Ahojte. Moj život sa mi úplne vymkol z rúk. Deti sú v puberte,prestali sa učiť a poslúchať . Manžel ma miluje,spravi pre mna aj posledné,ale ja ho nelúbim. Zostala som s ním len kvóli detom. Jeho rodina proti mne neustále intriguje,on tvrdí že si ich nemam vsímat... ano nemusím,ale aj tak ma to štve. Prácu mám rada,ale non stop som tam podráždená a začala som robiť chyby ktoré ma štvú. Ako sa mám nakopnút a žiť aj keď takto nechcem???
@tripetta viem že chudak manzel... no sme proste úplne rozdielny,obaja vnímame svet a život uplne opačne. Iba kvoli tomu že som nemala silu ho opustit som skončila na antidepresívach.
moze to byt aj depresia
bývate s manž. rodinou pod jednou strechou? Ak nie tak je to viac menej vyriešené - nevšímaj si ich, popr. navštevuj ich pomenej.....
@deti95060810 nebuvame spolu
má někdo rakovinu? Ne? Pak zamakejte na sobě - ty, oni, vy, okolí.....k dětem puberta patří a víc než cokoliv jiného potřebují tebe....proč je manžel na druhé koleji? Nevážíš si ho?
Skus si nejako dat pauzu od manzela, mozno zistis co mozes stratit...
Skus dobrovolnicku pracu. Odporucam utulok pre bezdomovcov. Mne to dalo uplne iny pohlad na zivot.
NATO si prišla kedy že ste rozdielni? Prečo vlastne si si ho vzala a urobila deti keď ste rozdielni? 🤦
toto je zial logicky dosledok zivota v kompromise - ked niekto zije zivotom, ktory zit nechce. je jedno, ci kvoli detom, kvoli peniazom, kvoli rodine, ci nejakemu strachu. vyhori skor ci neskor. kracaj po svojej vlastnej ceste, vrati sa ti zivot do zivota
Napíš mi ss
Mne prídeš vyhoretá, v depke, nazvi si to ako chceš. Mala by si si utriediť v hlave, čo je dôležité pre teba a zmeniť myslenie. Máš veľa veci, čo Ťa štvú a lezú na nervy a na niektoré nemáš dosah. Treba sa s tým vnútorne zmieriť.
1. Deti - sú veľké, majú vlastné životy, treba si uvedomiť, že ich máš len smerovať. Sú v puberte, takže bude to ťažké tak či tak.
2. Práca - že Ťa baví je fajn, ale nikto nie sme nenahraditeľný. Zober si dovolenku, prípadne dlhšie neplatené voľno. Oddychni si. Ak to nepôjde, zmeň ju. Zmeniš prostredie, kolektív, prestaneš robiť chyby.
3. Svokrovcov - tu by som sa len pousmiala. Viem, že sú veci, čo naštvú. Ale manžel stojí podľa tvojich slov za Tebou. Čo viac chceš?
4. Manžel - treba si rozmyslieť asi najviac. Prečo ste spolu? Chceš byť aj naďalej s ním? Chceš byť bez neho? Tu by som asi popracovala na vzťahu, porozprávajte sa, povedz mu, ako sa cítiš. Ak Ťa ľúbi, pochopí. Znovu sa dá zamilovať, na vzťahu treba pracovať vždy.
Daj vypoved,uzi si podporu a potom sa niekde opat zamestnas.si vyhorena
S mužom sa mozes rozviesť, deti su velke... alebo skuste poradňu, dobrého muza je skoda stratiť mozno si musíte nast cestu spat ... kazda láska po rokoch, deťoch a problémoch oslabne to je ta z filmov ale ta práva by naopak mala rast. Potrebujete sa mozno len najst a opat zacat mat vzťah a nie len byt rodičmi ....alebo nachvíľu odísť , mozno dlhšia dovolenka ... a popremýšľať .. o deti nechá a stara on. Neposlúchajú? Muz nema slovo? Vyzera to, ze jento na tebe. Nexh zasiahne on.
Myslím si, že to môže byť stereotyp spojený s miernou depresiou. S manželom nechajte deti chvíľu doma, choďte niekam na výlet, len vy dva spolu. Manžel ťa miluje, ako píšeš. Čo viac chceš?? Čo čakáš od života? Decká sú v puberte, je jasné, že ich škola nezaujíma.... ale my sme neboli iní... Spíš si na papier, čo chceš od života. Spoznávať svet?? Tak cestuj... Iné ženy tu plačú kvôli tyranom mužom a ty si sťažuješ na pohodlný život. Skús asi pár sedení s psychológom, prípadne sa choď pozrieť do nejakej rodiny, ktorá také šťastie ako ty nemá... aby si si začala viac vážiť to, čo máš...
Musíš si nájsť niečo čo ťa bude baviť. Podľa mňa sa nudis a potom riešiš a zaoberas sa doslova blbostami ,často to robia aj matky na materskej, ptoom im pomôže zmena.
Ďakujem vám za názory. Asi je to fakt vyhorenie a stereotyp.
