Neviem ako ďalej
Milé čitateľky!
Je toho strašne veľa, čo by som potrebovala napísať. Už možno rovno aj k psychologičke (len na to nemám odvahu ☹ )...
Začnem teda od začiatku. Za veľa vecí v mojom živote si môžem sama a viem to (tak prosím nesúďte) potrebujem len rady. Skúste sa vžiť do mojej kože a poradiť, čo by ste robili vy...
S patnerom sme spolu 12 rokov. Je odo mňa o 1 rok starší... Máme dve deti (syn 10 a dcérka 4,5).
Už od základnej som snívala o krásnej večnej láske, kde jeden pre druhého urobí čokoľvek. Ale kedže som nepatrila medzi vyspelé dievčatá (v 18 mi tipovali tak 12), zo strany chlapcov som sa dočkala skôr odmietania. A potom prišiel ON. Výzorovo sa mi nepáčil, ale svojím dobrým správaním si ma úplne omotal. Vtedy som ešte chodila do maturitného ročníka a tak sa často po škole stávalo že som prišla k jeho rodine na návštevu. A už vtedy som zbadala jeho pravú tvár. Zrazu bol počítač prednejší ako JA. Keď som ho poprosila o pohár vody, alebo že sa hladná alebo podobné veci, vždy to bolo len že za chvíľu, toto dohrám, hento prejdem...
Začala som sa cítiť neskutočne sama. A vtedy som sa zahľadela do jeho brata. Ten bol ochotnejší, vždy ked som o niečo poprosila môjho partnera, tak on mi to hneď doniesol a vždy bol ku mne milý...
Partner ma vtedy prosíkal nech s ním ostanem, že on ma miluje, že sa zmení... plakal, vravel že sa zabije. A tak som mu dala druhú šancu pod podmienkou že si spravíme dieťa (Plánovali sme už predtým než sme mali nedorozumenia). Len tentokrát bol blbý dôvod na dieťa - ABY SOM SA NECÍTILA SAMA! Sprostí skoro ešte pubertálny rozum (mala som 20). Všetky tie odmietania zo strany chlapcov a pocit samoty mi nahovorili, že môžem byť rada, že vôbec niekoho mám 😢 . A že dieťa mi nahradí chlapa. OMYL!!!
Samozrejme nič sa nezmenilo všetko je po starom, vydrží byť milý a nápomocný tak mesiac max.
Po narodení syna som sa začala preňho cítiť neatraktívna, začalo mi vadiť, že pozeráva porno a erotiku. A vždy ked som mu našla také v historii tak sme sa povadili. A hlavne ak mi neraz klamal aj do očí ☹ ... proste stále nemal na mňa čas, stále som bola niekde mimo neho ...
Keď mal syn 4 roky presťahovali sme sa do vlastného (lebo aj to nám všetci pílili uši - teda najmä moji rodičia), že sa u nich tlačíme ako cigáni a bla bla bla...
Pracovali sme vtedy obaja v jednej firme ale na opačné zmeny a ja blbá znovu doňho zaľúbená som chcela byť čo najviac s ním, tak že už ked sme vo vlastnom tak sme sa pokúsili o ďalšie dieťa...
Boli medzi nami časté hádky, veľakrát aj fyzické. Prvýkrát ma udrel ked som ešte nebola ani tehotná. Neviem už prečo, dávno to je. To som ho udrela vtedy prvá, on mi to len vrátil... postupne sa stávalo, že mi vypálil aj vtedy, ak som len kričala na neho...
Postupne som sa naučila veľa vecí prehliadať, za veľa vecí čušať... byť dobrou matkou a ženou len aby bol kľud. A to isté som čakala od neho. Lenže on je strašne naučený na počítač. Stále viacej. Presedí tam denne aj 12 hodín. Hráva tam hry, pozeráva videá o hrách, sem-tam nejaký film. V noci neviem. Väčšinou chodí spať okolo 3 - 5 ráno a potom spí aj do 13 ak ho nezobudím skôr.
Pri hraní nadáva, čo sa mi hnusí. Nedbá ani na deti. A ak ho napomeniem, nadáva ešte viac.
Takmer polroka dozadu som ho chcela zase nechať. Od nervov tresol dcérke bicykel o zem. A sme sa zato povadili. Som povedala dosť, že končím, že mne nech ubližuje koľko chce ale deťom nebude... Samozrejme celý deň nemal záujem to riešiť so mnou, tak som sa večer išla odreagovať na zoznamku a tam som si sadla s jedným mužom. Sme si začali písať a ja som začala veriť v lepšiu budúcnosť...
