Nespokojnosť so životom

@zmrzlinka2021 vieš čo chcela by som beh, to sa dá deti zobrať ,nech idú na bicykel(ešte sú malé nemôžu byť samé doma) , je to zadarmo , a som vonku..myslím že možno by to mohlo byť to práve

To je super! Ale v pohode nechavaj deti aj manzelovi. A fakt na zaciatok staci, ked budes behavat 2-3 km.

Ako sa dá cítiť pretlak energie a zároveň veľká únava?
Rozhodni sa, čomu sa chceš venovať, či už je to šport, alebo koníček, naplánuj si, kedy to budeš robiť (ktoré dni v týždni od do) a ber to, ako povinnosť, ako niečo, o čom ani nepremýšľaš, či áno, alebo dnes radšej nie... Proste napríklad je streda 18:00, tak idem behať a hotovo. Po čase sa ti to zautomatizuje.

Ten pohyb ťa v konečnom dôsledku nakopne energiou, takže aj keď sa ti nechce a máš pocit, že si unavená, treba sa proste prekonať a uvidíš, že nakoniec budeš rada, že si šla 😊 ja som chcela poradiť, spraviť si z toho záväzok - mne pomohla ako permanentka do fitka, tak aj na plaváreň - lebo keď už som to zaplatila, tak som išla 😄 ale keď chces takto vonku behať, tak kúpiť vhodnú obuv a len začať… viem, že teraz sú populárne spoločné bežecké tréningy, kluby, aj pre začiatočníkov, aby si sa naučila správnu techniku, tak či by sa ti lepšie nešlo na takúto nejakú aktivitu aj s inými ľuďmi ako len tak sa zdvihnúť a ísť si sama prvýkrát zabehať 😊… a fajn tip ako zaviesť niečo do svojej rutiny je pridať to k niečomu inému, čo už pravidelne robíš - napríklad pravidelne pozeráš nejaký seriál, tak po ňom si ísť vždy zabehať 😄

@h2 jasne, ze sa to da, kto to zazil, pochopi. Vysvetlim blizsie. Napriklad viem, ze nieco chcem, chyba mi to a viem, ze to chce nejaky cas, pripravu, klud aj odhodlanie, ale cele to je velmi zlozite alebo az nemozne, lebo prave teraz sa neda, musis varit, strazit dieta, nema ti kto, tak ti dojde, ze "doprdele", naco sa vobec snazim, aj tak s tym prave teraz nepohnem, frustracia a nakoniec to z cloveka vyfuci a ostane ako taky splasnuty sklamany balon, ktory teda ide to, co treba a seba zatlacis do uzadia, lebo mozno inokedy, ked nebude prsat, atd atd a ostane taka unava a sklamanie a to su take pocity, ktore presne chapem.... akoze robis to, co mas, musis, co treba, ale je tam ta nespokojnost a zaroven z toho plynuca celkovo unava, rezignacia, ze naco sa vlastne snazit... ono sa to da zvladnut, ale to uz coovek musi rozmyslat, organizovat seba aj ostatnych v rodine, aby si si nasla pre seba cas a zapasovala to do toho kolotoca a da sa to, ale ona to este nevie, lebo je to proces (prist na to, ako z toho kolotoca povinnosti a unavy vyskocit a ukradnut si aj pre seba trebars hodinku denne). Mne sa to uz parkrat podarilo, treba vzdy nieco obetovat/uprednostnit. Vidim, ze je ok pocasie, chlap pride z roboty domov, vsetko sa poriesi a potom si poviem, ze kaslem na vsetko, robte si spolu ulohy, alebo maly si sadne k vecernicku, dajte si veceru a ja si idem zabehat. Rychlo sa obleciem a uz beziiiim, potom sprcha, najest a zas hop, naspat na kolotoc, umyvanie maleho, balenie do skoly, citanie rozpravky... no a ked clovek zacne a pochopi, ze sa to da, tak si to casom zorganizuje lepsie, pravidelnejsie a tak, aby boli vsetci spokojni🙂... v skratke, chapem, co mysli... zvlast je to zlozite, ak niet s kym nechat deti, rodina nie je nablizku a muz nema optimalnu pracovnu dobu. Kazda to mame inak, nemame rovnake podmienky, je fajn sa vediet vcitit do inych, ktori to maju zlozitejsie. Staci sa len nakopnut🙂 😊