Neviem ako ďalej

@mbabika vyrozprávaj sa, človeku sa uľaví... ale musíš sa aj pohnúť ďalej a to v tomto prípade tak, že prestaneš brať na seba zodpovednosť za všetkých a za všetko...každý sme zodpovedný len sám za seba, prípadne za vlastné deti, čo ale nie je tvoj prípad zatiaľ... skús si s rodičmi sadnúť, povedať im na rovinu ako sa cítiš, a nech si tieto svoje veci vyriešia tak, aby si tým netrpela ty a tvoja sestra...
priateľov biznis - píšeš "priateľov", nie spoločný, prečo teda tvoja zodpovednosť? máš vo firme nejaký podiel? ja chápem, že ste pár a že pomôcť chceš, ale nerob to na úkor samej seba, ty máš svoju prácu a nespomínaš, žeby si priateľ zobral na seba časť tvojej práce...
jediný, komu by som momentálne na tvojom mieste venovala viac času a energie ako je skutočne potrebné, je starká... inak sa treba naučiť povedať aj "NIE", v živote sa to celkom hodí...

ahoj , mi je luto ako to mas... aj moji rodicia maju nieco podobne... ale ja uz doma nebyvam ... uz dlho.. oni si proste po 30 rokoch nemaju co povedat, iba su spolubyvajuci ... stava sa to casto. Mala by si s nimi komunikovat a povedat im, ze ta to boli ked ich vidis ,aky su k sebe a zeby si potrebovala mat aj svoj priestor a cas na samu seba . Oni si neuvedomuju co ti tym sposbuju. Uz si myslia , ze si dospela. Skus ich zobrat na prechadzku , na veceru a vklude sa o tom porozpravat... Robte si cela rodinka vylety a komunikujte spolu. Rozpravajte sa o svojich pocitoch. Je tazke stat na oboch stranach... to dobre poznam ...

@kiki68 ale vies mne mamina povedala ze ona uz asi ani nechce a ja si ich neviem predstavit bez seba oni nevedia fungovat jeden bez druheho a pochopitelne viac otec by to nevedel ako chlap

@mbabika treba si s nimi otvorene pohovorit, lebo mam dojem,ze by si to Ty vsetko brala na seba. Jasne,ja to chapem,ani ja si neviem mojho otca predstavit sameho,on nei je taky ten prakticky chlap...ale zase nemozu len tak vedla seba zit a tvarit sa ze sa uz nebudu bavit. Mozno sa budu zase bavit,ked pride o par rokov vnuca. To uz dost vela veci urovnalo 😉

to proste aj keby som chcela,otec nieje tym ktor&yby sa prisiel niekedy za nieco ospravedlnovat a uz vobec nie rozpravat a mamina? ano mozno aj ano ale tentokat urcite nie ja ju velmi rozumiem nema to s ocom lahke ale predsa niesu manzelia rok ani pat ani desat. Ved sa maju radi to ja viem, aj ked mamina povedal ze jeho uz nie a chce ist prec a ja si to neviem predstavit. Velmi sa uzatvorila a ma take myslienky ktore by som na nu nikdy nepovedala. Otec ten v prcomrade mysli na starku v nemocnici a mysli si ze doma sa to nejako utrasie ale ja tomu nedavam ziadnu nadej po vcerajsom rozhovore s maminou preplakala som celu noc. Myslim ze ani ona nespala. Podla mna sa aj mamina trapi nad touto situaciou lebo mami si ako gombiky maju rodinuz drzat pokope a ona uz nevladze. Prestala vsetko doma robit: prat varit upratovat vencit psa. Prostze pride z prace a ide si lahnut. Otec je nezamestnany a ide do nemocnice pride okolo 17.00 a nic nerobi a kazdy den si mu asopon jedno pivo dat niekde. proste vyhybaju sa sami sebe. Mala som aj snahu ich posadit za jeden stol a vsetko nech si to vytozpravaju no marne. Nepodarilo sa mi to. ☹

