Netrávime spoločný čas ako rodina
Ahojte žienky, mám na vás otázku… trávite spoločné chvíle ako rodina? Chodíte na výlety, prechádzky?
Ja si už prípadám ako z inej planéty, máme 1,5 ročné dieťa, a stále sedíme doma. Iba čo ja vybehnem s dieťaťom na prechádzku alebo ihrisko, muž nechce ísť. Je to mladý 32 ročný chlap, a sedí iba doma, dieťa nezoberie von, prípadne nás na nejaký spoločný výlet.
Stále len vraví že on sa nachodí dosť v robote… Čo som si všimla, tak v mojom okolí normálne berú chlapi svoje deti von, chodia kočíkovať aj bábätká, chodia na zmrzku, na kávu niekde na terasu aj so svojimi ženami a deťmi. Tak isto na ihrisku stretávam mužov so svojimi deťmi.
Občas si už prípadám ako slobodná matka, dokonca aj v potravinách do ktorých chodím sa ma už pýtajú či je dieťa s mojimi rodičmi (keď tam náhodou prídem sama bez dieťaťa).
Ja fakt nepotrebujem chodiť po drahých dovolenkách, ja chcem len vybehnúť spoločne ako rodina hoc aj do lesa alebo do parku. Už ma to občas unavuje. Stále som sama ani kamošky nemám.
Chodila som s prvým mužom a dieťaťom veľmi veľa, každý víkend sme boli niekde s dieťaťom. A chodím aj teraz s druhým, keď už mám po 40. Máme veľmi veľa aktivít. Avšak ja som si v jednom aj druhom prípade zobrala mužov, s ktorými som si v tomto podobná. Ak ty chceš mať aktivity, ale zobrala si si muža, ktorý to nepotrebuje, tak ťažko teraz čakať, že sa to zmení.
Tak ho vytiahni von na terasu, zavolaj ho na kavu, zmrzlinu, pivo alebo tak nejak. Aspon raz do tyzdna. A doma sa dietatu venuje?
Nemyslím si, že to nespracoval. Na dieťa sa veľmi tešil, a tak isto s ním rád trávi čas ale len doma. Pohrajú sa, bláznia sa, vie ma v komplet strarostlivosti o dieťa plnohodnotne “zastúpiť”. Len to že nikde nechce ísť. On takýto nebol vždy sme chodili aj po kávach, išli sme aj do baru na víno, na večeru, na prechádzky, na výlety, do kina… Ja mám skôr pocit že on možno zlenivel (?) vtedy, keď prišiel covid a všetko bolo zavreté….a teraz akoby som s ním nešla pohnúť… som z toho už smutná… víkendy trávime pred telkou na gauči
V piatok večer nachystať veci, oznámiť, že v sobotu sa ide na výlet. Bud pôjde s vami alebo ostane doma. A keď ostane doma, chod sama. Alebo mu to docvakne alebo nie. Veľa možností nie je.
Nechce chodiť proste nikde, vždy to skončí tak že idem von s dieťaťom sama. Ja už mám niekedy pocit že sa za nás hanbí alebo že sa hanbí za to že má dieťa
@viestta toto som spravila asi tak rok do zadu, zaplatila som nám pobyt… skončilo to tak že sme boli väčšinu času na izbe… až dva alebo tri krát sme boli na prechádzke inak nič. Čiže to boli v podstate vyhodené peniaze do ľuftu. Išiel podľa mna len preto lebo mu bolo ľúto peňazí, aby nám to náhodou neprepadlo
Ja by som šla sama aj niekam ďalej ale bohužiaľ sa bojim šoférovať sama, neviem prekonať strach
alebo má v meste milenku a bojí sa, že vás uvidí 😀
Ved chod busom, vlakom, malemu sa vlak bude pacit. Nehladaj ako to nejde ale ako to ide.
Povedz že idete n výlet či ide s vami. Povie že nie, tak mu povedz ok,tak nám zatiaľ navar obed/večeru a úprac tu( povysávať,zmy, umy riady a poskladajú prádlo ...). Že keď prídete z vonku nech to je hotové
A pred dietatom ste ako travili cas?
Kludne mi napis, mam doma to iste, len namiesto jedneho dietata tri 😒
A nemá stresy, že dieťa bude vymýšľať, plakať a tak podobne? Že sa mu aktivity vonku s ním zdajú únavnejšie? Predsa je ľahšie ísť vo dvojici na kávu ako pri tom naháňať dieťa.
Ja som roky chodila vsade sama, ked sme sa dali dokopy tak sme asi 2 roky chodili po výletoch v UK, dokonca až kým maly nemal rok. Potom to prestalo. Syn ma teraz 9 a my sme začali chodiť na bowling, pivo, diskotéku. Neberie ma vždy, niekedy len s kamarátmi ale ja som spokojná.
