Nerozumieme si s rodičmi
Máme taký problém že si nerozumieme s rodičmi ani z mojej strany ani s priateľovej.Vždy sme sa snažili aj jednym aj druhym pomáhať ako sme len vedeli no oni sa vždy ozvú len keď niečo potrebujú či už vybaviť ,doniesť,zaviesť...a včera nám vykríkly že my sme tý zlý nezaujímame sa o nich ,nemáme záujem sa stretávať a pritom to vobec nieje pravda.Veľmi ma to trápi lebo ja už mám len maminu a priateľ tiež má len mamu a sestru a cítim sa tak trochu opustená.Má niektorá podobný problém? Ako to riešite ?
uz ste dospeli, budete mat babo, vy tvorite rodinu..je fajn, ked si rozumiete s rodicmi a pomahate si, ale nie je to nevyhnutnostou..ako sa hovori, priatelov si clovek vybera, ale rodinu nie..snazte sa obaja vidiet skor to pozitivne na mamach a sestre a mozno by prospel aj uprimy rozhovor s nimi, ze sa citis opustena pre vztahy medzi vami.. podla mna to oni vobec netusia a ked sa o tom dozvedia, je mozna ista naprava.. ak nadalej vsak pretrva medzi vami taky ten jednostranny vztah, ja by som radila menej sa snazit na vasom mieste..vztahy by mali byt rovnocenne..
@rencika8 bolo by dobré im jemne naznačiť aby Vám nezasahovali do Vášho života formou výčitiek. Určite to nerobí dobre hlavne tebe keďže čakáš bábo a tiež by bolo vhodné im povedať resp. určiť hranice, ktoré by neprekračovali. Predsa ste už dospelý ľudia, a čochvíľa už budete aj rodina,takže nie je vhodné aby Vás takto citovo vydierali. Treba to brať tak že jedným uchom dnu a druhým von, inak sa scvoknete obaja a hlavne nepripúšťať si to všetko.
Toto je nekonečný príbeh. My s manželom sme tiež na začiatku manželstva bojovali s rodičmi - u koho sme boli viac, s ktorými sa stretávame častejšie a čuduj sa svete - som vydatá 22 rokov a zmena žiadna!! Je to jednoducho asi dané od prírody, že rodičia lipnú na svojich deťoch a zanedbávajú tých svojich rodičov a tak ďalej. Moja svokra roky rieši, že tam málo chodíme ale keď žila jej mama alebo svokra, tak tam nešla, že načo a nemá čas...... Ale od nás návštevy vyžadovala. A potom je tu žiarlivosť medzi rodičmi našimi a partnerovymi - u koho sme viac, častejšie. Je to kolotoč. Ja som z toho bola roky na prášky ale už som za vodou. Mám dospelého syna a tak si niekedy poviem, že ktovie, ako budem ja znášať, keď ma nepríde pozrieť, keď nezavolá, keď bude chodiť viac k mame svojej partnerky. Asi sa treba len nad to povzniesť a nechať to plynúť. Želám veľa trpezlivosti.
@rencika8 skor kto niekoho takého nemá? 😝
aby sme sa z toho nezbláznili,určili sme si vlastné hranice a je nutné nepripušťať si také reči k telu,inak by nás mnohých kleplo od stresu .. 😉