napísala som ti príspevok, ale nezobrazil sa tak to skúsim napísať znova 🙂 podľa mňa iba riešiš životy iných, rodičov, biznis priateľa, čo si pomyslia v práci ak sa nebudeš na nich usmievať. Najskôr nech sú spokojní ostatní a potom budeš aj ty. Ver mi takto to nefunguje. Samú seba si postavila na koniec rady. A to úplne zbytočne. Máš právo si žiť svoj život, a prestať sa trápiť neriešiteľnými problémami iných, aj keď sú to tvoji rodičia. Sú predsa dospelí a budú sa musieť postarať o svoje problémy sami, Ty máš predsa tiež ťažkosti. Kto rieši keď niekde po tajme plačeš? Kto rieši ako sa cítiš? Nenechaj na seba preniesť tú zlú náladu alebo tvrdohlavosť. Ak ti finačná situácia dovolí, mala by si od rodičov odísť bez akýchkoľvek výčitiek svedomia. Partner by ťa mal podporiť, pomáhať mu môžeš aj tak. Hlavne nedávaj svoje pocity na posledné miesto. Uvidíš že sa ti uľaví a začneš konečne pracovať na svojom živote a šťastí. Ešte je tu možnosť navštíviť psychiatra, podľa popisu máš problém a to nie je hanba. Držím ti palce nech ti toho nepríjemné obdobie skončí 🙂

Bud rada, ze mas obidvoch rodicov. Neries ich problemy a odstahuj sa

@kiki68 ved to len vnuca este zatial nieje v plane ale viem ze by uz velmi chceli, to jedine by im pomohlo si myslim.ale zas to nemozem momentalne mat dietatko koli ich zachcene vztahu. Mam aj ine veci momentalne na hlave ako baby

@bearuska keby to bolo take jednoduche sa odtahovat. Ano bohu dakujem ze ich mam lebo su to najlepsie rodicia ale len ked su spolu ked su takto oddelene tak neviem co mam robit

@zabka79 dakuje, za podporu. Ano napisala si pravdu ze ja sa davam na poslednu kolaj. Ked som typ cloveka ktory radsej pomoze druhym a az niekde na konci som ja sama a potom ale uz velmi neskoro si to uvedomim. Ze vlasne mna do toho nic v niektorych veciach

@mbabika vôbec nie je neskoro, rozhodnutie môžeš urobiť kedykoľvek. Ešte ťa čaká veľa pekných vecí, len musíš prestať míňať energiu na problémy iných. Máš plné právo myslieť na seba, a Ty si sa už predsa snažila im pomôcť. Urobila si čo si vedela. Teraz je rad na nich, nech sa popasujú sami. Ty sa teraz musíš popasovať so svojimi trápeniami. Ber vážne svoje pocity a neignoruj ich a už vôbec ich nepodceňuj. Máš to veľmi ťažké keď žiješ v tom prostredí, preto je vhodné toto nevyhovujúce prostredie opustiť a to úplne s čistým svedomím. Zaslúžiš si to najlepšie. A keby sa aj opýtali prečo, úprimne by som im povedala že som sa rozhodla pre seba nie pre nich. Ja som sa snažila celé roky pomáhať jednej blízkej osobe, ktorej som aj tak nepomohla a ani si to nevážila. Nezostal mi ani dobrý pocit, vždy ma odbila, ľutovala sa v jednom kuse. Jedného dňa som sa na to vykašlala. Odvtedy ma už nezaujíma ako sa má, je to jej vec. Za to ja si žijem životom takým akým som vždy chcela. 🙂

@zabka79 Dakujem velmi pekne pekne za podporu, ked to citam tak mam pocit ze sa to zlepsi. ale zak ked docitam tak opat ma to chyti ze co zas bude doma ked sa vratim z prace

@mbabika Našťastie sa nenachádzaš v situácii ktorá sa nedá riešiť, a to ani z ďaleka. Viem, že doma to na teba padne, ale mala by si si urobiť plán ako to budeš riešiť. Začni s tým, že sa pozitívne naštartuješ a povieš si že už nenecháš na seba prenášať nepríjemné pocity iných. Nie si predsa žiadny stroskotanec. Skús si aspoň pozrieť ponuky na bývanie, aby si si to vedela spočítať či to výjde a mala si nejakú predstavu. Nehovorím že sa máš hneď to toho vrhnúť, sama vieš čo je pre teba najlepšie. Prípadne to navrhni priateľovi, ale neber argument, že až keď sa mu rozbehne biznis, Ty máš problémy teraz. Ja som sa zo zdanlivo neriešiteľnej situácie vyhrabala a ty to dokážeš tiež, len treba začať konať a obavy odlož bokom. Alebo ak nemáš na to silu skús toho psychiatra, pomôže ti 😉

@mbabika a ešte si treba uvedomiť že u vás doma to iné nebude a nie je to tvoja vina! Jediné čo môžeš urobiť je nenechať sa tým aj naďalej ovplyvňovať. Nezaslúžiš si to.