Práve v tom môže byť problém. Ze ty si stále doma s dieťaťom a logicky túžis ísť niekde von, na výlet, na kávu , proste medzi ludi, lebo máš spoločnost len 1,5 ročného dieťaťa.
On je s ľuďmi v kontakte v robote a tak nemá takú potrebu ísť niekde ešte aj potom.On chce kľud a ľahnúť k telke.
V tomto musíte len komunikovať, lebo obaja takto budete nespokojní.
A nemoze byt naozaj z prace "nachodeny" ako hovori? Nemoze byt aj taka pravda jednoducha - co robi?
Citala som knizku Okamzite ovplyvnenie - je to metoda, ako presvedcit aj tvrdohlavych ludi na nieco, co im v konecnom dosledku prospeje. Je to o tom, ako treba viest rozhovor s clovekom tak, aby sam citil potrebu, sam nasiel dovod, preco danu vec chce urobit.
Mam doma velmi tvrdohlavu dceru, muza aj psa - tak obcas skusam na nich praktikovat 🙂
Bolo take cosi, ze pred rozhovorom sa vyuzije technika "ociernenie posla" - teda, ze clovek sam seba niecim akoby trochu zosmiesni, zhodi, aby to urobilo privetivejsiu atmosferu. Partner sa dozvie, ze nejdes rozkazovat, mudrovat, moralizovat. Je potom povolnejsi na rozhovor.
Napr. Mojko, ty si tu taky unaveny, vidim to na tebe. Mal si zase tazky pracovny tyzden, vsak? A ja by som stale len vyletila, co? Akoby mam vrtulu v zadku, co ma nuti stale niekam ist... Mozem sa ta cosi povypytovat? Ta moja vrtula nie je len v zadku, ale aj v hlave sa mi teraz spustila...
Priklad ako sa mozete rozpravat - rozhovor ma mat vzdy tychto 6 krokov (otazok):
1. Co by sa muselo stat, aby si siel s nami na vylet?
2. Na stupnici od 1 do 10 (1 najmenej, 10 najviac) ohodnot, ako velmi by si s nami chcel ist na vylet.
3. Otazka podla toho ake cislo povie: Ak viac ako 1: Preco si zvolil prave toto cislo, preco si nevybral mensie cislo? Ak povie 1, spytat sa: Co by sa muselo stat, aby si povedal cislo vacsie ako 1?
4. Predstav si, ze si s nami siel na vylet. Co by ti to mohlo priniest?
5. Preco su prave tieto veci (z bodu 4.) pre teba dolezite?
6. Co teraz, co bude dalsi krok?
Samozrejme ti otazky mozno aj trosku po svojom klast, ale da sa z nich vypozorovat, ze su kladene tak, aby naozaj ten spytovany clovek sam hladal dovody. Lebo ked mu ponukame dovody my, aj ked su dobre, tak ludska mysel je taka, ze strasne rada sa vzpiera 🙂 Aj dobrym veciam.
Chodíme s deťmi na výlety, a samozrejme manžel ide aj s deťmi sám von, keď som ja v práci (robím na polovičný, deti majú 3 a 5.5).
Tvoj manžel nemá žiadne záujmy, záľuby, atď?
My chodíme najradšej do prírody (manžel vyštudoval lesnícku), na zrúcaniny, potom na rôzne akcie k okolí, do múzeí.
Cez týždeň v blízkom okolí, keďže sú už aj nejaké povinnosti ako škôlka, šport.
Ale tak 90%ideme všetci, niekedy necháme manžela oddýchnuť, lebo má fyzicky náročnú prácu.
To uplne chapem,,tu nejde o narocnost, spolocne straveny cas je dolexity pre zdrave a laskavd fungovanie rodiny...
My travime cas spolu ci doma, ci vonku, tiez nic extra, bo penazi moc nazvys nieje, ale snazime sa byt spolu...
Tvoj muz by mal pochopit ze ma rodinu,,co teda od toho caka ? Cas utecie,deti vyrastu, odcudzia sa mu...
Tak to asi nespracoval a zije v tom ze dieta o ktorom mu kazdy hovoril ze ake uzasne to bude az take uzasne nieje....zobralo mu vela veci a proste to nespracoval.....Mal frajerku a teraz z nej ma maminu, mal klud a teraz ma vresk, mal manzelku o ktoru sa nemusel delit a teraz nema, dieta ho odsunulo na vedlajsiu kolaj a on sam s tym vnutorne bojuje a ma to o to tazsie ze navonok nemoze nic zle o decku povedat lebo ho vsetci okamzite odsudia.... tak to nezvladol a zasekol sa.....