Neschopnosť niekam zapadnúť

@kamiska098 tak odpoveď na túto otázku zaujíma aj mňa kedze som presne taká istá a nemôžem nikam zapadnúť všetci ma berú ako tu divnu

Píšeš, že ľudia z partie chodia na výlety a vás nikdy nezavolajú ... ako reagujú, keď niečo vymyslíte a zavoláte ich vy ? 🙂 alebo teda vynakladáte vôbec vy nejakú inciatívu ? alebo aj ty osobne vo svojich vzťahoch ? lebo ja ak nemám niečo rada, tak to je, keď musím stále niekoho oslovovať len ja ... aj ak s ním rada trávim čas, radšej ho potom už prestanem volať ....

Druhá vec je tvoje sebavedomie...ja som to mala podobne a príde mi to ako taký začarovaný kruh, že máš pocit, že ľudia ťa vytláčajú, možno to tak ani nie je, ale ty už si na to citlivá, citíš sa že len zavadziaš, akoby ťa pri sebe nechceli (aj keď to tak vôbec nie je) a potom sa podvedome od nich separuješ sama ... treba to prekonať... napr. z roboty chodila taká partia vždy spolu na obed ... najskôr som bola neistá, že prečo nezavolajú aj mňa, keď sa dohadujú ... potom som sa párkrát pripomenula sama, že by som išla s nimi, či sa môžem pridať a potom to už začali brať ako samozrejmosť, že aj ja s nimi chodím a začali ma volať ..

@kamiska098 a potrebujes nutne patrit do nejakej partie? Ak ano, najdi si ludi, ktori budu rovnako "divni" ako ty. Ocividne chces zapadnut medzi ludi, s ktorymi nie si rovnaka krvna skupina.
Ja to mam podobne v podstate od skolky - nepatrim nikam. Trochu ma to stvalo v puberte, ale rychlo ma to preslo. Som clovek, ktory nemusi nutne nikam patrit, radsej som sama, prip. staci mi moja rodina. Nepotrebujem ist so stadom a prisposobovat sa ich podmienkam. Ak by som mala ist na dovolenku s nejakymi dalsimi 4 parmi, asi by drblo.

@kamiska098 tiež v podstate málokde zapadnem... Myslim tým klasické pracovné kolektívy, rodičovské združenia, bežní ľudia.... Proste nevyzerám a nežijem úplne klasicky ale som zvyknutá a spokojná so svojou inakostou. Nepotrebujem zapadat do nejakej partie, mam svojich kamošov a to mi stačí.
Keď som ešte chodila do zamestnania tak napríklad kokegine sa stretávali raz mesačne v nákupnom centre, nakúpili, pokecali pri káve... Málokedy som sa tohoto zúčastnila, aj keď sme si v práci rozumeli tak pre mňa su nákupy a tie centra utrpenie, ako radšej som si šla osamote v sobotu zabehať do lesa ako sa s partiou žien hrabat v nejakých handrach .. Hej dalo by sa to nazvať že nezapadla som do kolektívu, ale je to len uhol pohľadu.

Okrem toho partia je vlastne okruh kamarátov. Nemusíš zapadat, vytvor si vlastný. Ale nezabudni ze musíš vyvíjať nejakú iniciatívu aj ty, zavolať pozvať ľudí niekam, zorganizovať stretnutie, turistiku, zaujímať sa o ľudí, ako sa majú, ako sa im darí. Nebyť lakoma, nevyžierat a nevyužívat inych, skôr dopriať iným.

Ja mam tento problem s pribudajucimi rokmi. Vzdy som bola spolocenska, na kazdej skole alebo v praci som patrila do nejakej partie... Teraz sa vsak omnoho tazsie zaradujem do kolektivu a vytvaram si pevne vztahy. Ale som si vedoma, ze je to mnou samou, pretoze cim som starsia, tym menej mam potrebu sa niekomu pchat do zadku, vytvarat umele priatelstva a falosne sa niekomu usmievat do tvare. Proste som v stadiu, ze si spolocnost ludi vyberam a vobec mi to nevadi.. Ja vsak nastastie mam partie z detstva alebo z vysokej skoly... Do prace chodim, aby som si odrobila, co mam a mimo prace mam svoj vlastny zivot. Osobne ma nebavi tahat si niektorych ludi z prace do osobneho zivota, pretoze nepotrebujem na kazdom sukromnom stretnuti pocuvat o praci, kolegoch, ohovaracky. Prave naopak, citim sa super, ked mozem v sukromi uplne vypnut od vsetkeho a nemysliet na robotu.