@zabka79 si velmi zlata, prijemne sa to cita, budem musiet zacat trosku menit aj seba, a nebrat vsetko tak osobne a vztahovacne

Milá mbabika, chyt sa svojej poslednej vety - "že čo zas bude doma, keď sa vrátim z práce" a to DOMA si urob SVOJE, aby si z práce chodila do príjemného prostredia ! Je to životne nevyhnutne pre teba, ako človeka, ako ubolenú a citlivú dušu. Odsťahuje sa, zariadeni si niečo svoje alebo s priateľom. Ale najlepšie svoje, niečo hoci aj maličké, kam prídeš, kde sa budeš dobre cítiť a k rodičom pôjdeš IBA na návštevu a ak ti tam nebude dobre, tak proste zasa odídeš. BOJUJ ZA SVOJU SLOBODU, ZA SVOJ ŽIVOT. Ako ti už viackrát bolo napísané, len a len ty si zodpovedná za svoj život, za svoje pocity, za seba. Každý človek je zodpovedný v prvom prípade za seba. Bola som rovnaká ako ty, najprv všetkých uspokojiť ( aj tak neboli spokojní, ani po vypäti všetkých mojich síl a energie), za všetko som sa cítila zodpovedná a všetko riešila a si myslela, ak to neurobím ja, tak to neurobí nikto ! Môj otec ma od detstva dával za vinu, že ak sa s mamou nebudeme ako deti rozprávať, a mama sa nezmení, tak sa rozvodu ! A počúvala som to takmer do svojich 30 rokov, pritom mamina sa nechcela rozprávať, respektíve nemáme taký dôverný vzťah a vyčítala zasa mne, že sa nemám do nich starať, takze som bola medzi dvoma mlynskymi kolesami. V manželstve som sa cítila a manžel mi to aj krásne vyčítal, že som zodpovedná zato, že nedokázal prestať fajčit, že chodieval do senku, že ma podvádzal a musel klamať ( lebo som mu vraj nedala dostatok podpory, lebo som po večeroch padáka unavená do postele, či som bola veľmi precitlivela, ak by mi rozprával o svojich kriminálnych výčinoch atd., pritom som sa sa išla rozdať, prekračovala silno svoje hranice tolerancie, robila aj čo nechcela, čo sa mi priečilo, len aby bol on spokojný. No a nepodarilo sa mi ani otehotnieť, čo mne vyčítal, lebo ženy sú podľa neho prvom prípade zodpovedne ( robila som všetko možné a nemožné, ale on nezmenil absolútne nič, ďalej fajčil, pil, flakal sa a ešte mi nosil rady, ako sa mi podarí otehotnieť). No a práci som mala funkciu, a z tej pozície som si dovolila riadiť prácu iných, len aby bolo už konečne po mojom, ale ani tu sa mi veľa nepodarilo, radšej som tu prácu robila sama a vedela som, že to bolo dobre spravene... Bola som vecne unavená, uplakana, nespokojná, chorá, chcela som prespať toto obdobie a zobudiť sa už tehotná, aby som už nemusela chodiť do práce, aby som urobila radosť mojim rodičom s vnúčatám a mali konečne zmysel života a sa prestali zaoberať svojimi newer ending problémami, aby som naplnila rolu matky a môj manžel konečne bol som mnou a nie v senku a s kamošmi, a a a ale skôr ako som otehotnela, som spoznala iného muža, ktorý mi dal všetky chýbajúce pocity a slobodu, život, aký som si vždy priala ale na druhej strane som bojovala s nehoraznymi výčitkami z každej strany, a ukazovali sa mi veci, ktoré som dovtedy v tej mojej slepej túžbe každého uspokojiť nevidela, ktoré vyvolali vo mne BOURN OUT, vážne depresie a stavy totálneho vyčerpania. Padla som na dno, odsťahovala sa ďaleko od manžela, našich, dala výpoveď v práci a začala nový život, kde sú neni výčitky, kde je sloboda a v prvej línii JA A MOJE TELO A MOJE POCITY A MOJE POTREBY, MÔJ ŽIVOT A MOJE ZDRAVIE. Nebolo to jednoduché ale stalo to zato, lebo som vyzdravenie na tele a duchu a získala vnútornú slobodu.
MBABIKA, BOJUJ ZA SEBA, ZA SVOJE TELESNE A DUSEVNE ZDRAVIE. Tým všetkým ľudom okolo seba si dala maximum a viac im nevieš dát, BO TY SAMA NEMÁŠ ANI PRE SEBA a to čo nemáš, nemôžeš dát !!! Potrebuješ vypnúť, zmeniť prostredie, začať si sama seba vážiť, načerpať energiu, vitalitu.
DRŽÍM TI PALCE NA TVOJEJ CESTE ŽIVOTOM