Môj partner si už robil plány s kamarátom že pôjdu na žúrku, že si niekoho nájde a podobne. Ale ked zistil že sa mi niečo rysuje, tak už hned to bolo iné... sa mi chodil prosíkať, 2 týždne sedel pri mne, že ako ma ľúbi, mám mu odpustiť, nikdy to neoľutujem atd. Žobral ako taký pes. A sľuboval a sľuboval...
S tým druhým mi to nevyšlo a nakoľko s rodičmi si moc nerozumiem, rozhodla som sa odpustiť znova. Prvý mesiac som mala pocit, že to bude všetko konečne dobré a teraz sme zase kde sme boli 😢
To by bolo asi tak všetko...
Ešte raz prosím nesúďte len poraďte. Mám dúfať ďalej, že sa niekedy zmení alebo zdrhnúť kade ľahšie...
Ale nemám to ozaj ľahké s odchodom preč, keďže máme deti, pôžičky, hypotéku... a môj otec je strašne prísny. Čiže by som to u nich nemala ľahké... ☹
ak chcete OBAJA vase manzelstvo zachranit, tak smer manzelska poradna. Neviete spolu komunikovat, pride mi ze si robite naprieky ako pubertiaci. Vyhrazky, ze odides neplatia, lebo manzel vie, ze nemas kam ist, preto ste sa vratili do vychodiskoveho bodu.
Uz je to tu omielane velakrat: Ludia sa nemenia, lebo my chceme. To musia ony sami od seba.
V pripade, ak by manzel odmietal poradnu, tak ist aj sama, moze ti to pomoct.
V prvom rade zacat pracovat na sebe, ucit sa co su to vztahy, ako funguju, co ocakavat atd a hlavne mat nejaku sebauctu, a nevesat sa niekomu na krk le preto, ze nechcem byt sama.
Mozno ani psycholog by nebol naskodu.
@meganjuly ach až mi smutno ostalo... Posli ho kade ľahšie máš na lepšieho.. On sa už veru nezmení..
Nedá mi to.. musím sa vyjadrit k tým deťom... Prečo si ľudia robia deti s tým ze tie deti vyriešia všetky ich problémi...práve naopak... Stretávam sa s tým dosť často a nechápem tomu
Ja si nemyslím, že by ste si vedeli bez nejakej pomoci "zvonku" poradiť sami. On je evidetne závislí na tom počítači, je to taká istá choroba ako alkoholizmus a podobne zavislosti. Tam je podla mňa kameň úrazu takže ak chce zachrániť váš vzťah a zsotať s deťmi tak mu navrhni aby proste normálne vyhľadal pomoc začnite tráviť spolu viac času ako rodina. Plus samozrejme manželská poradňa
Podla mna sa nezmeni a ty prosim dostan rozum,odid a najdi si niekoho,kto ta naozaj bude lubit,bude ta respektovat a uz vôbec nie bit...
@komplikovana ja v podstate ani neviem čo vlastne on chce. Ja som v tom mala vždy jasno. Chcela som biologickú rodinu - mama, otec a deti. A snažiť sa držať pokope nech sa deje čo sa deje, vzájomne si pomáhať... on odmieta akúkoľvek pomoc, tvrdí že je normálny a že sú tisíckrát horší chlapi od neho
@meganjuly úbožiak...nech sa porovnáva s lepšími, nie s horšími. Celé zle a dobré to nikdy nebude.
@sonicka777 tiež si myslím, len to žiaľ vôbec nie je jednoduché ☹
raz by ma udrel a viac by som nemala co riesit.
@janinka007 s lepšími ho porovnávam ja ale to ho vtedy vraj druhí nezaujímajú... nech si druhí vraj robia čo chcú
@meganjuly Môj názor je ....utekaj od neho čin skôr, nezmení sa nikdy , sú to len recicky a potom je to to isté.Ty sa trápiš a úplne zbytočne a on si na tebe vybíja svoje frustrácie. Určite to je a bude ťažké no keď to prekonas príde ti do života niekto iný lepší čo si sa bude vážiť len nájdi odvahu a odíď od neho všetko sa porieši a bude dobre.uvidis držím ti palce
vychádza mi že tvoj mm je závislý na počítač - hry, ....do 5 ráno?
z toho sa asi sám nedostane - nech vyhľadá on odb. pomoc.
@meganjuly vies, ze na zaklade jeho rozhodnutia, mozes urobit aj ty svoje vlastne? Vies, ze takto zit nechces, on sa nechce poznazit aby vam bolo lepsie, tak aky je dovod byt spolu a trpiet? Dobre si premysli co a ako urobis, aby to neboli iba prazdne reci. Vazne nejaka odborna pomoc by sa ti zisla.
