Neustále citové vydierania, už nevládzem
Nevládzem, cítim že ma to poznačilo. Výčitky a všetko možné. S rodinou som bohužiaľ nikdy nevychadzala, myslím tym rodičov. Mali zastaralé prísne názory, zákazy, bolo jedno či som mala 18 rokov, či 25. Nech sa stalo čokoľvek banálne, vždy začali vydierať vetou: keď sa nám niečo stane, spomenies si. Alebo ,, máš nás na svedomí,,. Pritom dôvodom boli nesúhlasy, napríklad nesúhlasila som s nimi v niečom. Ja som vždy bola slušná, keď oni boli zlí, radšej som odišla. Bývam už sama ale cítim sa poznačená tými vetami. A hlavne tým že oni svojim ublizovanim nemajú výčitky. Keby sa mne niečo stalo, neuvedomili by si čo všetko mi sposobili. Neznášam tie vety a neviem sa od toho odosobniť. Chcela by som pochopiť čo človeka vedieť hovoriť takéto otrasné vety. Lebo hoci s nimi nevychádzam samozrejme nechcem aby sa im niečo stalo ale zároveň nechcem žiť vo výčitkách po ich smrti. Ako sa od toho odosobniť. Zároveň dodám že jeden z rodičov je proste napíšem to škaredo ale chorý na hlavu. Veľmi škaredé slová mi za svoj život povedal, dokonca mi povedal že,,ak toto spravíš tak ťa zabijem... Samozrejme neurobil by to ale ako som vravela, veľmi radi majú vyhrážky... Cítim niekedy že sa celý život bojím a ešte k tomu bývam v rovnakej bytovke a z určitých dôvodov nemôžem odísť
Ahoj, nemala som to az takto, ale v niektorych veciach som to mala podobne. Zial ja som to nevedela prijat bez toho, aby som im to vsetko nepovedala. Ako dospelá som im povedala vsetky krivdy bez servitky, co som ako, kedy citila. Prislo k tomu a ja som za to rada. Mne sa neuveritelne ulavilo, vtedy som ich mentalne aj odstrihla, co znamena, ze uz mi je ich nazor ukradnuty, zijem si podla seba a bolo mi jedno, ci sa urazia. Ja som to dala von a bolo na nich ako to spracuju. Pokial budeš mentalne na nich zavisla a nepreberies zodpovednost za svoj zivot, toto budes citit. Drzim palce.
V podstate to zober tak, ze oni ti ukazuju, co vnimas v zivote zle a ich chovanim ti ukazuju(aj ked o rom nevedia) co mas na sebe zmenit. Predpokladam, ze viac si zacat vazit samu seba a najst svoju hodnotu, inak by si im nedovolila ublizovat ti.
Prežívam to celý život. Obmedzenie kontaktu pre môj pokoj bolo bohužiaľ ešte horšie. Každý sme iný a každý to inak máme ale úplne sa stotožňujem s tým čo je hore napísané. Mne naozaj pomohlo pozrieť sa do svojho vnútra a úprimne im odpustiť toto ich správanie. Trvalo to aj 2 mesiace kým som naozaj vo svojom vnútri uzákonila a úprimne im odpustila a prijala ich správanie. Samozrejme to pokračuje aj do dnes ale už to beriem jedným uchom dnu druhým von. Vyhrážky tipu že za ich smrť budem ja zodpovedná alebo že sa im niečo kvôli mne stane ( úplne nelogické ale oni majú proste v sebe narcistický syndróm kde nikto iný nemá pravdu, nikto iný nemá viac lebo oni sú to práve a správne). Je to rodina a robila som všetko preto aby som im pomohla či už zdravotne, materiálne, psychický ale oni nie sú schopný to prijať vždy to prejde to viet typu " ty si proti nám" "len nám chceš zle" "keď sa pominieme blah blah" a treba prijať fakt že takýto ľudia nevedia to príjmuť takže ty s tým absolútne nič nespravíš ale vo svojom vnútri vieš, že si spravila všetko čo bolo v tvojích silách a viac už je to na ich osude. Stále to bolí, nemáme pekný vzťah len sa tak tvárime ale vnútorne to všetci cítime že sa máme úprimne radi aj keď slová naozaj bolia. Neviem prečo sú taký ale nejaký dôvod na to majú a to treba tiež pustiť od seba preč... Treba si nájsť svoj vnútorný pokoj .. treba si ho vysporiadať, upratať, nastaviť ... keď už to z vonka nejde. ( * keď som ako dospelá odhodila všetko ego preč prišla som k nim s plačom a povedala ako veľmi ma to všetko bolí že sa tak špatne k sebe správame a takto žijeme atď ... dostala som znova len vynadané že čo som si prišla filtrovať svoje problémy k nim a čo hovorím nie je pravda a že aj som mimo atď .. oni to nevidia taký ľudia. Oni nikdy neuznajú že niekto iný im chce dobre alebo len poradiť.) . Ak to pomôže môžeš mi napísať do správy.