Takto to dopada, ked clovek nezije podla toho, co naozaj chce, ale podla toho, co by sa patrilo, lebo okolie to tak robi 😒. Je to len tvoj zivot a sama si si zodpovedna ako si ho zariadis. Ak chces zmenu a nic preto nerobis, tak ziadna zmena nepride a mozes sa takto stazovat do konca zivota, nic sa nezmeni.
A čo chces zmeniť, keď píšeš takto žiť nechcem a vieš čo chces?chces sa rozviesť hádať sa o deti máš na to financie osamostatniť sa?Rob si dni peknými, keď je muž domased či v niečom iný chodievaj s kamarátkou, alebo choď sama cvičiť, nájdi si niečo nové čo Ťa bude baviť.
Detom nesmieš dovoliť, aby sa spustili v škole v puberte.Drzi a hubati sú v puberte všetci
Klasická kríza stredného veku tiež ju mam😜
Ja si vôbec nemyslím, že by si bola nevďačná a podobné prívlastky. Naozaj nerozumiem prečo by sa mala spoločnosť pozerať cez prsty na ľudí, kt. majú negatívne pocity napriek tomu, že sú zdraví, vidia, majú dve zdravé nohy, strechu nad hlavou atď. Ak niekto dokáže prežiť krásny štastný život lebo si tieto veci uvedomuje a stačí mu to k tomu, aby bol celý život vysmiaty, tak je to samozrejme super. A verím tomu, že každý z nás má kratšie či dlhšie obdobia kedy sa ráno budí s pocitom vďačnosti a k radosti mu stačí už "len" to, že vidí a chodí... Ale potom sú tu aj obdobia v živote kedy je táto vďačnosť v úzadí a človek naopak pociťuje smútok, zúfalstvo, nespokojnosť... A je bezpredmetné, či ostatní ľudia ten dôvod z ktorého tie pocity pramenia vnímajú za dostatočný alebo nie. Dôležité je, že pre toho konkrétneho človeka to predstavuje trápenie. Lebo áno, cítiť smútok, pocity vyhorenia atď atď majú právo aj tí, kt. majú možno na oko dokonalý život lebo veď predsa majú zdravé ruky a nohy a nežijú na ulici, tak čo viac chcú, však? 😉 .....
Ale poradiť ti neviem. A dokonca si myslím, že nikto tu na fóre ti nie je schopný poradiť kedže ťa nepoznáme a z tých pár riadkov sa naozaj nedá prísť k nejakej konštruktívnej rade. V každom prípade, ty si tá, kt. sa pozná najlepšie.. ty si tá, kt. presne vie čo prežívaš, čo ťa trápi.. ty si tá, kt. minimálne v hĺbke duše vie čo by si chcela zmeniť... pomôcť si môžeš v prvom rade ty sama.. odpovede máme vždy v sebe, nie v niekom inom 🙂 príp. by si mohla vyhľadať psychológa, kt. by ťa vedel lepšie naviesť na riešenie tvojich pocitov.
@mmoni89 a @tripetta Pre každého je trápenie niečo iné a rovnako reálne a bolestivé či už má depresiu zo života lebo urobil zlé rozhodnutia alebo má proste len psychiku v kýbli, alebo preto, že zdravotne skončil na tom zle - trebárs ostane ležiak, alebo ho opustia najbližší - ako najhoršia varianta a zloží ho to psychicky. To nejde porovnať, každý ma inde hranicu a človek si nevyberá, čo u neho spustí depresiu alebo silné negatívne pocity. Navyše prežíva to, čo sa mu deje v tom prítomnom okamihu a v najhoršej chvíli, s prepáčením, je mu u prdele , že je niekto na tom horšie ako on, pretože jemu je práve teraz hrozne zle na duši či na tele, alebo oboje. Práveže to porovnávanie, človeče vschop sa sú na tom ľudia aj horšie, býva pred touto fázou, keď už je najviac zle. Netreba to zľahčovať.
Ja ti poradím len to, čo ti už radilo pár žienok vyššie, deti sú už veľké nechaj rozhodnutia na nich, len ich smeruj a povedz im, že keď budú mať problémy alebo potrebu sa porozprávať, tak si tu pre nich, užívaj si s nimi každú spoločnú chvíľu, hovor im ako ich ľúbiš, lebo sa ani nenazdáš a roztiahnu krídla a odídu za svojím životom.
Čo sa týka práce, prehodnoť tú pauzu - dovolenku, alebo úplnú zmenu zamestnania s tým, že pár mesiacov ostaneš doma oddychovať.
A čo sa týka manžela, s popisu vyzerá na fajn človeka, zastane sa ta pred vlastnou rodinou, má ťa stále rád, skús porozmýšlať či neskúsite nájsť znova k sebe cestu,, porozprávajte sa spolu, ak to nepôjde dohodnite sa na rozchode, je zbytočné aby ste sa trápili, neverím tomu, že jemu tento stav vyhovuje. Ľudia by nemali ostávať vo vzťahu kvôli ničomu inému iba pre lásku jedného k druhému, keď sa ľúbia stále navzájom, inak je to trápenie sa.
A tiež ti odporúčam, aby si si našla dobrého psychológa alebo terapeuta, čo by ti pomohol a nasmeroval ťa. Prajem všetko dobré 🙂
Až raz stratíš to čo máš, potom pochopíš, ako si sa mala dobre. Chudák manžel... 😔