@meganjuly no vies, hovori sa, ze sa, ze ak chces stretnut princa musis sa spravat ako princezna. z teba mam pocit uplneho zufastva, zlych rozhodnuti a divneho pohladu na svet (napr. to ze si ako keby zazlievala tvojim rodicom, ze chceli aby ste od nich odisli - vacsinou je to tak, ze najskor si clovek zabezpeci byvanie a potom planuje deti). ja len, aby sa nestalo, ze si najdes niekoho horsieho (komu budu napr. vadit tvoje deti). tvoj chlap je blbec, ale keby sa sa naucila zit s nim v jednej domacnosti tak, ze kazdy ma akokeby vlastny zivot (on nech sa hra na PC kolko chce a ty sa venuj detom a neries). ak teda chodi do prace, prispieva na domacnost tak by som pri nom na tvojom mieste ostala. neviem si predstavit, ze by si sa od neho odstahovala s 2 detmi na krku (Bez strechy nad hlavou), nemyslim si, ze mas velmi na vyber.
Tvoj muž patrí k psychiatrovi
@meganjuly myslím že tvoj otec vie, prečo je prísny a ty by si mala ísť domov a dať na neho. Nejako sa dovychovať. Naozaj mi prídeš ako vyrastené dieťa, ktoré nemá nejaký základný pocit zodpovednosti. Toho truľa s kým žiješ, ani nekomentujem. S tým si sa ani nemala dávať dokopy.... ale to je už jedno. Na tvojom mieste si dám od chlapov pokoj a snažím sa od tohto odísť, osamostatniť, nejako sa o seba postarať.... Látaš jeden problém druhým. Ujasni si aj ty, o čom sú vlastne vzťahy
tvoj otec robi spravne ze je prisny. Ale ak ta rodicia prijmu spat pod strechu treba ist...vas vztah je o nicom.
Mas pracu ako si na tom financne ty? A co ta hypoteka a pozicky? Da sa predat nehnutelnost vyplatit dlhy a rozdelit sa? Lahke to nebude ...Dostala si sa do toho sama teraz sa z toho vyhrab
@montemotherone nevieš v akej rodine som vyrastala tak nepíš také... trošku to preháňaš... môj otec bol rovnaký ako môj partner, akurát že sa oveľa viac staral o rodinu... ale s mamou sa hádali aj ju bil že mala monokle. mne sa zato posmievali na škole, lebo to vedela celá dedina akého mám otca...
keď som študovala maturitný ročník už od septembra mi vykrikoval že sa mám hneď zamestnať, lebo on príživníkov chovať nebude... tak sa potom nečuduj že som od takého utiekla a bojím sa vrátiť naspäť
Určite by som ho nechala. Veď musíš myslieť na deti, ktoré to celé vidia a cítia, ver mi . Deti takto nemajú šancu vyrastať v zdravej a šťastnej rodine. Si zodpovedná za svoje deti, tak sa pozbieraj a nechaj ho. Začni od základov a vybuduj sebe a svojím deťom kĺudný život. Takto budeš mať šancu aj na nového partnera, ale najprv deťom zaisti normálny život. Nájdi si čas a choď za svojím otcom, porozptávaj mu úpromne ako žijete a popros ho o pomoc a radu. Určite sa pomoci dočkáš.
@meganjuly takže, začni od seba. Zamysli sa ako chceš žiť. Už vieš,že takto nie. Veľa problémov máš. Myslím,že podvedome si si našla tohto pána manžela, vyrastala si v rodine,kde bol otcom podobný chmulo,čo otĺkal mamu. Dávaš vzor dobudúcna svojim deťom. Zo syna môže byť ďaľší "otec" o pár rokov,ktorému príde normálne mlátiť ženu. Dcéra môže brať za normu,keď jej o pár rokov muž kmasne. Toto by ma štvalo najviac. A ty? Žena,trochu sebaúcty, dostaneš pár faciek a potom hupsneš s takým hovädom do postele? Musíš to riešiť, ideálny by bol obecný byt, odstrihnúť sa z prostredia,kde vidíš,že to je celé zle. Popros o pomoc, s varovaním detí, ty do práce. A manželstvo... až on bude chcieť, skutočne chcieť byť manželom a otcom,nielen na papieri,tak bez pomoci zvonku to nepôjde. Musel by to chcieť riešiť, ale z tvojho príspevku usudzujem,že to je na míle ďaleko. Takže rozhýbať sa musíš ty, lepší život pre seba a svoje deti. Nie z jedného odveci bytu s odveci tatkom do druhého odveci bytu s odveci dedkom, nie nový vzťah s podobným zjavom a už vôbec nie nové dieťa. TY sama nazačiatok.
@meganjuly o to viac sa drž teraz od chlapov a nezháňaj ďalšieho. Najprv sa zastabilizuj ty sama
ja mam pocit z toho co si napisala, ze si jedna z tych tradicnych "nestastnych" bytosti, ktore aj keby si si nasla noveho chlapa, tak to bude rovnaky debko ako tento sucasny.