Zdravim, potrebujem sa poradit lebo sa už asi zbláznim..Ide o to, že som skoro v permanentnom strese, v práci sa na mňa kladú privysoké požiadavky nakoľko som na vyššej pozícii. Otec pije a všetci sa o neho bojime. Priatel je úžasný a podporuje ma, no myslí si že všetky starosti a úzkosť vyrieši prechádzka pre neho je život malina, skratka príliš velky optimista. DO toho mám zdravotné problémy a bolesti ale doktori nevedia prísť na to o čo ide. Čiže som z toho v strese tiež a neustale sa pozorujem. Rodičia mi neustále rozkazuju alebo ma komentuju napriek tomu ze uz par rokov zijem od nich( mam 23) a som samostatna, zarobim si lepsie ako oni a aj lepsie hospodarim, mozno preto su tak prehnane starostlivi. Situacia v rodine eskaluje aj kvoli závažnym problemom člena rodiny, vyzera to uz naozaj zle, prave preto sa s rodicmi nehadam a kludne aj prispejem ked je treba. Len aom z toho celeho už príliš fyzicky a najma psychicky vyčerpana. Ak by mal ktokolvek akukolvek radu, budem Vam velmi vďačná. Ďakujem 🙂
Obmedz kontakt na nutný (ak v tom budú pokračovať, čo asi budú) a stanov si hranice. Inak to nejde.
Za mňa:
- Minimalizovat stretnutia s ludmi, s ktorymi sa necitis dobre, ano, aj vlastnych rodicov
- vyssia pozícia s krásnym platom prirodzene očakáva od človeka viacej. Pokial si na to netrufas, zmenit prácu, aj za menej penazi - inak, netreba pracu brat az tak vazne, treba svedomito a kvalitne pracovat, ale nie umriet pre robotu
- neriesit problemy inych ludi, hlavne tych, ktori o to nemaju zaujem
- chodit viac do prírody, na turistiku, bajk, cvicit, oddychovat
A musíš chodít domov? Keď.
máš takéto problémy, tak to obmedz, a nehovor však sú to rodiča. Nechoď domov a vybavené.
@zmrzlinka2021 ano to s tou prirodou je pravda mala by som no niekedy mam take stavy ze som rada ze fungujem doma.. A co sa prace tyka hlavnym problemom je kolegyna ktora ma neustale terorizuje az za hranicu by som povedala ale nadriadeni to odmietaju riesit..ja mam ale napriek tomu svoju pracu kolektiv rada :( a rodicia..no stale mi volaju ze im je smutno a je mi luto neprist..skor by som asi mala popracovat ma sebe a na tom ze asi len nezvladam bezne situacie
Uvedomujem si ze nie cely svet lezi na mojich pleciach a racionalne si uvedomujem aj to ze nazor druhych ludi netvori moju osobnost a zivot..len nechcem nikoho sklamat a mam pocit ze to robim neustale je mi zo seba hrozne
máš toho veľa, ale musíš si určiť priority. Tvoje zdravotné problémy môžu byť spôsobené stresom. S rodičmi by som obmedzila kontakt na nevyhnutné minimum. Žiadne viacdňové návštevy, ale na dva tri hodiny, aj keby si mala cestovať štyri hodiny tam a štyri späť. Prečo sa bojíš o otca? Je jeho rozhodnutím, že pije a tiež je jeho rozhodnutím to, že sa nelieči. Bála by som sa o mamu a sama o seba, určite nie o alkoholika, ktorý mi znepríjemňuje život. S mamou sa môžeš stretnúť aj mimo ich dom, nie? Ísť s ňou na výlet, wellness, prežiť pekný deň bez toho, aby ti otec robil nervy. A práca sa dá zmeniť, len si treba ujasniť, či ti tie peniaze stoja za tie nervy. Bola som v podobnej situácii, dala som výpoveď, nič lepšie som nemohla urobiť. A hlavne zabudni na to, že nechceš nikoho sklamať, nie si stroj, si človek, máš právo robiť chyby, ak to sama nedávaš, smer psychológ.
Snazia sa ta vtiahnut. Spoluzavislost. Obmedzit kontakt ako radia..
Bolesti ktoré ti lekári nevedia zistit sú psych. pôvodu.
Za chvíľu dostaneš tetaniu, alebo uskostnu poruchu z toho stresu.
Byt tebou, by som sa čo najskôr na všetkých vyprdla, lebo keď ochorieš ty, myslíš že ti niekto bude pomáhať??
Kukni si na nete tie choroby, a nieje to žiadna sranda, aj tu na mk sú skupiny s psych. problémami.
Musis si ujasnit co je pre teba priorita. Lebo tu uz ide o tvoje zdravie. Kvantum zdravotnych problemov je sposobenych prave stresom, takze treba na to mysliet a viac sa dat do pohody. Nemusis robit vsetko, zvladat vsetko, treba vediet aj povedat nie.
Všetkym pekne dakujem za rady a odpovede, pokusim sa to zmenit. Stale si aj poviem ze sa zmenim ze odomna nezavisi predsa cely svet. Ale velmi sa o vsetkych bojim keby sa nieco stalo napriklad a nedokazala by som ich zabezpecit..
o seba sa boj, keď sa budú tvoje zdravotné ťažkosti vplyvom stresu zhoršovať, budeš všetkým k ničomu, drž sa
Psychológa nechceš skúsiť? Upraces si myšlienky, možno získaš aj inú perspektívu, možnosti riešenia tvojej situacie. Máš asi nábeh uzkostnu poruchu z tvojho popisu. To neustále pozorovanie, úzkosti, zdravotné ťažkosti (možno su psychosomaticke..). Ja osobne som sa k nej dopracovala pri veľkom strese v práci,az to vyvrcholilo ze som musela i k psychiatrovi. V každom prípade držím Ti palce, porozprávať sa s odborníkom Ti určite prospeje, ak by si sa pre tu možnosť rozhodla. Len nečakaj rýchle riešenia, to je vzdy viac sedení.
@kiirkee dakujem no asi to skusim aj ked nerada takto nazivo s niekym o tom komunikujem..
Este dodavam ze stres spociva aj v tom ze najma otec na mna stale hlada chyby a spochybnuje kazde jedno rozhodnutie. NEdajboze ked k nim na par dni pridem a chcem sa na par hodin stretnut s kamoskami..uz je cirkus