ma to, ba druhej strane som sa asi aj odosobnila, lebo ked sa 2 tyzdne neozveme,ani mi to nechyba.Ona ma pocit,ze ja o nu nestojim, ale ja sa s nou nemam o com bavit, vzdy je pri nas moja sestra, necitim pochopenie, ani to, ze by so mnou chcela byt.Zaujimaju ju vnucata a to je vsetko.Mam pocit, ze si aj nahovara, ze ona je bezchybna, to len ja som cudna, ale neverim,ze sa zamyslela niekedy, ze preco :(
Ja som ale napr. vzdy ta,co jej pomaha, ked nieco potrebuje...
@0silvia0 chapem, ano...len potom vidis tu sestru, ktora sa na nu lieoa, vnucuje nazory a ja sa citim taka osamela.Popravde mi je aj lepsie, ked som s nimi v minimalnom kontakte, menej ma to zranuje
Dopraj im to obom, bud rada, ze mama ma spriaznenu dusu a aj sestra ma spriaznenu dusu. Aspon ony nie su osamele... Mas muza, deti, mas koho lubit, neries neriesitelne. P. S. : mam to tak isto.
Nie je to rarita, mne mama tiez nechyba, niekedy mam take vycitky svedomia...ale potom si to proste preberiem v hlave, ze asi je na to dovod, od malicka ziadny vrucny vztah nebol medzi nami... presne ako to opisujes, inklinuje k surodencom, v podstate my sa ozveme, len ked nieco "treba" ... aj ked sa nejak prekonam, a proste ju zavolam, alebo pride, tak po hodine / dvoch to olutujem :D a traz uz vidno aj ten rozkol medzi nou a mojou dcerou, cize ani tam ziadny vztah nebude..
@0silvia0 mas pravdu, mna by to mrzelo, keby mi moje dieta povedalo, ze citi,ze ho nelubim, asi by mi srdce puklo, kde som urobila chybu.
Darmo, kazdy sme iny. A potom pocuvas vsade, ze " mama je len jedna" .... 😟
@simca06022011 akoby si o mne a mojej mame písala. A to som si vždy myslela, že som jediná na svete, čo má s mamou taký studený vzťah. Ale nie zlý.
mne je jedno kto co rozprava o vztahu mama a dcera. Ja proste k mame vrucny vztah nemam, nemala som a ani mat nebudem. Sice zo surodencov som jedina, ktora jej najviac pomaha, ale to je bezna pomoc, nie vztah. My sme proste vztahovo nekompatibilne🤷♀️
Aj ja som to tak mala. Moja mama bola taký chladnejší typ, nepamätám si, že by ma niekedy objala. Pusu na líce mi dala, aj som vedela, že jej na mne záleží, ale žiadne mojkanie ako dieťa som nezažila. Mala obľúbeného brata, bol najmladší z troch. Tomu lásku prejavovala, mne a sestre nie. Otec, to je iná kategória. On nám nahrádzal materinskú lásku. Objal ma aj keď som bola malá, aj ako dospelú. Asi preto som s ním vždy mala lepší vzťah. Toto sa ťažko mení, keď je to do detstva. Keď ti to bude vyčítať, tak jej povedz, že ani ona ťa ako dieťa neobjímala a v tebe to zostalo.
Ber to ako poucenie pre teba, aby si si ty vztah s detmi budovala inak. Ja myslim ze svoju mamu a vztah k nej uz tazko zmenis.
@0silvia0 normálne nechápem ako je to úplne rovnaké aj u nás. Nemáme vyslovene že zlý vzťah, žiadne hádky alebo nenávisť, ale je to také strašne chladné, nikdy žiadne objatia, žiadne prejavy lásky, žiadne úprimné kamarátske rozhovory. Ani nevieš, ako mi pomohlo sa teraz dozvedieť, že nie som sama , čo to takto cíti, čo má taký nijaký vzťah s mamou. Mávala som výčitky svedomia, že necítim tú lásku k nej ani od nej, že mi vôbec nechýba, že nemám potrebu jej volať, že si v podstate okrem formálnych info o deťoch nemáme čo povedať. A zaujímavé, že ja s dcérami - dokonca aj so synom - máme fantastický vzťah, úplne opačný.
ano, verte mi, ze sa snazim k mojim detom uplne inak pristupovat, moja naruc vzdy pre nich tu je,aj ked su to chalani,nechcem, aby im bol moj dotyk cudzi
Tiez si myslim,ze monej mame to chyba,ale chybu nehlada u seba a odvahu opytat sa mna, nema.Lebo pravda boli
@volterra my sme uplne ine ako nasa mama, uplne ine povahy. Ja aj keby som chcela, fungovat to nebude. Nasa mama je taka sebestredna, lutostiva, riesi kazdy poryv svojej hlavy a nema rada, ked jej niekto odporuje a samu seba povazuje za najdokonalejsiu, najspravodlivejsiu, najmudrejsiu. Cize ked si s nou chce niekto pokecat, musi strpiet jej nudne nezazivne monology o nicom, v ktorych sa zaplieta tak, ze nevie co chcela vlastne povedat. Ked ju prerusis, tak sa razne ohradi, ze si nezela byt prerusovana. Takze kto ma zaujem o takyto pokec? Nikto, ovela lepsie sa mi komunikuje s otcom. Uvolnene, normalne, prirodzene.