@mbabika hlavne začni od seba a zmeň svoj postoj k sebe. Ty si dôležitá a Ty si na prvom mieste. Drž sa 🙂

@zabka79 dodavas mi velmi vela. a to len par riadkami pismenok 🙂

@honey777 Ahoj, hovoris mi ako z duse presne toto zazivam uplne presne az na to ze priatel je skvely a pomaha mi velmi, ale inak si sa do bodky trafila. Snazim sa uvedomit si to ale ja ich tak neskutocne milujem ze si ich neviem predstavit jedneho bez druheho. Ta predstava mi v hlave nejde dokopy. A neviem ako by to dapoadlo kedy sa to stalo. Mamina by sa uzavrela a neviem co by bolo s ocinom a ja ich chcem vidiet opat happy a spolu tak ako doteraz. Co by som robila keby sa rozdelili? ako by som i jednemu ci druhemu mala prist. Neviem si predstavit ako by mali fungovat oddelene. Otec by urcite pil a zil u svojej mamky, a nic nerobil a mamina? ta by sa trapila, uzatvarala a mozno aku taku nadej hladala v praci kedze ma nieco vlastne. Ale chcem byt k nik objektivna a zaroven k obom sa spravat rovnako. Nechcem im nieco vycitat co momentalne nerobia ani jeden spravne(aj ked mozno na to nemam pra - ako dcera) ale v podstane na jviac vzdy trpi dieta. Aj ked som uz dospela a mam roky, stale ich beriem tak ze maju byt ako happy rodicia a manzelia. CHcela som si z nich brat priklad aby som vedela ako vyzera STATSNA RODINA

@mbabika to ma veľmi teší 🙂 viem o čom píšem, roky som bola na dne, plakala a jedla antidepresíva. Nemohla som byť šťastná, lebo vždy mi "akože" niekto stál v ceste. Odkedy som sa "sebecky" začala starať len o seba všetko sa zmenilo. Nikto sa so mnou predsa nehral tak prečo by som to mala robiť ja? Som snáď niečo menej ako tí druhí? V momente ako som pochopila svoju hodnotu veci sa pozvoľna začali meniť k lepšiemu a prišlo aj to o čom kedysi iba snívala 🙂

