Je mi smutno. Cítim sa sama. Mám muža, deti,som na rodičovskej dovolenke, dnes som dokonca stihla aj rodinný výlet a trochu vlastného hobby.
No v duši mám aj tak smútok. Neviem ani sama, prečo. Serotonín užívam už nejaký ten rok. Či je to tým, alebo sa na tej materskej dovolenke len nudím?
Rýchlo závidím iným. Vzdelanie, uspechy, postavu...Hoci sa snažím byť vďačná a pokorná. Cítim sa neviditeľne a neschopne. Že okrem deti som nič iné nedokázala v živote. A ani to nie je na 100% . Mám ísť ku psychológicke? Čo mi tá pomôže. Mám sa vrátiť viac k viere?
Alebo je to všetko len hormónmi, že mám menštruáciu?
Nemám veľmi poblizku kamarátky ktoré by som mohla zaťažovať mojimi starosťami. Tak píšem anonymne na internet. Sú aj iné mamy také opustené? 😪
zavist je uplne zbytocna emocia...vymen ju za inspiraciu - chop sa toho, co inym "zavidis" a makaj na tom aj ty, nikto nic nedosiahol zadarmo
Zmeň myslenie, akonáhle ti napadne niečo negatívne, povedz si opak toho v pozitívnom, aká si vďačná a spokojná, každý deň poďakuj večer aspoň za 10 vecí v tvojom živote.... Koľké ženy by vymenili kariérou za to, aby mohli otehotnieť a donosiť zdravé bábätko, aby mohli byť na rodičovskej a vidieť skutočné hodnoty v živote... kariéra pominie, ostane na konci to, čo je naozaj v živote podstatné... Postava je najmenej, ak máš nejakých 20min denne keď len večer, začni cvičiť 2-3x do týždňa, na youtube je veľa videí, a tiež sa budeš hneď lepšie cítiť... Uži si prítomnosť, že si s dieťaťom na rodičovskej, práca počká, toto obdobie sa ale už nevráti.. Prajem veľa pozitívnej energie 🍀🕊️
@bbalin na toto som si spomenula...... @autorka : Opakuj trikrát - realizácia trikrát.
Budhisti majú konkrétnu metódu, ktorú nazývajú „trojité vedomie“. Ak dôjde k problému (napríklad ak niekto zrazu pocíti toxickú emóciu: ambíciu alebo hnev), musí si trikrát uvedomiť, že tam je. Ak dôjde k hnevu, učeník musí vnútorne trikrát povedať: „hnev ... hnev ... hnev“, len aby si to naplno uvedomil, aby si to svedomie všimlo. To je všetko; potom pokračuje v tom, čo robil. S hnevom si nič nerobí, iba si trikrát uvedomí, že je tam. Je to veľmi pekné. V okamihu, keď to príjmete a uvedomíte si to, zmizne to. Nemôže vás to chytiť, pretože to môže urobiť iba vtedy, keď nie ste pri vedomí. Toto uvedomenie si vás trikrát vnútorne tak uvedomí, že ste odrezaní od hnevu. Môžete to vidieť objektívne, pretože je „tam“ a vy ste „tu“. Buddha povedal svojim učeníkom, aby to urobili so všetkým. Bežne nás všetky kultúry a civilizácie naučili potláčať problémy, takže jeden po druhom si ich prestáva uvedomovať, dokonca natoľko, že ich zabúda, verí, že neexistujú. Správna vec je práve naopak. Začnite si ich naplno uvedomovať a tým, že si ich uvedomíte a sústredíte sa na nich, sa rozpustia. Namaste!
zamysli sa kedy tieto tvoje pocity zacalim kedy si sa naposledy citila stastna spokojna naplnena. aky mate vztah s manzelom. kedysi a teraz
závidíš vzdelanie, úspechy, postavu...
začni cvičiť a peknú postavu budeš mať aj ty, vzdelávať sa môžeš v každom veku - vlastne by sa človek mal vzdelávať celý život a úspech ? to môže byť veľmi individuálne čo je vlastne úspech...😉 možno tie úspešné by ti závideli tvoje deti...
Kolko mas rokov? Treba si uvedomit, ze sa neda mat vzdy vsetko, hlavne v mladom veku. Castokrat sa popri detoch neda vystudovat doktorat a vybudovat karieru. Den ma len 24 hodin. Alebo opacne, mozes mat vzdelanie, karieru, ale to potom nemas kedy si tie deti spravit a castokrat ani s kym, lebo nemas cas na zoznamovanie sa a budovanie vztahov. Mam pocit, ze az vekom sa tie rozdiely zacnu stierat, tie, co mali deti mlade si dorabaju skoly/venuju sa viac praci a tie druhe zas opacne zakladaju rodiny.
Takze kde si ty a co urobis pre to aby si bola spokojnejsia?
Napis mi spravu, prosim. Nepomozem Ti asi, lebo momentalne som na tom dost podobne ako Ty. No ja mam aj jeden dovod na depresiu. A neviem s tym nic urobit, teraz a pravdepodobne ani v buducnosti...
Ale aspon pokecat, vyliat si vzajomne srdce. Mozno ina optika.