Na to, co sa ty pytas, vsak podla mna nejaky recept neexistuje. Ja som za prirodzenost, teda nech je kazdy taky, aky v skutocnosti je. Na nic sa nehrat, nerobit ziadne divadielka, proste byt prirodzeny. Niektori ludia si k tebe najdu cestu, inym budes vadit. Ale je to normalne. Ja robim vo firme s 50 ludmi a s niektorymi si dodnes nemam co povedat, s inymi sa raz za cas stretnem aj mimo prace alebo pokecame viac aj osobne.. Na druhej strane by nebolo zle narovinu sa tych kamosov opytat, co im na tebe/vas vadi. Jasne, ze nie pred vsetkymi uprostred zabavy, ale vybrat si par z nich a medzi 4 ocami sa opytat, ci sa nieco deje...

@lindous s tym sebavedomím mas pravdu mam zrejme nejaky blok uz od zakladky co suviselo s tym ze ma sikanovali... Odvtedy sa to uz dost zlepsilo, ale viem ze musim na tom zapracovat este... Ale zase, aj my sme ich volali a zas oni sa vyhovarali tak neviem, mozno to je len fakt blba zhoda nahod ze to jednodicho raz nevyslo nam raz im... Takze aj to chapem ze nas prestali volat mozno, lebo akurat ked sa nieco naplánovalo tak vacsinou mal priatel doma robotu, ale tak to nebolo z trucu ze nejdeme ale fakt bol na to dovod a neviem preco vtedy na tej dovolenke sa chovali tak ze sa robili akoby sme boli vzduch... Potom naco nas vobec volali... Ja son tesila ze utuzime vztahy ked uz sa nam konecne podarilo dohodnut na spolocnej dovolenke ale z ich strany som sa stretla so skoro totálnym nezaujmom a s prepacenim do riti sa nikomu pchat nebudem

@lujza123 ja mam blízke kamaratky tiez take ze sa stretneme raz za cas pri kave a piseme si popripade ideme na vylet... Ale myslim tak ze len ja a ta kamoska nie ako partia spolocne... Do tych ako pisem tazsie zapadam.. Nepovazujem sa za tichu a uz vobec nie nejaku mrchu co ohovara klebeti... Prave naopak myslim si o sebe ze som dobra kamoska. A ze sa na mna da spoľahnúť... Co sa tyka vyvijania iniciativy, tak jasne aj my s priateľom sme ich volali viackrat na turistiku ale ani raz s nami nesli no... Ale ja zas na druhej strane nie som typ co chodi kazdy piatok von alebo vkuse na nejake skupinive akcie a oni taki su tiez skor uprednostnim travenie casu s priatelim a pobyt v prirode, popripade si idem zasportovat... Proste nie som az tak spolocenska ako oni ale to neni dovod aby ma uppne ignorovali... Navyse neviem ako oni ale ja toho volneho casu mam velmi malo mam tazku skolu chodim do roboty a ledva sa stiham venovat priatelovi nie to este im preto sa parkrat vidime do roka... Ale ide mi skor o ten princip ze sa robia akoby som bola vzduch a ked teda oni su blizsia partia naco na svobec volaju...

Nemeses byt s kazdym kamaratka. Ani Nemusis . Nemusis byt v tej partii priatelovych kamošov. Nechaj ho nech snimi ide niekedy aj bez teba. Mas snad aj svoje kamosky. Nepotrebujes zapadnut do stada.Su ludia ktorych mozes stretnut x krat a nikdy si nie are blizsi ako po prvom stretnuti. To nie su kamarati to su znami. Hlavne ze vztah s frajerom je dobry. Taketo partie su zaujimave v 15-25r potom uz nie. Nie je to nieco co by si nevyhnutne potrebovala pre stastny zivot.

@kamiska098 z akej rodiny pochádzaš?

Rozumiem Ti, že sa v tom cítiš nepríjemne. Je ľudskou potrebou zapadnúť, byť v svorke, lebo vyčlenenie prinášalo nebezpečenstvo.

Na to, čo si sa pýtala, či sú tipy a triky ako zapadnúť, nemyslím, že sú. Bu´d zapadneš, alebo nie. A aj keď sa snažíš, zapadnúť nemusíš. Ak to máš od detstva, tak sa z Teba nestane zrazu ani určitými technikami iný človek, ktorý nebude mať problém zapadnúť. Skôr vedieť prijať v sebe to, že nezapadnem a byť s tým v pohode.

Pre mňa to je vekom hlavne a tom, že som si to, že nezapadnem, obrátila tak, že som autentická a ak by som sa naislu tlačila niekam, kde sa zle cítim, len preto, aby som zapadla, nerobím to. Ono sa z tohto nastavenia, že nezapadnem, dá paradoxne veľmi vyťažiť.

@kamiska098 no ved zavolaj kamošky aj s frajermi a hneď mas svoju "partiu" 🙂... Nie vážne kašli na priateľovych kamarátov ktorý očividne až taky dobry kamoši niesu.
Teda neviem si predstaviť keď to bolo také divne s tou dovolenkou sa naďalej kamaradickovat s ľuďmi ktorí ma nemusia..