@damia22 ja presne viem ako sa cítiš. Veľmi veľmi podobne to je aj s mojimi rodičmi. Ty si na nich veľmi naviazaná. Aj ja som tak isto a viem, že je veľmi ťažké počúvať to, čo hovoria. Bude to ťažké, treba bojovať
Odporúčam ti knižku Každý dokáže mať vzťah. Je to úžasná kniha presne o týchto veciach. Ja osobne som na žiadnej terapii nebola, ale myslím si, že aj to by mohlo pomôcť. Máme ten problém, že sme na nich naviazaní a tým pádom to s nami robí presne toto. Tam ide o veľa vecí, čo si berieme z detstva a počas života. Určite si knižku prečítaj. Mne a mojej sesternici (32r) pomohla v tomto dosť🙂
A vnimaju to oni tak, ze ti to ublizuje? Lebo ja som tiez dost casto hovorila synovi: vsak pockaj, ked budes na internate, si spomenies na mamicku 😇😇😇..... obaja sme sa na tom zasmiali a dnes mi povie, ze som mala pravdu.
Netreba vsetko, co povie rodic brat tak vazne. 🤔
@masandra Díky za odporučenie pozriem. Ja mám jedno šťastie že moja mamina si prešla rovnakým peklom s rovnakými ľuďmi v rovnakom dome a sme si obe veľmi blízke a vieme sa o tom porozprávať a navzájom si poradiť a spracovať. Ja som chodila aj na terapie kde sa riešil už len následok ktorý to vo mne zanechalo - neschopnosť tešiť sa zo života .. keď sa niečo dobré udialo tak to vždy títo ľudia strašne pokazili a prešlo to na zlý zážitok. Už je to pomaly 4 roky čo to mám spracované a je to v poriadku. Budem úprimná. Sama som zmierená aj s ich prípadnou smrťou a nebudem sa za to obviňovať ani na chvíľočku. Mne extrémne pomohla táto kniha - Svetlo v srdci temnoty. Sú tam aj otázky na zodpovedanie a priniesla presné odpovede ktoré išli z vnútra. Mne je to tak ľúto je kopec ľudí ktorý si museli takýmto peklom prejsť 😕
V rovnakej bytovke....ako oni? Sú to toxickí ludia, toxické vztahy, naozaj byvanie nie na blízku tu je dolezité.
tu nastalo vela veci a budem uprimna, neviem, ci to zvladnes sama, ak sa naozaj tuzis dostat zo svojho stavu. tvoje vnutro je velmi zranene - je tam vela vycitiek a bolesti, pravdepodobne opravnenych.. ocakavas od nich pochopenie, co ti vsetko sposobili - realita je ale taka, ze toto oni nedokazu, to sa proste nestane.. a aj keby si pochopila, preco konali ako konali, nevyriesi to tvoje potlacene emocie.
ak sa len predsa posnazis, dat sa na vnutornu zmenu sama, skus to technikou EFT - najdes na youtube..
Oni za to tak celkom nemôžu, zrejme ich rodičia s nimi komunikoval podobne a tak robia to isté a neuvedomujú si ako to ubližuje. Ak ťa to tak traumatizuje, zrejme by nebol na škodu psychológ, aby ťa naučil, že tvoja sebahodnota nezávisí od ich poznámok. Máš partnera? Bolo by fajn nevidat rodičov často a dávaj si pozor, aby si vo vzťahoch k sebe nepritiahla podobných citových vydieracov ako sú tvoji rodičia. Bližšie si púšťaj len ľudí, ktorí sa k tebe správajú pekne. A prečo nemôžeš odísť z bytovky ak sa smiem opýtať? Keď ich budeš mať stále takto poblizku, ťažko sa zbavis ich vplyvu. Inak tvoj otec je fakt na hlavu. A to si opakuj, že ty si normálna a on nie že poznámky chorého človeka nemôžeš brat vážne. Ak už majú vyšší vek, môžu prísť choroby, čokoľvek.. Ale ak sa ty takto budeš trápiť možno oni sa doziju pekného veku a ty z toľkého trápenia sa ochories.