Nešťastná a bezradná
Ahojte,s manželom sme spolu 13rokov,ale život je to zvláštny.
Mám pocit,že žijem sama a tiež mám pocit,že buď si platí nejaké ženy,pretože občas míňa peniaze,no na druhej strane nič mu nesmiem vyčítať,pretože by sa nahneval a robil by cirkus.
Občas mi kúpi nejaký drahší dar,ktorý vôbec nepotrebujem,nechcem(no paradoxne,čosi,čo by mi naozaj urobilo radosť,mi nekúpi-napr na narodky a tak)
Ale mám z toho pocit,že mi chce niečo kompenzovať-čímsi drahším.
Nie,nedá sa s ním normálne rozprávať.on ma silný pocit,že môže riadiť každého,hovoriť do životov každého,že len jeho pravda je pravdou.
Ja nemám prácu,pretože som ešte na RD.ani neviem,kde si budem hľadať prácu,nakoľko bývam na dedine,muž chodi často prec,aj na niekoľko dni a ako to budem sama zvládať aj s deťmi.
Je normálne žiť vedľa seba takto?ja od neho necítim nič,ani podporu.
Nemáme intímny zivot,ak už k niečomu dôjde,je to len o ňom,čiže nula bodov.áno,chyba mi normálny vzťah,zivot,partner.
Kam odísť,do azylového centra?nemam peniaze,nemám rodinu,kam by som vedela ísť.ako sa mám prisposobit takémuto životu?uplne mi je z toho nanič.
Ťažko sa radí. Bola som v z časti podobnnej situácii, žiadna rodina, jedno dieťa... Musela som odísť do zahraničia a začať odznova. Ne Slovensku som nemala reálnu šancu v ba utiahnuť prenájom, škôlku - jedine miesto ktoré som nasla bola súkromná škôlka atď. Proste nereálne.
Začni tým, že sa poradíš o svojich finančných možnostiach.
Výživné na deti, tuším existuje aj výživné na manželku (zisti za akých podmienok), čo by pre teba znamenal rozvod z pohľadu delenia majetku. Možno máš viac možností ako si myslíš. Držím palce 🤞🏼
Skusili ste sa narovinu porozpravat? Ako to citis vnimas? Pises deti,ale kolko maju rokov....zaroven pracu nemas, ale nemala si ani predtym? Si rozhodnuta,ze chces odist,alebo chces nieco zmenit... Chlapom niekedy nedopne a mozno nieco zmenit v stereotype,mozno aj on nieco caka....rozchod je to posledne a ak by k tomu doslo...ak si najdes pracu aj v meste,mozes byt docasne v podnajme, zaroven vyzivne atd. Drzim palce 😘
nie, nie je normalne takto zit
13 rokov si s mužom, je to o ničom, ale máš s ním deti, dokonca jedno malé, keďže si ešte na RD. Nepochopím nikdy, no nevadí. Rozumiem, že ti chýba partner, ale to by bolo asi posledné, čo by ma na tvojom mieste trápilo. Nie, že nevieš, kde si budeš hľadať prácu, už by si si ju mala hľadať teraz. Byt, či dom je čí? Bez toho, aby si mala prácu, sa nepohneš. Nie si síce v situácii, že by ťa muž týral, ale žiť v takomto ovzduší neprospieva ani tebe ani deťom. Aby si to dala s prácou aj vyzdvihovaním detí zo školy, škôlky, jasieľ, budeš zrejme potrebovať pomoc, ale aj to sa dá zariadiť nejakou susedkou, dôchodkyňou a pod. Treba si určiť cieľ a ísť za ním, odkladaj každí euro, ktoré môžeš.
Trebars aj do aziloveho chod...tam ti poradia a pomozu vybavit vsetky nalezitostia na co mas narok. No najskor sa skus porozpravat s mužom.
Len nevesaj hlavu. Riešenia sú stále nejaké. Hlavne konaj svoj prospech. Nemáš čo stratiť. Rodina kamaratky??
A prečo nie, z azylového domu si nájdeš prácu , potom podnájom a budeš mať peniažky , tak uvidis , načo ti je chlap, ktorý sa rodine nevenuje. Ak máš len 1 dieťa , nemalo by to byt náročné.