@mandala77 z priemernej... No penazi na rozhadzovanie zrovna nemame... Mozno to suvisi aj s tym lebo moji rovesnici pomaly kazdy ohoruju iphonami znackovym oblecenim a pod. ale ja si na tieto veci akosi nepotrpim urcite dbam o seba a snazim sa obliekat a vyzerat dobre ako kazda zena ale ebjaky extra doraz na to nekladiem.. Vseobecne v porovnani s inymi zenami na oblecenie míňam celkom malo radsej si penaize odlozim na nejaky vylet ako by som mala minat na materialne veci... Ale myslim ze mas pravdu... Uz si na to zvykam ze som skor osamely vlk a nadobudum sebavedomie a zacinam v tom vidiet aj vela vyhod... Ale niekedy ma to zamrzi lebo rada by som mala viac priatelov ale asi mi to proste neni dane byt oblubenou, hlavne kvoli tomu ze zmyslam inak ako rovesnici... Oni z tej partie na tej dovolenke neskutocne ninali peniaze a na somariny fakt som sa citila trochu ako v materskej skole ako nejaka mama ich ako co sa tyka zmyslania

@lujza123 problem je ze maju kamošky frajerov nemaju...

@kamiska098 myslela som po emočnej stránke (rodina). Každý potrebujeme spolupatričnosť, ono Ťa to bude sprevádzať životom a bude Ti smutno. Určite môže pomôcť dobrá psychologička, aby si sa dokázala prijať taká, aká si. Ale z mojej skúsenosti to zmeniť nejde. Byť verná seba, je to najviac čo, môžeš urobiť. Máš podľa mňa vyvinutú všímavosť, možno cit pre detail, hĺbku a to je niečo, za čo môžeš byť vďačná. Každá minca má dve stránky. Tak skús vidieť aj tú druhú a kultivuj ju. Cítim s Tebou ❤

@mandala77 praveze s rodicmi mam velmi dobry vztah 😊 ak myslis sirsiu rodinu tam su vztahy pokazene a nerozpravame sa... neviem prečo u rovesnikov nadvazujem kontakty horsie... Možno aj kvoli tomu ze mam starsich rodicov a som kus inak vychovana... Nuz nic ine mi nezostáva iba na sebe pracovat a netrapit sa nad tym naopak ako hovoris hladat na tom pozitiva.. Dakujem za rady a podporu velmi si to cenim❤️

@kamiska098 a chces byt nutne sucastou tych partii? Ved mas frajera, chodievajte spolu von. Podla mna sa prilis snazis zapadnut a ono niekedy ta snaha posobi na ludi vlezlo. Teda na mna ano. Ja sa priznam, nie som partiovy typ a mna ludia dost tahali do kolektivu a na svoju stranu, ale ja som v tomto rezervovana, mozno na niekoho posobim ja, ze neberiem ostatnych.
Ty si mlada, mozno by si prijala byt sucastou nejakej partie, ale nerob to nasilu. Jednoducho akceptuj ze ta vacsina si spolu mozno viac rozumie, dlhsie sa poznaju, maju spolu viac zazite. Na tom nie je nic zle ked medzi seba nepustaju nove tvare, ktore im az tak nesedia...
Nie si sama, bud sama sebou a vobec sa nemusis snazit niekam zapadnut. Bud to pride samo alebo nepride, hlavne bud uvolnena v kontakte s ludmi a nie krcovito priatelska a mila.

@kamiska098 Pár ľudí Ti tu napísalo, že to má podobne, ako Ty. Takže nie si v tom sama, je nás takých viac. Ono ak sa tým trápiš, a je Ti to ľúto, to myslím, že neprestane, lebo máš takú povahu. Ale môže byť slabšia intenzita, že to nebudeš tak prežívať. Ja mám po 40 tke, jednak som si na to zvykla, občas mi z toho príde niekedy smutno, ale už to tak neprežívam. Vidím v tom aj veľa výhod. Ak som v spoločnosti, kde sa cítim mimo, tak zvyknem ľudí pozorovať a nesnažím sa nasilu zapadnúť. Som komunikatívna, takže nadviažem komunikáciu, viem sa baviť o hocičom, ale málokedy sa mi stane, že sa dostanem na takú úroveň komunikácie, aká vyhovuje mne - hlbšia. Možno si viac buduj vzťahy s tými kamoškami, ktoré máš. A ja by som nechodila na tie stretnutia s kamarátmi frajera, ak by som sa s nimi dobre necítila.

@kamiska098 A ja som si myslela že som jediná s týmto..naozaj aj ja to mám od školy alebo aj škôlky už 😃
Najhoršie je na tom je ,že ťa to začne trápiť. Nemôže ťa to trápiť ..viem to podľa seba .