Tiež mi to baby pomohlo to prečítať 😊 no čo vám poviem, ja to volám "studený odchov"...bohužiaľ sa to prenáša z generácie na generáciu až teda to niekto v rodine nezlomí. Ja si vždy tak rada pomojkam môjho malého 😊 nechápem ako to oni tak nemohli mať. 🤷 Beriem to, že tiež mala chladnejší vzťah s babkou, a mala deti dosť mladá, asi nedozreta pretože kedysi to bolo normálne že mali deti v 20tich ale podľa mňa drvivá väčšina tých ľudí tiež ešte boli len mladí hlúpi nevybujačení
Je uplne prirodzene, ze ked mama neprejavovala lasku tebe, necitila si od nej objatie, slova utechy boli vynimocne, nemojkali ste sa, tak ani ty jej nedokazes lasku prejavit. Okrem toho mas v sebe pocit, ze si vzdy bola na druhom mieste, az za sestrou. Nedivim sa ti, ja by som sa tym ani nezaoberala na tvojom mieste. Moja mama ma velmi casto objimala, aj ako dospelu, vzdy som u nej nasla utechu, nekarhala ma, ani ked som urobila nejaku hlupost, len mi povedala, aby som sa z toho poucila. Nikdy ma neudrela, neuprednostnovala ziadneho z nas. Bolo potom prirodzene, ze som jej prejavovala lasku takymto sposobom aj ja.
@laila18 vobec to nesuvisi s vekom.
Je to smutné ale úplne ťa chápem. No niekde táto tvoja neemočnosť vznikla a nie tvojou vinou.. Ja som tiež nikdy nepočula, teda aspoň si to nepamätám, žeby mi hovorila ako ma ľúbi a pod, nikdy som s mamou nemala vzťah taký ten úžasný ktorý aj po pravde u iných obdivujem "mama a dcera ako najlepšie kamoška" a do toho veľa, veľa "zlého" takže vzťah je skôr o slušnosti z mojej strany. Pritom ja môjmu synovi poviem aj 5x za deň ako ho ľúbim, lásku mu dávam najavo na maximum a je mi to prirodzené. Ku všetkým ostatným som ale chladnejšia... Som taká povaha, znamenie + aj to čo mi bolo odmalička asi vštepené, neviem... Nieje natom nič divné podľa mňa a nenechaj si vyčítať ak to tak môžem nazvať, to aká si, keď to tak necítiš, tak to tak predsa nebudeš robiť.
Ľahšie je hodiť všetko na dcéru ako si priznat, ze niečo zanedbala ona vo výchove. Nerob veci na silu, ktoré tak necitis, len aby bola matka spokojná.
Mne tiež mama nikdy neprejavoval city, lásku...vtedy bola u nás doma iná výchova, dobré známky boli niečo automatické a ostatné asi tiež. Maturitné vysvedčenie si takmer nevšimla. Žiaľ, ale neriešim, len viem akou matkou byť nechcem. A dúfam že ani nebudem.
Co v detstve zasejes, to v dospelosti žneš....
Clovek sa k sebe v dospelosti sprava tak, ako rodicia k nemu v detstve.
Ak si mala prisnu tvrdu mamu aj ty budes na seba vzdy prisna.Kazda mama si nesadne povahovo, citovo so vsetkymi detmi preto su niektore oblubenejsie.Ale nemoze Ti robit vycitky, ze si taka a onaka...co si dostala to davas
@vilma7 zase ja dobry vztah, zdoverovala som sa, sme ako kamaratky, ale nie kontaktny vztah ziadne pusy, objatia, vyznania...nikdy mi mama ani otec nepovedali, ze ma lubia a som na nich za to nahnevana ved dat jest a oprat mi mohla aj suseda rodicia su aj od prejavov lasky.Zato ja svojmu dietatu to davam priehrstim
@luccija nemusis byt za to nahnevana, nevedeli, ze sa to tak ma robit. Ich to nikto neucil, nevedeli dat nieco, o com nevedeli ze maju robit a samym im to nenapadlo. Kedysi bol studeny odchov priam ziadany, decko lezat v posteli, nevlacit na rukach, lebo bude rozmaznane, urobena robota bola prvorada, decko az potom.
@0silvia0 nebolo to tak vsade, tiez uz nemam davno 30 ani 40. Je to vec rozhodnutia, kto chcel studeny odchov mal, kto nie nie.
@0silvia0 viem bolo mi to tak povedane z viac stran.Ale mne to chybalo len som to nikdy nevedela pomenovat.Ja som sa ako dieta citila osamela.Chybali mi tie city az ,ked som bola starsia a videla kamarstky s ich rodicmi som zistila, ze ja to nemam.ktovie mozno mne raz povie dieta, ze som sa nanho prilis lepila🙂)
Ahoj, chápem, že ťa to trápi ale už to nezmeniš. Ja som teda druhé dieťa, ale tiež som nikdy od mamy nepočula , že ma má rada , ľúbim ťa už vôbec nehrozí. Presne mám lepší vzťah s kamoškami ako s ňou, nehovorím, že sa o mňa nestarali po materiálnej stránke ale po citovej absolútne. A teraz mi to je už jedno, v podstate sa priznám, že za nimi chodím len keď potrebujem postrážiť malého 🤷 našťastie s vnukom vychádzajú dobre ale aj tak sme sa my nijako nezblizili, najviac ma mama ranila po pôrode kedy mi nielenže nepomohla ale ešte malá ten sprostý kec že "som rodila cisárskym a neviem čo je to rodiť"...toto bolo definitívne zaklincovanie akejkoľvek mojej snahy o vrucnejsie vzťahy 🤷 treba sa odosobniť a vynahradiť tu lásku svojim deťom, dúfať, že budeme lepšie mamy 😊