Výčitky voči rodičom, čo robia a nerobia správne ako manželia by som asi už neskusala, myslím, že tvojmu otcovi to je úplne jedno, hlavne že ma svoje pivo a vždy sa nájde, kto sa o neho postará ako tak a ak nie, tak neni náročný, JE MU VŠETKO JEDNO. Alebo sa mýlim a je nejaký tyran voči matke ? A čo mama ? Kvôli čomu sa konkrétne trápi ? On, ako žena, matka, manželka ? Ona sa tiež musí pozbierať a nemôže psychicky vysiet na tebe ako dcére a brániť jej v jej vlastnom štastnom živote ! Je to asi kruté, ale je to tak. Je to sebecke od nej, ak by to vyzadovala ! Ona ti dala život, vychovala tá, aby si mohla ďalej žiť a nie aby si cely zvyšok života sa pozerala, ako sa tvoji rodičia trápia v manželstve a ta ešte sebalutostou "vyciciavala". ( robila to matka mojej mame a bola to katastrofa pre mamu a následne pre jej manželstvo a malo to dopad na naše detstvo ). Jedine, čo ty pre ňu môžeš urobiť, je sama sa najprv dobiť energiou, šťastím, láskou, pokojom a potom ho môžeš mame dát v podobe hľadania jej nového zmyslu života, radosti a príjemného zmysluplneho prežitia jej života ! Hm ? 😉 Nájsť koníčky, robiť, čo ona chce, možno ma ešte nejaké túžby, ale sama za seba ( túžba mat vnúča a ty sa jej ju budeš snažiť naplniť, aj ked možno ešte nie z vlastnej túžby je KONTRAPRODUKTÍVNE).
A nás vzťah a láska k rodičom je niekedy čisto "povinná". Povedať - milujem svojho otca, ale vlastne mamu a nás bil, alebo niečo podobne, je ABSURDNE !!!! ( neber to osobne, myslím všeobecne). Je potrebné pre tvoje šťastie a zdravie, aby si sa odosobnila od problémov svojich rodičov, lebo oni ako pár a manželia, zato sú len a len oni zodpovední a zbytočne ty ako dieťa si budeš priať mat šťastných a milujucich rodičov, ktorí krásne spolu nazivaju , ked majú medzi sebou nejaké hlboko zakorenené staré konflikty, ktore im bránia sa na seba čo i len pozrieť a možno trpia tým, že to "robia" svojim deťom. Odpustí im, a ber ich nie ako manželov a tvojich rodičov ( lebo svojim rodičom často tiež odpustame a pripustame veci, ktore nás ničia, a iným ľudom by sme to nedovolili !!! ) ale 2 samostatne bytosti, ktore majú svoje trápenia, vlastnosti a musia ti dovoliť, aby si žila šťastne a ak tvoja mama neni s otcom šťastná, tak jej Dovoľ ísť svojim životom.

A čo sa týka tej šťastnej rodiny. Už je to len na tebe, aby si si ju sama urobila a budem ti v tom držať palce. Píšem zámerne, že " zober si príklad z rodiny v tom opačnom zmysle - takto veru nie", lebo ja som to tak urobila a nedopadlo to tiež dobre. Naši sa hadavali a som si povedala, že nikdy neodpustím, aby moje deti počúvali hádky s mojim mužom a my s mužom sme sa nevadilo vôbec ! A nato som bola hrdá a bol to pre mna znak dobrého manželstva a chcela som naivne, aby aj moji rodičia si brali z môjho manželstva príklad, že sa dá žiť aj bez hadok ! Lenže stalo sa to, že ja som v snahe sa nehadat potláčala svoje emócie, radšej som nič nepovedala, alebo to povedala až ked naozaj inak nešlo a môj manžel vtedy je typ, čo sa tiež nerád hada, ale skôr v zmysle, že nechce riešiť, je mu to jedno, spraví si aj tak po svojom, alebo zmanipuluje, aby mohol spraviť po svojom a ja bola tiež uspokojenia ( aby bol kľud, aby som sa natrapila, aby som sa nerozculovala...) ALE PROBLÉM TU ZOSTAVAL až nakoniec sme krachli obaja

@mbabika ved Tvoj otec uz teraz pije a nic nerobi, tak preco Ta trapi, ze by to robil aj u svojej mamy? A mozno by to bolo opacne, ze ona po infarkte by potrebovala jeho pomoc.

Vies, ja sa necudujem, ze Tvoji rodicia su na tom takto. Su pravdepodobne este ta generacia, ked sa vzali, lebo sa museli, alebo sa patrilo, prisli deti, povinnosti, praca, a zrazu, ked nemaju nic, zistili, ze ich nic spolu neputa, ziadne zaujmy, zahrada, vnucata... je to take smutne, ze maju taky prazdny zivot ☹ Ale Teba nech to netrapi. Co ak by boli spokojnejsi a stastnejsi, ak by boli kazdy sam??? Vidim, ze Ta to stve, ze sa snazis ich zachranit, ale oni su dospeli, a este pri rozume 😝 Tak ich nechaj, nech robia svoje rozhodnutia. A mozno este by som navrhla ist do manzelskej poradne, cez urad prace zdarma.
Mamu skus vytiahnut niekde na babsku jazdu, alebo na nejaku preventivnu lekarsku, lebo to NIE je normalne, ze kazdy den spi.